Thurzovci a ich historický význam
The Thurzers and their historical significance
Contributor(s): Magdaléna Karafová (Editor), Géza Pálffy (Editor)
Subject(s): History, Anthropology, Social Sciences, Customs / Folklore, Middle Ages, Cultural Anthropology / Ethnology, Culture and social structure
Published by: Historický ústav SAV
Keywords: Kingdom of Hungary; Thurz family; genealogy; aristocracy; culture; history; economic activities; tradition; social system; burial; court; justice; weddings; middle ages; modern age;
Summary/Abstract: Das vorliegende Sammelband „Die Thurzo und ihre historische Bedeutung“ ist das Ergebnis der Zusammenarbeit von Historikern aus der Slowakei, Ungarn und Deutschland. Die Grundlage für die Entstehung dieser Publikation bereitete die internationale Konferenz, die im Jahre 2009 anlässlich des 400. Jahrestags der Wahl von Georg Thurzo zum ungarischen Palatin veranstaltet wurde. Die anregungsvolle Tagung und Diskussion, sowie die weiteren Untersuchungen zum Thema boten genügend Unterlagen für die Zusammenfassung der Beiträge in einem Sammelband. Das erste Kapitel trägt den Titel Der Weg in die ungarische Aristokratie und hier werden die wichtigsten Vertreter des Geschlechts Thurzo vorgestellt, die sich am meisten um seinen politischen und wirtschaftlichen Aufstieg verdienten. Géza Pálffy analysiert in dem Unterkapitel Die Familie Thurzo und ihre Stellung in der ungarischen Aristokratie die Karrieremöglichkeiten im Königreich Ungarn am Ende des Mittelalters und zu Beginn der Frühen Neuzeit, sowie die Möglichkeiten, die die einzelnen Mitglieder des Geschlechts nutzten, um ihre Ambitionen zu erfüllen. Marián Skladaný widmet sich im Unterkapitel Der wirtschaftliche Aufstieg der Thurzo den ersten Vertretern der Familie, die zuerst zum niederen Adel gehörten und für eine gewisse Zeit zum Bürgertum wechselten, damit sie sich der kaufmännischen und unternehmerischen Tätigkeit widmen und den Wohlstand der Familie begründen konnten. Gabriella Erdélyi stellt in ihrem Beitrag „Ich bin nur ein Mensch, mein König, kein Stein“ – Alexius Thurzo im Dienst der Habsburger einen der einflussreichsten Thurzo-Männer vor, dessen kaufmännisch-unternehmerische Tätigkeit den ganzen mitteleuropäischen Raum umfasste, wobei er auch wichtige Funktionen vertrat und zu den Vertrauensmännern des Herrschers Ferdinand I. und der Königin Maria von Ungarn gehörte. Ein weiteres bedeutendes Familienmitglied präsentiert Lajos Gecsényi im Unterkapitel Der rätselhafte Thurzo. Franz Thurzo, der Präsident der Ungarischen Kammer und der Hofkammer (1549 – 1563). Das zweite Kapitel widmet sich dem Thema Die Thurzo und die Reformation. Mehrere Mitglieder des Geschlechts gehörten zur hohen Kirchenhierarchie und wurden vordergründig durch ihre Kontakte zu Humanisten und ihr großzügiges Mäzenatentum bekannt. Einen der bedeutendsten Bischöfe aus der Familie Thurzo stellt Martin Rothkegel im Unterkapitel Die Beziehungen des Olmützer Bischofs Stanislaus I. Thurzo zu Ungarn vor. Die Reformation fand unter den Mitgliedern des Geschlechts auch zahlreiche Anhänger, über sie schreibt Zoltán Csepregi in seinem Beitrag Die Thurzo und die Anfänge der Reformation. Diejenigen Vertreter der Familie, die ihr Reichtum auf der unternehmerischen Tätigkeit begründeten, dachten auch auf ihre weniger wohlhabenden Mitmenschen und gründeten mehrere Stiftungen zu ihrer Unterstützung. Tünde Katona stellt in diesem Zusammenhang in ihrem Beitrag die Leutschauer Stiftung der Thurzo vor. Das dritte Kapitel wird der Problematik der Höfe der Thurzo als Zentren des wirtschaftlichen, politischen und gesellschaftlichen Lebens gewidmet. Die Thurzo erlebten einen interessanten Übergang von den adeligen in den bürgerlichen Stand und von dem Reichtum, das sich durch ihre unternehmerische Tätigkeit angehäuft hatte, kauften sie Gutsherrschaften, damit sie erneut nicht nur in den Adelsstand zurückkehren, sondern gleich in die Aristokratie aufsteigen konnten. Tünde Lengyelová untersucht Die wirtschaftlichen Verhältnisse an den Gutsherrschaften der Thurzo an der Wende des 16. und 17. Jahrhunderts. Einen wesentlichen Aufgabenbereich des Palatins stellte die Verwaltungsagenda dar, über die Péter Dominkovits in seinem Beitrag Die Kontakte des Palatins Georg Thurzo zu den Komitaten Ödenburg und Eisenburg einen Überblick bietet. Einen Blick in das Alltagsleben an den Höfen gewähren in ihren Beiträgen Diana Duchoňová im Unterkapitel Die Hofordnungen an den Höfen der Thurzo und der Esterházy, sowie Borbála Benda, die sich der Speisekarte von Stanislaus Thurzo aus dem Jahre 1603 widmet. Das vierte Kapitel