Apelatíva strunga, urva, urvisko a zarva a ich odraz v propriálnej lexike
The Appellatives Strunga, Urva, Urvisko and Zarva and their Reflection in Proprial Lexis

Summary/Abstract: Aj medzi jazykovedcami sa nájdu jednotlivci s názorom, že o karpatizmoch1 bolo už všetko napísané. Veríme, že po dvoch našich príspevkoch (porov. Ramšáková, 2020a, 2020b) o výrazoch beskyd, grapa, kýčera a sihla nielen v kontexte ich apelatívnych významov sme aj lingvistov/lingvistky presvedčili o opaku. Uvedené lexémy ako súčasť súčasnej slovnej zásoby slovenčiny sú prevažne na jej okraji, často doložené iba v dialektoch. V Slovníku súčasného slovenského jazyka (A – G, 2006; H – L, 2011; ďalej SSSJ) maskulínum beskyd síce nie je, ale ako zemepisný názov v tvare feminína Beskydy áno; slovo grapa „neúrodná kamenistá roľa, obyčajne na svahu“ je kvalifikované ako regionalizmus; lexémy kýčera, kýčer „horský pasienok, hoľa“ majú uvedenú funkčnú charakteristiku zastaraných výrazov; apelatívum sihla „mladý, slabo vyvinutý ihličnatý porast na lúke al. lúka s mladým ihličnatým porastom“ je doložené v Slovníku slovenského jazyka (IV. zv., 1964; ďalej SSJ) a v Historickom slovníku slovenského jazyka (V. zv., 2000; ďalej HSSJ).

• Details
• Contents