Dva vykonštruované procesy zo začiatku 50. rokov z pohľadu priameho účastníka novinára a spisovateľa Ladislava Mňačka
The two framed trials at the beginning of the 50ties from the point of view of their insider, journalist and writer Ladislav Mňačko

Author(s): Jozef Leikert
Subject(s): Law, Constitution, Jurisprudence, Recent History (1900 till today), Post-War period (1950 - 1989)
Published by: Historický ústav SAV
Keywords: Ladislav Mňačko;
Summary/Abstract: Päťdesiate roky minulého storočia s vykonštruovanými procesmi patrili na Slovensku a v Čechách medzi najsmutnejšie v novodobých dejinách. Nikto si nebol istý, či na neho niekto čosi nevytiahne. Báli sa politici, vedci, umelci, riaditelia i jednoduchí ľudia. Ak za 20 rokov prvej Československej republiky bolo popravených 9 ľudí, za prvých 6 rokov komunistickej vlády ich bolo až 178 a počet politických väzňov sa odhaduje na 120-tisíc. A koľkým vtedajší režim spôsobil utrpenie to nikto nespočítal. Odsúdení podľa vopred pripraveného scenára priznávali to, čo nikdy neurobili. Na dennom poriadku bolo zatýkanie, vykonštruované obvinenia, zinscenované procesy, tresty smrti a dlhoročné väzenia. Niektoré súdne pojednávania rozhlas vysielal dokonca v priamom prenose a najlepších úderníkov zvážali z celej republiky do súdnych siení, aby na vlastné oči videli nepriateľov socializmu. Pod vplyvom propagandy ich ľudia odsudzovali a žiadali pre nich vysoké tresty. Napríklad k prípadu Milady Horákovej „sa vyjadrovali aj žiaci základných škôl a niektorí pre ňu žiadali najvyšší trest – smrť“. V novinách vznikali samostatné rubriky, do ktorých čitatelia písali svoje dojmy a nevinných doslova zatracovali, básnici skladali o ich ťažkých previneniach verše, no hystériu živili a vášne rozdúchavali najmä novinári. Jedným z nich bol aj známy spisovateľ a novinár Ladislav Mňačko. Napríklad v článku s príznačným názvom Stromy zrady nerastú do neba, uverejnenom v Pravde, kde pracoval ako redaktor, označil Clementisa za vojnového zločinca najodpornejšieho typu a za nebezpeč- ného agenta imperializmu. Mňačko si o niekoľko rokov uvedomil, čo týmto článkom spôsobil a verejne všetko oľutoval. Mal výčitky svedomia a keď v Tisovci, kde sa Vladimír Clementis narodil, stavali Clementisovi pamätník, daroval naň celý svoj honorár za práve vydanú knihu.

• Details
• Contents