Kráľovské stretnutia v Bratislave koncom stredoveku
Royal meetings in Bratislava at the end of Middle Ages

Author(s): Eva Frimmová
Subject(s): History, Communication studies, Sociology, Middle Ages, Culture and social structure
Published by: Historický ústav SAV
Keywords: Bratislava; privileged city; middle ages; royal meetings; communication;
Summary/Abstract: Slobodné kráľovské mesto Bratislava napriek tomu, že malo mimoriadne výhodnú strategickú polohu a disponovalo mnohými možnosťami i atribútmi hlavného mesta, tento štatút v stredovekom Uhorsku nikdy nedosiahlo. Jeho mestské privilégiá potvrdil uhorský kráľ Ondrej III. roku 1291 a jeho hospodársky, politický i spoločenský význam postupne vzrastal. Sídlili tu významné inštitúcie s bohatými duchovnými a kultúrnymi tradíciami; doboví súčasníci chválili polohu i krásu mesta. Nové dimenzie nadobudlo mesto za vlády cisára Žigmunda Luxemburského, ktorý roku 1405 vydal dôležité nariadenie Decretum minus, čím posilnil všeobecne význam a ochranu miest v kráľovstve, ako aj ich hospodársku politiku. V tomto zmysle mala veľký význam pre mesto aj „Zlatá bula pre Bratislavu“ z 27. mája 1464, kde Matej Korvín potvrdil všetky jej predošlé privilégiá. Výrazné posilnenie jej vplyvu nastalo od druhej polovice 15. storočia, čo sa navonok prejavilo zvýšeným počtom žiadostí o udelenie mestského privilégia a prílivom prisťahovalcov najmä z Čiech a Dolného Rakúska. Bratislava mala koncom 15. storočia okolo osem tisíc obyvateľov. V intraviláne žilo približne štyri až päť tisíc obyvateľov; podľa názoru niektorých historikov tu žilo v polovici 15. storočia asi štyri tisíc, iný prameň uvádza najmenej päť tisíc obyvateľov, novší výpočet udáva, že mesto malo roku 1503 štyri tisíc dvesto až štyri tisíc sedemsto obyvateľov. Je to relatívne hodnoverný údaj vzhľadom na to, že sa v intraviláne nachádzalo približne 217 domov. Iný údaj uvádza 650 domov, ale zrejme aj s prímestskými budovami.

• Details
• Contents