Edičné zásady; značky a skratky
Editorial principles, marks and abbreviations

Summary/Abstract: Jednotné pravidlá pre vydávanie novolatinských textov neexistujú. V praxi sa stretneme s celou škálou stanovísk, od úplného nezasahovania do pôvodného textu až po striktnú štandardizáciu podľa tej či onej „klasickej“ normy. Myslím si, že pokúšať sa násilne, apriórne o umelé stanovenie jednotných edičných zásad by ani nebolo dobré. Každý text si totiž zasluhuje osobitnú pozornosť, najmä z toho dôvodu, že grafický úzus novolatinských textov je dosiaľ veľmi málo preskúmaný. Je vskutku až zarážajúce, ako málo pozornosti sa doposiaľ venovalo grafike týchto textov. Je to tak azda preto, že prístup odborníkov k novolatinskej literatúre bol a je zväčša literárnovedný, nie lingvistický, t. j. editorov zaujíma skôr obsah sprostredkovaný médiom ako samo sprostredkujúce médium. Ak však chceme k textu zaujať komplexný filologický postoj, mali by sme, myslím si, venovať dostatočnú pozornosť aj „nástroju“ či „stavebnému materiálu“, pomocou ktorého sa obsah literárnych textov vyjadruje. V prípade novolatinského jazyka je zápis jediným sprostredkovateľom lingvistiskej informácie: Špecifická novolatinská ortografia je často dokladom dobovej etymológie jednotlivých slov; písanie veľkých písmen na začiatku slov sa podľa dobových príručiek riadi „vágnou“ zásadou, že každé dôležité slovo treba začínať majuskulnou literou; interpunkcia zas svedčí o členení viet, teda o tom, ako autor vnímal štruktúru svojho textu.

• Details
• Contents