Rok 1968 na Slovensku a v Československu. Chronológia udalostí
1968 in Slovakia and Czechoslovakia. Event chronology

Contributor(s): Pavol Petruf (Editor), Vlasta Jaksicsová (Editor), Milan Beladič (Editor)
Subject(s): Politics / Political Sciences, Politics, History, Political history, Recent History (1900 till today), Special Historiographies:, Government/Political systems, Post-War period (1950 - 1989), History of Communism
Published by: Historický ústav SAV
Keywords: Slovakia; Czechoslovakia; 20th century; 1968; political system; communism; events; chronology;
Summary/Abstract: Rok 1968 predstavoval v slovenských a v československých dejinách jedinečný pokus nenásilným spôsobom reformovať totalitný spôsob vládnutia uplatňovaný v rámci vtedajšej socialistickej spoločnosti. Pražská – a či presnejšie československá alebo česká a slovenská – jar bola súčasťou politickej konfrontácie, ku ktorej v rozličnej forme opakovane prichádzalo v štátoch sovietskeho bloku takmer od jeho vzniku. Československá jar najpregnantnejšie vyjadrila nesúhlas a odpor verejnosti proti direktívnym metódam vládnutia s ich negatívnymi dôsledkami na život slovenskej a českej spoločnosti, na ich modernizáciu, kultúrno-spoločenské napredovanie i morálny status. Je symptomatické, že k pokusom zmeniť politický systém za existencie sovietskeho bloku prišlo v Poľsku, v Maďarsku, v Nemeckej demokratickej republike a v Československu, ale nič podobné sa neobjavilo v ďalších krajinách socialistického tábora. To malo okrem dobových politických, ekonomických, spoločenských a ďalších príčin špecifický historický dôvod v tom, že menované národy a štáty ležali v stredoeurópskom priestore a v minulosti sa v mnohých smeroch navzájom ovplyvňovali. V Československu bol reformný proces aj prejavom toho, že veľká časť slovenskej i českej verejnosti sa zbavila ilúzií, ktorým podľahla po februári 1948 a ktoré spočiatku chápala azda ako snahu o nastolenie sociálne spravodlivých pomerov. Bolo však charakteristické, že spoločnosť si vytýčila za cieľ reformovať existujúci systém, no narážala na vážne medzinárodné a vnútropolitické prekážky. Snaha o radikálnu zmenu spoločenského života ohrozovala nielen totalitný systém vo vtedajšom Československu, ale bola hrozbou aj pre samotnú existenciu socialistického tábora, t. j. fakticky pre veľmocenské postavenie Sovietskeho zväzu v Európe a vo svete. Pokus Čechov a Slovákov o demokratizáciu spoločnosti a odstránenie totalitného režimu mal svoje korene nielen v nedávnej minulosti oboch národov, ale koreš- pondoval aj s dobovými demokratickými hnutiami vo svete a vyvieral zo snahy posunúť vývin českej a slovenskej spoločnosti na úroveň demokratickej časti sveta. Preto bol tento proces mnohorozmerný, mal svoju osobitú politickú tvár, svoje vlastné ekonomické koncepty a plány, svoje pohľady na verejný život a miestnu správu, kultúrne a národné požiadavky vrátane tých, ktoré sa týkali ľudských práv, náboženskej slobody a rehabilitácie nespravodlivo odsúdených. Vzhľadom na to, že v slovenskom prostredí už od vzniku spoločného štátu Čechov a Slovákov roku 1918 mimoriadne rezonovala často pertraktovaná požiadavka riešenia „slovenskej otázky“, jej nastolenie muselo byť organickou súčasťou reformného procesu. K demokratizácii spoločnosti totiž nemohlo prísť bez zásadnej úpravy postavenia Slovenska v štáte, ale aj česko-slovenských vzťahov a s tým súvisiacich problémov. Rozmach národného povedomia a nárast národ ného sebavedomia, ktorý sa v živote slovenskej spoločnosti razantne a jednoznačne prejavil po roku 1918, sa musel materializovať vo všetkých sférach života a riadenia spoločnosti, musel sa stať organickou súčasťou prebiehajúcich spoločenských zmien. Je príznačné, že z mnohých reforiem, ktoré sa pripravovali a uskutočnili roku 1968, pretrvala – aj keď v značne deformovanej podobe – práve zmena republiky na federatívny štátny útvar. Predkladaná publikácia je jedným z výstupov riešenia projektu APVV Chronológia dejín Slovenska a Slovákov. Vznikla v rámci práce na aktuálnych výskumných projektoch vrátane významu „osmičiek“ v slovenských národných dejinách, resp. v dejinách bývalej Československej republiky a jej ambíciou je poskytnúť čitateľom ucelenú sumu faktov o roku 1968. Autori publikácie zvolili pri jej príprave chronologický prístup, aby takýmto spôsobom upozornili v primeranom rozsahu na všetky základné stránky udalostí roku 1968 – na ich vnútropolitickú československú (českú a slovenskú) dimenziu vrátane štátoprávnej prestavby republiky, ale aj na medzinárodné súvislosti, reakcie veľmocí, jednotlivých štátov i verejnej mienky vo svete na konkrétne udalosti roku 1968 v Československu, resp. na československý reformný proces ako taký. Z toho je zrejmé, že primárnym cieľom autorov bolo ukázať vývoj na Slovensku v prirodzenej komparácii s dianím v celej Československej socialistickej republike a dianie v Československu v korelácii s jeho odrazom na medzinárodnej scéne, predovšetkým v krajinách vtedajšej Varšavskej zmluvy ovládanej Moskvou. To si vyžadovalo venovať zvýšenú pozornosť aj medzinárodnopolitickým súvislostiam augusta 1968, lebo práve vonkajšie faktory aj vtedy osudovo zasiahli do dejín Československa. Autori veria, že čitateľ nájde v práci informácie o všetkých relevantných udalostiach „československého“ roku 1968 i o faktoroch, ktoré spolurozhodovali o jeho osude. Chronológia udalostí spolu s úvodnou štúdiou, ktorá hovorí o tom, čo predchá- dzalo roku 1968 v Československu, umožňuje vytvoriť si v nadväznosti na iné historické práce plnší obraz o nedávnej minulosti slovenského a českého národa, o roku, ktorý akoby potvrdzoval, že tradičné „osmičky“ mali v našej spoločnej minulosti nielen nádejeplný, ale neraz i tragický rozmer.

• Details
• Contents
• Book Chapters