befasst sich mit den verschiedenen Formen des Kulturnachlasses der Thurzo. Zuzana Ludiková und Árpád Mikó präsentieren die Bestattungsstätten und Grabdenkmäler der Thurzo nicht nur als Symbole ihrer Macht, sondern auch als künstlerische Ausdrucksformen. Eine bedeutende Quelle zur genealogischen Untersuchungen stellen die Hochzeitseinladungen der Thurzo dar, die Frederik Federmayer näher beschreibt. In dem umfangreichen heimatkundlichen Werk von Matthias Bel wären die genealogischen Forschungen des Polyhistors fast untergegangen, deshalb richtet Gergely Tóth den Blick gerade auf diesen Aspekt in seinem Beitrag „Theatrum Nobilitatis Hungaricae“. Die genealogischen Untersuchungen von Matthias Bel mit besonderem Augenmerk auf die Familie Thurzo. Zu den wichtigsten Mäzentätigkeiten der Thurzo gehörten die Förderung der Studenten an ausländischen Universitäten, sowie die Veröffentlichung von verschiedenen Publikationen und die Unterstützung von Druckereien. Über derartige Aktivitäten des Palatins und seiner Familienmitglieder schreibt Helena Saktorová in ihrem Beitrag Die Persönlichkeit von Georg Thurzo im Spektrum seiner Autorendedikationen. Mit dem schriftlichen Nachlass der Familie Thurzo im Staatsarchiv von Bytča befasst sich Jana Kurucárová. Die Ergebnisse einer außergewöhnlichen und seltenen Untersuchung präsentieren die Anthropologen Milan Thurzo und Radoslav Beňuš in ihrem Beitrag Die anthropologische und paläopathologische Analyse der Gebeine der Familienmitglieder von Georg Thurzo. Damit gewähren sie einen einzigartigen Einblick in den gesundheitlichen Zustand von mehreren Vertretern dieses Geschlechts. Arwa, heute Orava war die grösste Gutsherrschaft der Thurzo und die hießige Burg gehörte zu den bedeutendsten Zentren der Familie, aus diesem Grund widmeten sie eine besondere Aufmerksamkeit ihrer architektonischen Gestaltung, die Michal Čajka in seinem Beitrag Die Umbauten der Burg von Orava in der Zeit der Thurzo schildert. Die Publikation enthält eine Reihe von neuen Kenntnissen, die das Ergebnis von intensiven Untersuchungen mehrerer Historiker, Kirchenhistoriker, Archäologen, Anthropologen, Archivaren und Kunsthistoriker darstellen. Trotzdem gibt es noch genügend Themen und Fragen, die auf Aufarbeitung warten und weitere Anregungen für Forschungen über diese interessante Familie darbieten, deren Mitglieder nicht nur zur übernationalen Aristokratie des Königreichs Ungarn und der mitteleuropäischen Habsburgermonarchie, sondern auch zu den außerordentlich begabten Unternehmern, Politikern, Soldaten und bedeutenden Vertretern des kulturellen Lebens an der Schwelle des Mittelalters zur Frühen Neuzeit gehörten.
- Print-ISBN-13: 978-80-89396-19-1
- Page Count: 259
- Publication Year: 2012
- Language: Slovak
Úvod
Úvod
(Introduction)
- Author(s):Tünde Lengyelová, Géza Pálffy
- Language:Slovak
- Subject(s):Social history, Recent History (1900 till today), Culture and social structure , Social development, Social differentiation
- Page Range:5-6
- No. of Pages:2
- Keywords:noble families; research; 20th century; aristocracy; Central Europe; introduction;
- Summary/Abstract:Dejiny ranonovovekých šľachtických rodov nepatrili v druhej polovici 20. storočia na území Strednej Európy – snáď s výnimkou Rakúska – k obľúbeným či podporovaným výskumným témam. V Maďarsku, na Slovensku, v Rakúsku, Chorvátsku či Rumunsku zachované archívy aristokratických rodov, ktoré zohrávali v živote Uhorského kráľovstva v 16.-18. storočí často rozhodujúcu úlohu, tak pred pádom železnej opony ani slovenskí, ani maďarskí historici nepodrobili systematickému výskumu. Zatiaľ čo od druhej polovice 19. storočia v priebehu takmer celého storočia bolo vydaných množstvo základných pramenných edícií a monografi í, vzťahujúcich sa na najdôležitejšie rody a ich predstaviteľov, od konca 40. rokov 20. storočia počas viac než troch desaťročí venovali aristokracii pozornosť takmer výlučne len historici hospodárskych dejín. Od polovice 80. rokov sa ľady pomaly prelomili a vzniklo niekoľko zásadných monografi í, zborníkov, výstavných katalógov či pramenných edícií. O jednotlivých osobnostiach (napríklad Alžbete Báthoryovej, Adamovi I. Batthyányovi, palatínoch Mikulášovi a Pavlovi Esterházyovcoch, Valentínovi Törökovi, Jurajovi a Mikulášovi Zrínyiovcoch, Tomášovi a Františkovi Nádasdyovcoch či Jurajovi Thurzovi) boli napísané obsiahlejšie monografi e v maďarskom, slovenskom, chorvátskom či nemeckom jazyku. Zaoberali sa v prvom rade dvorským životom aristokracie, ich mecénstvom, sobášnymi stratégiami, odievaním, stravovacími zvykmi či kniž- nou kultúrou, resp. peregrináciami.
