Tradícia a dejiny. Vybrané otázky zo slovensko-maďarských a slovensko-ruských vzťahov (1934-1949)
Tradition and history. Selected questions from Slovak-Hungarian and Slovak-Russian relations (1934-1949)

Author(s): Dagmar Čierna-Lantayová
Contributor(s): Vlasta Jaksicsová (Editor)
Subject(s): Politics / Political Sciences, History, Social Sciences, Cultural history, Sociology, Diplomatic history, Recent History (1900 till today), Interwar Period (1920 - 1939), WW II and following years (1940 - 1949), Ethnic Minorities Studies, Geopolitics
Published by: Historický ústav SAV
Keywords: history; historiography; tradition; ethnic minorities; borders; foreign policy; Slovakia; Russia; Hungary; interwar; WWII; diplomacy; relations;
Summary/Abstract: Výbery z diel niektorých autorov, publikované v poslednom období, stále častejšie ilustrujú fakt, že celá generácia historikov pomaly, ale isto starne a nebodaj i odchádza. A človek si napokon prekvapene uvedomí svoju príslušnosť k tejto skupine seniorov, za posledné roky vyzdvihovanej i zatracovanej. Na pranieri istej časti verejnosti sa mnohokrát ocitli najmä odborníci z novších domácich dejín, nakoľko medzi bežnými čitateľmi sa vždy nájdu jednotlivci, ktorí si čo to ešte pamätajú a po svojom aj hodnotia. V zložitej sústave historiografie možno hovoriť o určitej „výhode“, keď sa výskumník venuje predovšetkým otázkam všeobecných dejín a domáce udalosti konfrontuje s dianím v zahraničí. Hoci i tu možno nájsť úskalia, ak sledujeme témy v nedávnej minulosti zamlčované, či priamo zakázané. Pre tento zväzok vyberám niektoré z textov, publikovaných za posledných pätnásť rokov, teda v čase, keď sa konečne otvorila možnosť uzavretú tematiku spracovať: dovtedy boli do veľkej miery tabuizované archívne pramene k oficiálne utajovaným faktom a udalostiam. Sledovať problémy nahromadené do vzťahov Slovenska k Maďarsku a Rusku (v rámci ČSR alebo aj samostatne), za obdobie od roku 1934 do roku 1949, znamená sledovať mimoriadne zložité a zauzlené udalosti. A práve z tohto okruhu svojich záujmov som zvolila tematický záber ponúkaného výberu. Iba jedna kapitola sa vymyká z daného chronologického členenia a posúva sa do roku 1956. V niektorých príspevkoch, kratších i dlhších, publikovaných s rôznym odstupom, nebolo možné zachovať kontinuitu deja a neopakovať isté základné údaje. S tým sa napokon musí vo svojich publikáciách vyrovnať každý historik. Usporiadať texty prísne tematicky, alebo podľa skúmaného obdobia, sa ukázalo dosť zložité, nakoľko sa v sledovaných problémoch musím doslova posúvať tam i späť po rámcovej časovej línii. Napokon som celú knihu rozdelila na dva celky – Slovensko a Maďarsko, Slovensko a Sovietsky zväz – a v nich jednotlivé kapitoly označila rokom vydania a zaradila postupne. Témy, na ktoré sa v tomto výbere sústreďujem, prinášajú veľké množstvo najrozličnejších rozporných otázok, načrtávajú prístup vedúcich politikov ČSR, Slovenska, Maďarska a Ruska k formovaniu zahraničnej politiky, vrátane vzťahov, v mimoriadne zložitom období. V situácii, keď sa nacistická mašinéria vydávala na pochod cez málo stabilnú a rozhádanú Európu, je mimoriadne zaujímavé sledovať názory, motiváciu a konanie vládnucich kruhov jednotlivých krajín, ale i reakcie rôznych politických strán a zoskupení. Krátka medzihra, za trvania diplomatických vzťahov medzi ľudáckou Bratislavou a komunistickou Moskvou, v období pred začiatkom druhej svetovej vojny, dlhé roky zatajovaná, ilustruje nielen politický pokus pod dozorom Berlína, ale aj vnú- torné korene dobového slovenského rusofilstva. Z nášho hľadiska si zasluhujú pozornosť zahraničnopolitické úvahy reprezentantov rôzneho názorového zamerania, ich protirečenia, predstavy, nádeje a sklamania. Všetky otvorené otázky z obdobia vojny sa od roku 1945, v mierne modifikovanej podobe, znova dostávali na diplomatickú scénu a podnecovali rozpory zainteresovaných štátov. Pre malé krajiny strednej a juhovýchod nej Európy, ktoré sa napokon ocitli v područí Sovietskeho zväzu, ovládaného J. V. Stalinom, začala dlhá a strastiplná cesta k vzdialenej vidine slobody. Nie všetky problémy, na ktoré sa vo svojej práci zameriavam, našli v historickej obci na Slovensku ďalších záujemcov a pokračovateľov. Ale i tak, predstavovať opakovane niekoľko starších či novších štúdií stavia autora do zložitej situácie. Veď za posledné roky začali publikovať mladí historici, doma i v zahraničí, a k niektorým vybraným otázkam priniesli nové poznatky aj svieže pohľady. To je však prirodzený postup a nám, starším, ostáva iba nádej, že nastupujúci kolegovia nezatratia doterajšie výsledky. Historik môže dlho či zdĺhavo a viac-menej zaujímavo písať o svojej práci, vysvetľovať svoje myšlienky či pohnútky a podrobne rozoberať jednotlivé ponúkané texty. Ja nemám v úmysle objasňovať alebo ospravedlňovať svoju motiváciu, veď konečný obraz si aj tak vytvára každý kritický čitateľ. Problémy, ktorými sa zaoberám, sú neobyčajne zauzlené a ani v okruhu slovenských autorov sme sa nedopracovali k zhodnému pohľadu. V mojom prípade sa však porovnávanie názorov dotýka predovšetkým maďarských a ruských historikov, nakoľko svojím zameraním sa predsa len do veľkej miery vyčleňujem z tematiky čisto národných dejín. Predložený výber textov ponúka dosť prí- ležitostí na zamyslenie.

• Details
• Contents