Tri pražské dohody v politike Demokratickej strany na Slovensku v rokoch 1945 – 1947
The three Prague agreements in the policy of the Democratic Party in Slovakia 1945 – 1947

Author(s): Marek Syrný
Subject(s): Diplomatic history, Political history, Recent History (1900 till today), WW II and following years (1940 - 1949)
Published by: Historický ústav SAV
Keywords: Democratic Party in Slovakia;
Summary/Abstract: Azda nikdy v dejinách Slovenska nebolo toľko koncepcií a názorov na zabezpečenie jeho optimálneho vývoja ako po druhej svetovej vojne. Skúsenosti s prvou Československou republikou (ČSR), autonómiou a samostatnosťou zanechali v národe i v jednotlivých politikoch či politických smeroch zmiešané pocity. Ani jedna z nich nebola ideálna, ani čierno-bielo dobrá alebo zlá. Počas druhej svetovej vojny sa v odboji objavovali viaceré snahy o hľadanie takého postavenia Slovenska, ktoré by vyhovovalo záujmom spoločnej republiky s Čechmi, ale zároveň by uspokojovalo aj záujmy Slovenska. Odbojoví politici si uvedomovali nemožnosť existencie samostatného slovenského štátu, nielen pre vtedajší negatívny postoj spojeneckých veľmocí voči Slovenskej republike a naopak pozitívny voči obnoveniu Československa, ale aj vzhľadom na nereálnosť akejkoľvek slobodnej a nezávislej existencie v exponovanej časti strednej Európy. Šlo im hlavne o garantovanie bezpečnosti vo väčšom štátnom celku, ktorý by bol schopný odolávať možným maďarským, nemeckým či iným pokusom o likvidáciu jeho nezávislosti alebo dokonca existencie. Negatívne skúsenosti z nedostatočného rozvoja Slovenska v dôsledku centralistickej politiky v medzivojnovej ČSR boli hlavnou príčinou odmietania predmníchovského modelu spoločnej republiky. Preto bol odboj, azda až na výnimky jednotlivcov príliš naklonených politickým koncepciám prezidenta Beneša, resp. čechoslovakizmu, rozhodnutý udržať istú mieru autonómie Slovenska, ktorá by zaručovala jeho vývoj v spoločnom štáte pri rešpektovaní jeho vlastných potrieb. Šlo najmä o otázku obsadzovania zamestnaneckých miest na Slovensku Slovákmi, samostatnejšej slovenskej hospodárskej politiky či zachovanie vlastnej legislatívy a exekutívy zodpovedajúcej potrebám Slovenska. A tak, napriek tomu, že v komunistickom, ale aj nekomunistickom odbojovom tábore bolo viacero prúdov a názorov na konkrétne riešenie slovenskej otázky (od Sovietskeho Slovenska až po minimálne zmeny v jeho predchádzajúcom centralistickom spravovaní), koncom roka 1943 vo Vianočnej dohode predstavitelia hlavných odbojových politických prúdov dospeli v zásade k dohode o federalizácii povojnovej ČSR. V Povstaní sa k nim pridali aj ostatné odbojové prúdy a skupiny. Po oslobodení sa však otázka postavenia Slovenska v povojnovej ČSR stala aj predmetom záujmu českých komunistov a českých centralistických strán.

• Details
• Contents