Rod Thurzovcov a jeho miesto v aristokracii Uhorského kráľovstva
Rod Thurzovcov a jeho miesto v aristokracii Uhorského kráľovstva
(The Thurz family and his place in aristocracy of the Kingdom of Hungary)
- Author(s):Géza Pálffy
- Language:Slovak
- Subject(s):Cultural history, Social history, Modern Age, Culture and social structure
- Page Range:9-26
- No. of Pages:18
- Keywords:Kingdom of Hungary: aristocracy; economic activity; modern age; Thurz family;
- Summary/Abstract:Bádanie o aristokracii Uhorského kráľovstva nepatrilo v Maďarsku v druhej polovici 20. storočia medzi preferované témy. S výnimkou Rakúska však to nebolo inak ani na Slovensku, dokonca ani v Chorvátsku či v Rumunsku, kde sa dodnes uchovávajú časti rodových archívov viacerých rodov, ktoré zohrali rozhodujúcu úlohu v dejinách krajiny. Kým za necelých sto rokov od druhej polovice 19. storočia bola o najznámejších rodoch vydaná celá rada monografi í a pramenných edícií (predovšetkým v maďarskom jazyku o rodoch Balassi, Batthyány, Csáky, Esterházy, Forgách, Illésházy, Nádasdy, Pálffy, Rákóczi, Thurzo a Zrínyi), od konca 40. rokov 20. storočia sa pozornosť bádateľov zamerala predovšetkým na hospodársku činnosť príslušníkov magnátskych rodov. V súvislosti s Thurzovcami treba spomenúť zásadné hospodársko-historické práce Petra Ratkoša a Mariána Skladaného zo Slovenska a Karen Lambrecht z Nemecka.
Hospodársky vzostup Thurzovcov
Hospodársky vzostup Thurzovcov
(Economic growth of Thurz)
- Author(s):Marián Skladaný
- Language:Slovak
- Subject(s):Cultural history, Economic history, Culture and social structure , 15th Century, 16th Century
- Page Range:27-38
- No. of Pages:12
- Keywords:aristocracy; Thurz family; Thurzers; economic activity; wealth;
- Summary/Abstract:Pod všeobecným pomenovaním „Thurzovci“ alebo „Thurzo“ si každý predstavuje niekoho iného. Pritom tých historicky významných Thurzovcov nebolo až tak veľa, ak si uvedomíme, že v porovnaní s inými aristokratickými rodmi žili Thurzovci (aspoň historicky) relatívne krátko, len niečo cez dve storočia (1430–1636). O to viac musí vyniknúť závratnosť kariéry, ktorú za dve storočia urobili. A boli práve na vrchole svojej slávy a bohatstva, keď ich postihla nepriazeň osudu, že ich rod vymrel v mužskej línii.
„Som len človek, kráľ môj, nie kameň” – Alexej Thurzo v službách Habsburgovcov
„Som len človek, kráľ môj, nie kameň” – Alexej Thurzo v službách Habsburgovcov
("I'm just a man, my king, not a stone" - Alexej Thurzo at the service of the Habsburgs)
- Author(s):Gabriella Erdélyi
- Language:Slovak
- Subject(s):Cultural history, Modern Age, Culture and social structure , 16th Century
- Page Range:39-54
- No. of Pages:16
- Keywords:Thurz family; Alexej Thurzo; aristocracy; Habsburgs; 16th century;
- Summary/Abstract:V marci 1530 Alexej Thurzo takto spomínal na rozhodujúce obdobie po bitke pri Moháči: „Potom, ako sa vznešenému pánovi dostalo na vedomie, že kráľ Ľudovít blahej pamäti zahynul, pokúsili sa ma tak poľský kráľ [Žigmund I. Jagelovský], ako aj vojvoda Ján [Zápoľský] ponukami mnohých odmien nahovoriť na to, aby som sa pripojil k nim, ale vznešená pani kráľovná Mária, sestra jeho veličenstva, ma stále naliehavejšie prosila a žiadala, aby som sa pridal na stranu jeho veličenstva, pričom mi naznačovala, že ak sa záležitosť bude šťastne vyvíjať pre jeho veličenstvo, nik sa nebude tešiť väčšej priazni a nebude viac odmenený, ako ja. Tak som sa, nevšímajúc si iných, pridal k jeho veličenstvu“. O rok neskôr zase napísal kráľovi Ferdinandovi I. nasledujúce: „Verte mi, vaše Veličenstvo, že ak by som sa nebol tak verne držal vášho Veličenstva, záležitosti vášho Veličenstva by boli v Uhorskom kráľovstve nabrali už viackrát iný smer“.
Tajomný Thurzo. František Thurzo, predseda Uhorskej a Dvorskej komory (1549–1563)
Tajomný Thurzo. František Thurzo, predseda Uhorskej a Dvorskej komory (1549–1563)
(The mysterious Thurzo. František Thurzo, Chairman of the Hungarian and Dvorská Chamber (1549-1563))
- Author(s):Lajos Gecsényi
- Language:Slovak
- Subject(s):Cultural history, Modern Age, Culture and social structure , 16th Century
- Page Range:55-74
- No. of Pages:20
- Keywords:Thurzo family; aristocracy; František Thurzo; Kingdom of Hungary; 16th century;
- Summary/Abstract:Dňa 22. októbra 1877 na pôde Maďarskej akadémie vied predniesol Gustáv Wenzel, ktorý bol rovnako zbehlý v právnych, ako aj v hospodárskych dejinách, svoju štúdiu o živote posledných stredovekých biskupov z rodu Thurzo (Žigmunda, Jána, Stanislava a Františka). V štúdii, ktorá vyšla o rok neskôr aj tlačou, pri Františkovi Thurzovi zdôraznil: „... o ňom budeme vedieť vysloviť dostatočne uznanlivé hodnotenie až vtedy, keď budú dejiny štátnej správy Uhorska v 16. storočí dôkladne preskúmané.“ Vyslovil to napriek tomu, že prevažnú väčšinu svojich údajov čerpal zo zásadných zdrojov, predovšetkým z tzv. kráľovských kníh (Libri regii). Za uplynulých viac ako sto rokov doplnilo historické bádanie mozaiku o nespočetné množstvo drobných údajov, pričom v prvom rade a dôrazne sa akcentovalo, že František Thurzo bol jediným uhorským mužom, ktorý sa dostal na čelo Dvorskej komory, ústrednej finančnej správy Habsburgovcov. Je pravdou, že o ceste, ktorá viedla k tomuto vysokému postu, ešte stále máme len čiastkové informácie a isté hypotézy, a vzhľadom na to, že poznáme aj limitujúce pramene, ani veľmi nemôžeme očakávať, že sa nám podarí osvetliť všetky detaily. Vedľa toho s nemenším záujmom sledovali bádatelia spôsob, akým Thurzo po viac ako dvoch desaťročiach opustil svoj biskupský úrad a uzavrel manželstvo. V tejto poslednej otázke sa názory dodnes rozchádzajú, najmä o tom, či zostal aj naďalej pri svojej rímskokatolíckej viere, alebo konvertoval na evanjelickú vieru augsburského vyznania.
