K vzťahom medzi Talianskom a ČSR v rokoch 1918 – 1920 vo svetle diplomatického archívu Ministerstva zahraničných vecí Talianska
To the Relations between Italy and Czechoslovakia in 1918 – 1920 According to the documents from the Diplomatic Archive of the Italian Ministry of Foreign Affairs

Author(s): Bohumila Ferenčuhová
Subject(s): History, Diplomatic history, International relations/trade, Pre-WW I & WW I (1900 -1919), Interwar Period (1920 - 1939)
Published by: Historický ústav SAV
Keywords: Relations between Italy and Czechoslovakia in 1918 – 1920;
Summary/Abstract: Politika Talianska voči strednej Európe, Československej republike (ČSR) a Slovensku patrila doteraz v slovenskej aj českej historiografii k menej spracovaným témam. Prevládol v nej všeobecný obraz nepriateľstva voči Čechom a Slovákom zo strany fašistického Talianska ovládaného diktátorom Benitom Mussolinim. Zdôrazňovala sa najmä tá skutočnosť, že Taliansko predstavovalo hrozbu pre zjednotenú Juhosláviu, československého (čs.) spojenca v rámci Malej dohody. V talianskej politike však boli aj iné prúdy. Francesco Leoncini ich odvodzuje od Kongresu utláčaných národov Rakúsko-Uhorskej ríše, po taliansky Congresso delle Nazionalità opprese dall’Impero austro-ungarico, (Rím 8. – 10. apríla 1918). V závere rokovania zástupcovia národností, ktorí žili úplne alebo sčasti pod nadvládou monarchie – Taliani, Poliaci, Rumuni, Čecho-Slováci a Juhoslovania – prijali spoločný dokument – Rímsky pakt. Zhodli sa v ňom, že majú právo vytvoriť si vlastné štáty, a Rakúsko-Uhorsko pod nemeckou nadvládou je prekážkou na ich ceste za spoločným cieľom. Rozhodli sa proti nemu spoločne bojovať. V nekompletnom znení a po francúzsky tento dokument uverejnili autori prvého zväzku Dokumentov čs. zahraničnej politiky. Vypustili z neho dohodu medzi zástupcami talianskeho a juhoslovanské- ho ľudu, ktorá bola súčasťou Rímskeho paktu so značným dosahom na politiku Talianska voči strednej Európe a Stredomoriu. Podľa Leonciniho Rímsky pakt prekonal Londýnsku zmluvu z roku 1915, i keď sa počas mierových rokovaní ukázalo, že obidve zainteresované strany predkladali etnicky neopodstatnené teritoriálne požiadavky na východnom pobreží Jadranu a v provincii Venezia Giulia. Dohoda medzi Talianmi a Juhoslovanmi dosiahnutá na kongrese patrila k cieľom Milana Rastislava Štefánika, ktorému sa podarilo 21. apríla 1918 podpísať s talianskou vládou zmluvu o utvorení a financovaní čs. vojska v Taliansku.

• Details
• Contents