Postkolonializmus a literatúra strednej a východnej Európy
Postcolonialism and Central and Eastern European Literature

Summary/Abstract: Postkolonializmus sa sformoval v osemdesiatych rokoch 20. storočia ako interdisciplinárna oblasť výskumu hierarchie moci a poznania vo svete poznačenom európskym kolonializmom. Čerpá z myšlienok neomarxizmu, dekonštruktivizmu, psychoanalýzy, lingvistiky, feminizmu a postmodernizmu a využíva sa napríklad v literárnej teórii, sociálnej antropológii, historiografii, filozofii a politológii. Za tridsať rokov svojej existencie sa postkolonializmus rozvinul najmä ako kritický postoj, pričom sa zaoberá predovšetkým analýzou eurocentrizmu a všeobecnejšie akýmkoľvek centrovaním a totalizáciou poznania, moci a významu. Literatúra sa javí ako veľmi vhodná na spájanie objektívne historických procesov so subjektívnou skúsenosťou. Postkoloniálna literatúra v tomto zmysle transformuje celkové chápanie identity, kánonu, estetiky a literárnosti. Postkoloniálne prístupy k literatúre skúmajú najmä reprezentáciu inakosti ako nebezpečenstva a hrozby, a z nej vyplývajúce mocenské vzťahy v postkoloniálnom svete, kde sa nezápadné poznanie a myslenie devalvuje. Zaujímajú sa o okrajové zóny existencie, menšinové formy poznania a umlčiavané hlasy (napríklad orálnu históriu krajín, ktorých jedinú písanú históriu vytvoril kolonizátor). Hoci sa postkolonializmus zaoberá najmä literatúrou v angličtine, francúzštine, španielčine a portugalčine, ktorá reaguje na európsky imperializmus 19. a 20. storočia (či už je to literatúra bývalých kolonizovaných, alebo koloniálnych krajín), možno ho aplikovať aj na iné literatúry, v ktorých sa stav okrajovosti, inakosti alebo hybridnosti javí ako prominentný, a naopak, nie je vždy možné túto teóriu aplikovať na akýkoľvek text vychádzajúci z postkoloniálnych kultúr.

• Details
• Contents