Thurzovci a počiatky reformácie
Thurzovci a počiatky reformácie
(The Thurzers and the beginnings of the Reformation)
- Author(s):Zoltán Csepregi
- Language:Slovak
- Subject(s):Christian Theology and Religion, Cultural history, Modern Age, Culture and social structure , 16th Century, History of Religion
- Page Range:77-90
- No. of Pages:14
- Keywords:Thurz family; Thurzers; Thurzian bishops; reformation; aristocracy; 16th century;
- Summary/Abstract:Pri vzostupe thurzovského rodu patria prvé desaťročia 16. storočia ku kľúčovému obdobiu. Z generácie príslušníkov rodu tohto obdobia pochádzajú hneď traja humanistickí biskupi: Ján Thurzo, vratislavský (Wrocław), Stanislav Thurzo, olomoucký a Žigmund Thurzo, veľkovaradínsky (Oradea) biskup. Toto obdobie rodu tvorí významné ohnivko v reťazci medzi meštiansko-podnikateľským životným štýlom, charakteristickým pre 15. storočie a veľkostatkársko-aristokratickým spôsobom života, ktorý začal súčasne s kariérou Alexeja Thurzu. Je zrejmé, že thurzovskí chlapci nedostali svoje prelátske stolce len vďaka svojim osobným kvalitám, ale predovšetkým hospodárskym úspechom svojich rodičov a ich politickému vplyvu, predsa však zostáva faktom, že vo svojich vysokých pozíciách obstáli veľmi dobre, najmä Stanislav, ktorý sa dožil vysokého veku a svoje biskupstvo riadil zvlášť dlhú dobu. Títo traja biskupi mohli byť ozdobou svojho rodu už len svojím životom, veď boli základnými piliermi nielen uhorsko-českej monarchie Jagelovcov, ale ako preláti olomouckej a vratislavskej cirkevnej provincie – z dôvodu spochybnenia verejnoprávneho statusu Českej Koruny – boli pokladaní za kniežatá aj v Nemecko-rímskej ríši a za pánov svojich provincií, aj keď nedostali priame hlasovacie práva na ríšskych snemoch. Je zrejmé, že ich činnosť stabilizovala pozície rodu a zvyšovala jeho prestíž, a samozrejme, nezištne urovnávala osobné kariéry ich bratov či synovcov.
Vzťahy olomouckého biskupa Stanislava I. Thurzu s Uhorskom
Vzťahy olomouckého biskupa Stanislava I. Thurzu s Uhorskom
(Relations of the Bishop of Olomouc Stanislav I. Thurz with Hungary)
- Author(s):Martin Rothkegel
- Language:Slovak
- Subject(s):Christian Theology and Religion, History, Cultural history, Modern Age, Culture and social structure , 16th Century
- Page Range:91-108
- No. of Pages:18
- Keywords:Thurz family; Bishop of Olomouc; Stanislav I; Kingdom of Hungary; 16th century; relations;
- Summary/Abstract:Dňa 1. februára 1526, necelý polrok pred bitkou pri Moháči, napísal Jakob Piso, sedmohradský humanista a vychovávateľ na budínskom dvore (zomrel 1527), list svojmu starému priateľovi z čias spoločných štúdií v Taliansku, Erazmovi Rotterdamskému. V srdečnom liste Piso opisuje rozhovor s vratislavským biskupom Jánom IV. Thurzom a jeho bratom Stanislavom, biskupom v Olomouci, ku ktorému došlo niekoľko rokov predtým, počas návštevy oboch bratov na Budínskom hrade: „Pred ôsmimi rokmi, keď som ešte býval v kráľovskom paláci, prišli ma raz obaja navštíviť, ako je zvykom medzi učencami. Na stole ležalo zopár tvojich kníh (už neviem, ktoré to boli). A kým v nich listovali a podrobnejšie si ich pozerali, odrazu sa obaja súčasne spýtali, aký názor mám na Erazma. Ich otázky boli ešte naliehavejšie, keď zistili, že som s tebou kedysi strávil veľa času. O tom som im nielen porozprával, ale ukázal som im aj list, ktorý si mi raz poslal zo Sieny do Ríma a ktorý uchovávam ako zlatý klenot. Ten obaja veľadôstojní biskupi nielenže láskali svojimi rukami, ale dokonca aj bozkami, a stále znova ho s najväčšou horlivosťou čítali. Potom už vôbec nebolo ťažké prehovoriť ich, aby sa s tebou pustili do výmeny korešpondencie, čo po nie príliš dlhom čase aj urobili – a to takým veľkorysým spôsobom, aký by som sa im nikdy neopovážil pripisovať, lebo na teba pamätali nielen listami ale aj najrozmanitejšími darmi.“
Levočská základina Thurzovcov
Levočská základina Thurzovcov
(Levočská base of Thurzovcov)
- Author(s):Tünde Katona
- Language:Slovak
- Subject(s):Economic history, Middle Ages, Modern Age, 15th Century, 16th Century, 17th Century
- Page Range:109-115
- No. of Pages:7
- Keywords:Levoča; Thurz family; aristocracy; Kingdom of Hungary; economic activities;
- Summary/Abstract:V jednom z najvýznamnejších centier nemecky hovoriaceho obyvateľstva Uhorska, v hlavnom meste Spiša – Levoči, sa počas dlhých desaťročí 16. a 17. storočia podrobne zaznamenávali výdaje a príjmy mestského hospodárenia. Vedúci funkcionári hospodársky, politicky a kultúrne vplyvného slobodného kráľovského mesta, ktoré sa už v polovici 16. storočia pokladalo za luteránske, viac ako deväť desaťročí precízne a zodpovedne viedli aj záznamy v tzv. Testamentbuch-u. Išlo o záležitosť miestneho významu, v ktorom hrali hlavnú úlohu zbožné hľadiská a rôzne zmluvne zakotvené povinnosti, a samozrejme, aj dobre chápané verejné záujmy. Tento unikátny prameň poskytuje osobitý pohľad na každodennosť ranonovovekého mesta, o fungovaní sociálnych a charitatívnych štruktúr, pričom tieto informácie majú väčší dosah než odraz vtedajšieho „dneška“. Ide o zvláštny doklad humanistickej mecenatúry, ktorý vznikol ako posledná vôľa jednej z hospodársky a politicky vysokopostavených osobností Uhorského kráľovstva, a ktorý si mestský magistrát prispôsobil svojim potrebám.
