O (ne)poučení z historického vývoja teórie a praxe vyučovania materinského jazyka
On a lesson (not) taken from the historical development of the theory and practice of teaching mother tongue

Summary/Abstract: V tomto diskusnom texte nadviažeme na viaceré podnety z historického skúmania vyučovania materinského jazyka, ako ich v tomto čísle časopisu implikuje štúdia profesorky Marie Čechovej a v rozhľadoch sprostredkované historiografické lingvodidaktické práce docentky Martiny Šmejkalovej. Hneď na úvod uvažovania o tom, ako sa dejinné skúsenosti z vývoja vyučovania materinského jazyka z doby štátneho spolužitia Čechov a Slovákov, teda s prestávkou vojnového obdobia od roku 1918 až do roku 1992, premietajú v súčasnom stave jazykového vzdelávania a pri projektovaní jeho budúceho vývoja, musíme pripomenúť nelichotivé konštatovanie, že od obdobia prvej Československej republiky až dodnes je vyučovanie materinského jazyka hodnotené veľmi kriticky (Šmejkalová 2010, s. 76). Napriek meniacim sa podmienkam spoločenského a jazykového vývoja sa od spomínaného obdobia až doteraz nepodarilo kurikulum materinského jazyka optimalizovať tak, aby v plnej miere vyhovovalo aktuálnym potrebám jazykového vzdelávania žiaka.

• Details
• Contents