Vizuálna kultúra Ľudovíta Štúra a štúrovcov v kontexte národných tendencií v habsburskej monarchii
Visual culture of Ľudovít Štúr and his followers in the context of national tendencies in the Habsburg Monarchy

Author(s): Katarína Beňová
Subject(s): Cultural history, Nationalism Studies, 19th Century, Identity of Collectives
Published by: Historický ústav SAV
Keywords: Visual culture; Ľudovít Štúr; Habsburg Monarchy;
Summary/Abstract: V roku 1966 vydala Anna Petrová-Pleskotová publikáciu Slovenské výtvarné umenie obdobia národného obrodenia, v ktorej sa vyjadrila hlavne k „k činorodej štúrovskej generácii“. Rozčlenila v nej umenie 19. storočia do niekoľkých etáp, pričom obdobie tvorby hlavných štúrovských maliarov Jozefa Božetecha Klemensa a Petra Michala Bohúňa spadá do druhej etapy – „vlastného rozvoja našej národnej školy“ vymedzenej rokmi 1840 – 1870. Ako jej významný predel uviedla Petrová-Pleskotová roky 1848/1849. Za dominujúci sloh spomínaného obdobia považovala biedermeier, neskôr sa pretavujúci do „národného romantizmu“ a realizmus. Išlo o vôbec prvé podrobnejšie zhodnotenie prepojenia štúrovského hnutia na výtvarné umenie 19. storočia na našom území. Na základe zozbieraného materiálu je viditeľné, že prevažoval portrét, prí- padne etnografické žánrové scény. Vznikali samostatné, hlavne grafické cykly zobrazení dôležitých osobností histórie, ktoré mali podporiť ideu kontinuity v rámci spoločnosti a kultúry. Historické témy, ktoré sa v priebehu 19. storočia objavujú napríklad v českej, poľskej, maďarskej alebo rakúskej maľbe, u nás absentujú. V priebehu romantizmu sa budoval silný vzťah k histórii a práve historická maľba sa využívala na formovanie historického vedomia príslušníkov jednotlivých národov.

• Details
• Contents