Hospodárske pomery na thurzovských panstvách na prelome 16. a 17. storočia
Hospodárske pomery na thurzovských panstvách na prelome 16. a 17. storočia
(Economic relations in thurzian provinces at the turn of the 16th and 17th centuries)
- Author(s):Tünde Lengyelová
- Language:Slovak
- Subject(s):Cultural history, Economic history, Modern Age, Culture and social structure , 16th Century, 17th Century
- Page Range:119-134
- No. of Pages:16
- Keywords:Kingdom of Hungary; Thurz family; aristocracy; thruzian provinces; 16th century; 17th century; economic relations;
- Summary/Abstract:Pre rod Thurzovcov, ktorý je mimoriadne bohatý na výnimočných ľudí, je charakteristickou vlastnosťou ekonomický talent. Vďaka nemu sa rod vyšvihol a celkom netradičnou cestou – dočasným opustením šľachtického stavu a prechodom k meštianstvu a potom opäť návratom do šľachtického stavu, ale už do aristokracie – sa dostal na najvyššie posty a v niekoľkých generáciách sa podieľal na politickej a hospodárskej správe krajiny. Okrem toho desať členov rodu a jedna žena boli županmi v stoliciach Pest-Pilišskej, Nitrianskej, Trenčianskej, Oravskej, Šarišskej a Spišskej. Okrem výkonu vysokých štátnických funkcií však spravovali aj svoje súkromné majetky a panstvá, od prosperovania ktorých závisela aj ich vlastná prosperita. V príspevku sa zameriame na panstvá a hospodárenie predposledných a posledných príslušníkov thurzovského rodu, ktorí žili a spravovali svoje majetky v prvej tretine 17. storočia, najmä na palatínov Juraja a Stanislava Thurzu a ich dedičov.
Kontakty palatína Juraja Thurzu so stolicami Šopron a Vaš
Kontakty palatína Juraja Thurzu so stolicami Šopron a Vaš
(Contacts of palace Juraj Thurzu with the throne of Šopron and Vaš)
- Author(s):Péter Dominkovits
- Language:Slovak
- Subject(s):Cultural history, Modern Age, Culture and social structure , 16th Century, 17th Century
- Page Range:135-144
- No. of Pages:10
- Keywords:Thurz family; Juraj Thurz palace; Šopron; Vaš;
- Summary/Abstract:Vo výskume uhorských správnych, politických a vojenskohistorických dejín 16. – 17. storočia sú vzťahy palatína a stolíc stále marginálnou témou. Najúplnejšie sprístupnenie prameňov sa uskutočnilo ešte v polovici 19. storočia: Károly Ráth (1829–1868) publikoval z bohatého archívu Rábskej stolice listy palatína Mikuláša Esterházyho (1625–1645) adresované stolici, Iván Nagy (1824–1898) zase listy a mandáty palatína Františka Wesselényiho Novohradskej stolici. Nasledujúca štúdia nadväzne na tieto výskumy načrtáva vzťah palatína Juraja Thurzu a dvoch stolíc západného Zadunajska, a to zo špeciálneho hľadiska, zo strany týchto úradov, na základe rozkazov palatína, mandátov, resp. stoličných zápisníc a intimátov. Žiaľ, z daného obdobia sú pramenné základne úplne rozdielne. Kým v stolici Vaš sa zachovala zápisnica z daného obdobia, v archíve rodu Batthyány v Pinkafelde sa objavili aj palatínove listy adresované stolici, zatiaľ Šopronská stolica z týchto rokov nemá ani zápisnicu z kongregácií, a aj z listov a mandátov palatína, adresovaných stolici, sa zachovalo len zopár.
Dvorské poriadky na thurzovskom a esterházyovskom dvore
Dvorské poriadky na thurzovskom a esterházyovskom dvore
(Courts of Justice on the thurzian and esterházy courts)
- Author(s):Diana Duchoňová
- Language:Slovak
- Subject(s):Cultural history, History of Law, Modern Age, Culture and social structure , 16th Century, 17th Century
- Page Range:145-156
- No. of Pages:12
- Keywords:Kingdom of Hungary; courts; Thurz family; esterházy court; thurzian court; 16th century; 17th century;
- Summary/Abstract:Obdobie 16. a 17. storočia vnieslo do uhorskej spoločnosti nové impulzy v politickej, duchovnej, ale aj kultúrnej rovine. Medzi ne patrila aj sociálna disciplinizácia, ktorá spolu s centralizáciou a inštitucionalizáciou spoločenských štruktúr viedla k formovaniu absolutistického štátu. Jej duchovnými nositeľmi boli elity krajín, vďaka ktorým môžeme hovoriť o tzv. vertikálnej sociálnej disciplinizácii, ale ako je nižšie uvedené, nešlo len o jednosmerné presadzovanie záujmov zhora nadol.
Jedálny lístok Stanislava Thurzu z roku 1603
Jedálny lístok Stanislava Thurzu z roku 1603
(Stanislav Thurz's menu from 1603)
- Author(s):Borbála Benda
- Language:Slovak
- Subject(s):Cultural history, Modern Age, Culture and social structure , 17th Century
- Page Range:157-162
- No. of Pages:6
- Keywords:Thurz family; Kingdom of Hungary; Stanislav Thurz; 17th century; 1603; meals; food;
- Summary/Abstract:Jedálny lístok neskoršieho palatína Stanislava Thurzu, ako jediný zachovaný podobný prameň z obdobia raného novoveku, podrobili analýze už viacerí bádatelia, alebo ho využili vo svojich prácach so širším zameraním. Napriek tomu má tento prameň opodstatnenie aj v tejto publikácii, najmä z toho dôvodu, že na základe tohto jedálneho lístka môžeme získať viac informácií o stravovacích zvykoch Thurzovcov. Aj napriek tomu, že tento dokument je v podstate ukážkou stravovania len jedného člena rodu a len počas jedného mesiaca, predsa je tento už dobre známy jedálny lístok najvhodnejší na to, aby sme mohli vytvoriť podrobnejší obraz o stravovacích zvykoch na dvore Thurzovcov. V relatívne dobre zachovaných thurzovských archívoch sa nachádza množstvo hospodárskych dokumentov, a medzi nimi je množstvo takých, ktoré obsahujú aj údaje o stravovaní. Ich dôkladná analýza by však bola možná len v práci väčšieho rozsahu. Problémom je, že v mnohých prípadoch ani nevieme určiť, kde boli písomnosti vyhotovené, u ďalších ich zase nevieme datovať. Zoznamy nákupov alebo surovín, nakúpených pre potreby kuchyne, sa samy o sebe dajú len ťažko využiť, a tiež nie je jednoduché nájsť k nim ďalšie pramene viažuce sa k tej istej osobe a tomu istému času.
Pohrebné miesta a náhrobné pamiatky Thurzovcov
Pohrebné miesta a náhrobné pamiatky Thurzovcov
(The funerals and tombstones of Thurz)
- Author(s):Zuzana Ludiková, Mikó Árpád
- Language:Slovak
- Subject(s):Christian Theology and Religion, Customs / Folklore, Middle Ages, Modern Age, Culture and social structure , 15th Century, 16th Century, 17th Century
- Page Range:165-184
- No. of Pages:20
- Keywords:Kingdom of Hungary; Thurz family; funerals; tombstones; aristocracy; tradition; middle ages; modern age;
- Summary/Abstract:Najstaršie a aj najznámejšie pohrebné miesta podľa súčasníkov najvznešenejšieho uhorského rodu Thurzovcov sú vo farskom Kostole sv. Jakuba v Levoči. Okolnosť, okrem iného, podporuje názor o dlho hľadanom pôvode v spišských Betlanovciach. Nejeden hrob príslušníka rodu Thurzo označuje aj náhrobná pamiatka.
Svadobné oznámenia Thurzovcov. (Prameň ku genealogickému výskumu ich rodu)
Svadobné oznámenia Thurzovcov. (Prameň ku genealogickému výskumu ich rodu)
(Wedding Announcements of Thurz. (The source of genealogical research of their genus))
- Author(s):Frederik Federmayer
- Language:Slovak
- Subject(s):Cultural history, Customs / Folklore, Middle Ages, Modern Age, Culture and social structure , Family and social welfare, 15th Century, 16th Century, 17th Century
- Page Range:185-202
- No. of Pages:18
- Keywords:Kingdom of Hungary; Thurz family; genealogy; weddings; family relations; aristocracy;
- Summary/Abstract:Súčasný moderný historický výskum spoločenských elít a osobitne aristokracie v Uhorsku sa nemôže zaobísť bez bližšieho skúmania príbuzenských a rodinných vzťahov uhorských magnátskych rodov. Dôležitú úlohu pri objasňovaní týchto vzťahov má nepochybne vedecká genealógia. Napriek tomu, že genealogický výskum má u nás už úctyhodnú, vyše dvestoročnú tradíciu, nemožno konštatovať spokojnosť s dosiahnutými výsledkami. Najmä v slovenskej historiografii chýbajú genealogické pramenné edície, ako aj širšie koncipované analytické práce, ktoré by osvetľovali historické procesy cez zrkadlo rodových a príbuzenských väzieb. Prakticky neexistujú slovensky písané genealogické monografie, ktoré by súborne mapovali nobilitu na našom území a predstavovali ju cez genealogické tabuľky. Nedostatočne spracovaná je najmä aristokracia pôsobiaca na našom území v období raného novoveku. V poslednom období síce vzniklo niekoľko monografií o jednotlivých aristokratických rodoch, avšak ide zväčša o práce kompilačného charakteru, spracované na základe staršej literatúry, bez hlbších archívnych výskumov.
"Theatrum Nobilitatis Hungaricae”. Genealogické výskumy Mateja Bela so zvláštnym zreteľom na rod Thurzo
"Theatrum Nobilitatis Hungaricae”. Genealogické výskumy Mateja Bela so zvláštnym zreteľom na rod Thurzo
("Theatrum Nobilitatis Hungaricae”. Genealogical research by Matej Bel, with particular reference to the genus Thurzo)
- Author(s):Gergely Tóth
- Language:Slovak
- Subject(s):Cultural history, Customs / Folklore, Modern Age, Culture and social structure , 16th Century, 17th Century, 18th Century
- Page Range:203-216
- No. of Pages:14
- Keywords:Kingdom of Hungary; Thurzo family; aristocracy; genealogy; Matej Bel;
- Summary/Abstract:Práce, ktoré sa venujú dejinám genealógie, sa ani len nezmieňujú o tom, že aj významný historik 18. storočia Matej Bel patril medzi genealógov, a to napriek tomu, že Bel mal od začiatku naplánované, že v Notitiách, v historicko-geografickej práci, predstavujúcej uhorské stolice, sa bude venovať aj dejinám šľachtických rodov. Tento svoj plán – aj keď medzerovito a zlomkovito – aj splnil. Výsledky jeho práce genealógovia 18. storočia akceptovali, neskôr sa však bádatelia na ne odvolávali už len zriedkavo. Zhromaždené údaje bratislavského vedca, resp. jeho rozhodné predstavy v tejto téme si bádatelia, zaoberajúci sa dejinami tohto vedného odboru v 20. storočí nevšimli, možno pre encyklopedický charakter Notícií, ktoré sú na prvý pohľad tematicky dosť neprehľadné, a tiež možno aj pre ich nedokončenosť. V tejto štúdii by sme chceli napraviť toto poľutovaniahodné zanedbanie. Najprv preskúmame, v akej forme sa chcel Bel zaoberať dejinami rodov, a aké uhorské, alebo zahraničné diela a vplyvy ho podnietili k takýmto výskumom; potom prehľadne z celých Notícií – nielen z tlačených častí, ale aj z tých, ktoré zostali v rukopise – predstavíme výsledky jeho výskumov, resp. ich ďalšie využitie a citovanie v 18. storočí. V druhej časti štúdie sa budeme venovať analýze histórie rodu Thurzo z Belovho pera – čo je v skutočnosti dielo v diele, veď v opise Oravskej stolice, kde sa nachádza, zaberá takmer polovicu textu. Zároveň budeme venovať pozornosť aj metódam práce Mateja Bela, mož- nostiam a hraniciam ním prevedeného výskumu.
Osobnosť Juraja Thurza v spektre autorských dedikácií
Osobnosť Juraja Thurza v spektre autorských dedikácií
(The personality of Juraj Thurz in the spectrum of authoritarian dedications)
- Author(s):Helena Saktorová
- Language:Slovak
- Subject(s):Cultural history, Culture and social structure , 15th Century, 16th Century
- Page Range:217-226
- No. of Pages:10
- Keywords:Kingdom of Hungary; Thurz family; Juraj Thurz; personality; 16th century; 17th century;
- Summary/Abstract:Knižnica palatína Juraja Thurza v Bytči patrila vo svojej dobe k bohatým renesančným knižným zbierkam v Uhorsku. Jej zloženie odzrkadľuje viaceré aspekty osobnosti Juraja Thurza, bola obrazom jeho zberateľských záujmov, slúžila ako zdroj vzdelávania a premietala jeho profesné aktivity v kariérnom živote. V Thurzovej knižnej zbierke, ktorú dokumentuje katalóg spísaný Thurzovým sekretárom Samuelom Hamelom v r. 1610–1611, sa nachádzala prevažne odborná literatúra a popri nej aj tlačoviny úradného charakteru, dokumentujúce jeho pôsobenie vo vysokej krajinskej hodnosti uhorského palatína.
Rod Thurzovcov a Štátny archív v Bytči
Rod Thurzovcov a Štátny archív v Bytči
(The Thurz family and the State Archives in Bytča)
- Author(s):Jana Kurucárová
- Language:Slovak
- Subject(s):Cultural history, Archiving, Modern Age, Cultural Anthropology / Ethnology, Family and social welfare
- Page Range:227-238
- No. of Pages:12
- Keywords:Kingdom of Hungary; Thurz family; Bytča; state archives;
- Summary/Abstract:Štátny archív v Bytči je spätý s rodom Thurzovcovhneď z dvoch dôvodov: v prvom rade preto, lebo archív je umiestnený v objekte renesančného kaštieľa, ktorý dal v rokoch 1571–1574 vybudovať František Thurzo a ktorý sa neskôr stal obľúbeným sídlom palatína Juraja Thurzu. Okrem toho archív medzi viac ako 600 fondmi a zbierkami spravuje aj písomnosti Oravského komposesorátu, ktorý obsahuje dokumenty, vzťahujúce sa na rod Thurzovcov. Presnejšie – najväčšiu časť v porovnaní s inými fondmi. Je symbolické, že písomnosti, ktoré vznikali za života palatína, sú z veľkej časti dodnes uložené v priestoroch zámku.
Antropologická a paleopatologická analýza kostrových pozostatkov príslušníkov rodiny Juraja Thurzu
Antropologická a paleopatologická analýza kostrových pozostatkov príslušníkov rodiny Juraja Thurzu
(Anthropological and paleopathological analysis of skeletal remains of family members Juraj Thurz)
- Author(s):Milan Thurzo, Radoslav Beňuš
- Language:Slovak
- Subject(s):Archaeology, Cultural history, Modern Age, 15th Century, 16th Century, 17th Century
- Page Range:239-246
- No. of Pages:8
- Keywords:Kingdom of Hungary; Thurz family; Juraj Thurz; skeletal remains; analysis;
- Summary/Abstract:V predloženom príspevku sa zaoberáme kostrovými pozostatkami príslušníkov rodiny palatína Juraja Thurzu, ktoré sa našli v krypte Oravského hradu, neboli však uložené v jednotlivých truhlách, ale poprehadzované a pomiešané v drevených debnách. Nie je presne známe, ktorí príslušníci thurzovskej rodiny tam boli pôvodne pochovaní, ani koľko ich bolo, pramene uvádzajú, že ich mohlo byť až 28, čo môže byť na neveľké rozmery krypty dosť prehnané. Kostry nám ochotne poskytli na analýzu pracovníci Oravského múzea P. O. Hviezdoslava v stave, v akom boli od 70. rokov 20. storočia, keď ich predbežne hodnotil nemecký antropológ dr. Herbert Ullrich.
Prestavby Oravského hradu počas Thurzovcov
Prestavby Oravského hradu počas Thurzovcov
(The reconstruction of the Orava Castle during the Thurz family)
- Author(s):Michal Čajka
- Language:Slovak
- Subject(s):Cultural history, Architecture, Modern Age, 16th Century, 17th Century, 18th Century, 19th Century
- Page Range:247-254
- No. of Pages:8
- Keywords:Thurz family; Orava Castle; reconstruction;
- Summary/Abstract:Oravský hrad patril medzi dôležité opevnené sídla rodiny Thurzovcov v období 16. a 17. storočia. Napriek tomu, že sa nezdržiavali na ňom rovnako často, ako napr. v Bytči, alebo na hrade Lietava, patril k dôležitému centru rozsiahleho Oravského panstva. Dôsledkom jeho významu bola skutočnosť, že Thurzovci sa postarali o jednu z najvýznamnejších prestavieb Oravského hradu. Zároveň môžeme povedať, že ich iniciatívou nadobudol hrad pôdorys a takú objemovú skladbu objektov, aká sa zachovala do súčasnosti. Prakticky zavŕšili stavebný vývoj hradného areálu, pretože mladšie úpravy hradu súviseli s odstraňovaním následkov tragického požiaru v roku 1800. O význame thurzovských prestavieb svedčí skutočnosť, že renesančná „thurzovská“ podoba hradu, bola prijatá v 50. až 70. rokoch 20. storočia za základnú východiskovú metodickú ideu pri Generálnej obnove hradného areálu.
Zusammenfassung
Zusammenfassung
(Summary)
- Author(s):Tünde Lengyelová, Géza Pálffy
- Language:German
- Subject(s):Cultural history, Customs / Folklore, Essay|Book Review |Scientific Life, Middle Ages, Modern Age, Cultural Anthropology / Ethnology, Culture and social structure
- Page Range:255-256
- No. of Pages:2
- Keywords:Kingdom of Hungary; Thurz family; aristocracy; culture; history; economy; middle ages; modern age;
- Summary/Abstract:Oravský hrad patril medzi dôležité opevnené sídla rodiny Thurzovcov v období 16. a 17. storočia.Napriek tomu, že sa nezdržiavali na ňom rovnako často, ako napr. v Bytči, alebo na hradeLietava, patril k dôležitému centru rozsiahleho Oravského panstva. Dôsledkom jeho významubola skutočnosť, že Thurzovci sa postarali o jednu z najvýznamnejších prestavieb Oravskéhohradu. Zároveň môžeme povedať, že ich iniciatívou nadobudol hrad pôdorys a takú objemovúskladbu objektov, aká sa zachovala do súčasnosti. Prakticky zavŕšili stavebný vývoj hradnéhoareálu, pretože mladšie úpravy hradu súviseli s odstraňovaním následkov tragického požiaruv roku 1800. O význame thurzovských prestavieb svedčí skutočnosť, že renesančná „thurzovská“podoba hradu, bola prijatá v 50. až 70. rokoch 20. storočia za základnú východiskovúmetodickú ideu pri Generálnej obnove hradného areálu.
Összefoglaló
Összefoglaló
(Summary)
- Author(s):Tünde Lengyelová, Géza Pálffy
- Language:Hungarian
- Subject(s):Cultural history, Customs / Folklore, Essay|Book Review |Scientific Life, Middle Ages, Modern Age, Cultural Anthropology / Ethnology, Culture and social structure
- Page Range:257-258
- No. of Pages:2
- Keywords:Kingdom of Hungary; Thurz family; aristocracy; culture; history; economy; middle ages; modern age;
- Summary/Abstract:A kora újkori arisztokrácia vizsgálata a 20. század második felében Közép-Európában – egyedül Ausztriát kivéve – nem tartozott a kedvelt és támogatott kutatási témák közé. A 16–18. századi Magyar Királyság életében egykor oly meghatározó szerepet játszó főúri famíliák Magyarországon, Szlovákiában, Ausztriában, Horvátországban és Romániában fennmaradt levéltárait így a Vasfüggöny összeomlása előtt sem szlovák, sem magyar kutatók nem vizsgálták szisztematikusan. Míg a 19. század második felétől majd egy évszázadon át alapvető forráskiadványok és monográfiák sora látott a legmeghatározóbb famíliákra és családtagjaikra vonatkozóan napvilágot, az 1940-es évek vége utáni mintegy bő három évtizedben egyedül a gazdaságtörténet szentelt nagyobb figyelmet a főuraknak. Az 1980-as évek közepe tájától ugyanakkor ismét több alapvető monográfia, tanulmánykötet, kiállítási katalógus és forráskiadvány jelent meg horvát, magyar, német, és szlovák nyelven, amelyek elsősorban a főúri udvartartásokat és mecenatúrát, az arisztokraták házasodási és öltözködési szokásait, valamint étkezési és könyvkultúráját, illetve peregrinációját tárgyalták.
Autori Publikácie
Autori Publikácie
(Authors Publications)
- Author(s):Author Not Specified
- Language:Slovak
- Subject(s):Essay|Book Review |Scientific Life
- Page Range:259-259
- No. of Pages:1