
Keywords: Slovakia; Czechoslovakia; National Front; WWII; postwar; resistance; communists; Agrarian party;
Vpríspevku sa pokúsim o stručnú charakteristiku funkcie, činnosti a štruktúry Národného frontu na Slovensku v rokoch 1945 – 1948. Národný front vznikol v procese hnutia odporu proti fašizmu (nacizmu) a ako politický základ ľudovodemokratického režimu sa začal utvárať v myšlienkovej podobe na sklonku druhej svetovej vojny. Rozhodujúci krok v tomto smere sa urobil počas moskovských rokovaní prezidenta Edvarda Beneša s vedúcimi činiteľmi komunistického exilu v Sovietskom zväze v decembri 1943 a na Slovensku po prijatí Vianočnej dohody 1943. Edvard Beneš vo svojich pamätiach napísal, že vtedy v Moskve v diskusii prvýkrát padla otázka o Národnom fronte v tom zmysle, že ho po oslobodení utvoria vládne strany, ktoré vypracujú spoločný program a zaviažu sa ho solidárne plniť. Ďalej uvádza, že aj s týmto plánom súhlasil. Priebeh rokovania o tejto otázke podrobnejšie vysvetlil Klement Gottwald v liste československým komunistom v londýnskom exile z 21. decembra 1943, kde o. i. napísal: „Prezident sám prišiel s názorom, že vláda v oslobodenej republike musí byť vybudovaná na iných základoch, než tomu bolo doposiaľ. Základom, jadrom a vedúcou silou novej vlády musí byť podľa prezidenta blok troch strán: komunistov, sociálnych demokratov a českých socialistov. Vedľa tohto bloku majú byť vo vláde zastúpené zložky tzv. stredu a živly tzv. konzervatívne (lidovci, agrárnici). Vyslovili sme principiálny súhlas s názorom prezidenta a zdôraznili sme, že vedúci blok troch strán (...) nesmie vystupovať a cítiť sa ako nejaký blok ,ľavicový‘, ale ako predstaviteľ všetkých základných zložiek národa...“ Agrárna strana nakoniec nebola pripustená k životu, a to nielen pre odpor komunistov, ale aj preto, že si to z konkurenčných dôvodov nepriali ani ostatné politické strany.
More...Keywords: Slovakia; Czechoslovakia; WWII; postwar; foreign policy;
Vojenská porážka nacistického Nemecka, cisárskeho Japonska a ich spojencov, ku ktorým až do konca vojny patril aj slovenský štát, bola súčasne porážkou ich ideológií, vízií nového usporiadania sveta či regiónu a jeho medzinárodných vzťahov, porážkou konkrétnych foriem a prejavov ich zahraničnej politiky. Do mocensko-politického a ideologického vákua, ktoré mocnosti Osi v tejto sfére zanechali, vstúpili okamžite víťazné krajiny protihitlerovskej koalície s vlastnými – niekedy navzájom protichodnými – globálnymi a regionálnymi predstavami, zahraničnopolitickými záujmami a ich ideologickou motiváciou. Do tejto skupiny patrilo aj Československo, ktorého proces obnovy prebiehal už počas vojny.
More...Keywords: Slovakia; Czechoslovakia; US; aviation; liberty; diplomacy; 1953;
Dňa 23. marca 1953 o 19.26 hod. vyštartovalo z pražského letiska Ruzyne lietadlo typu DC-3 Dakota s označením OK-WDZ. Išlo o pravidelnú večernú linku do Brna a Ostravy, ktorá okrem cestujúcich prevážala matrice Rudého Práva na vytlačenie novín pre nasledujúci deň. Počas letu sa lietadla zmocnili traja pasažieri, ktorí sa chceli spolu s jedným pilotom dostať do Anglicka. Pri prelete americkej zóny západného Nemecka dostali od amerických okupačných úradov pokyn, aby pristáli na letisku vo Frankfurte nad Mohanom.
More...Keywords: Slovakia; Czechoslovakia; journalism; postwar;Ladislav Mňaček;
Ladislav Mňačko, známy slovenský novinár a spisovateľ sa preslávil dielami Smrť sa volá Engelchen, Ako chutí moc, Oneskorené reportáže a Kde končia prašné cesty. Svoju literárnu kariéru začal ako novinár. Bol redaktorom Rudého práva v Prahe, Pravdy v Bratislave a dva razy šéfredaktorom legendárneho Kultúrneho života v Bratislave. Do Rudého práva nastúpil po skončení druhej svetovej vojny a zakrátko sa stal vychyteným reportérom, o ktorého sa „bili“ všetci politici, aby chodil na ich akcie a písal o nich. Najväčší záujem mal o Mňačka Klement Gottwald, ktorý zakaždým poslal po neho auto. Možno povedať, že ako aktívny novinár mal aj on svoj podiel na februárových udalostiach roku 1948. Tým získal samozrejme isté privilégiá, ale napriek tomu sa jedného dňa rozhodol zameniť Prahu za Bratislavu a nastúpil do redakcie Pravda. Mnohí si mysleli, že ho strana povýšila a on odchádza na vyšší post. Dôvod bol však iný. Odišiel na protest proti Rudolfovi Slánskému. Ten jedného dňa prišiel do redakcie Rudého práva potlačiť vzburu proti novému, neschopnému šéfredaktorovi, ktorého on sám všemožne podporoval. Mňačko si o kvalitách šéfredaktora myslel svoje a povedal to aj nahlas. Slánský ho pred všetkými nevyberane zahriakol: „Budeš držať hubu alebo chceš skončiť v krimináli?“
More...Keywords: Slovakia; Czechoslovakia; council; postwar; Hubert Ripka;
Rada svobodného Československa, založená v únoru 1949 jako pokus o zastřešující politický orgán československého exilu, prošla během první poloviny padesátých let fázemi jak konsolidace, tak programových sporů a krizí. Specifickou složku jejích aktivit představovala „zahraniční politika“, v jejíž tvorbě klíčové konceptuální osobnosti představovali Hubert Ripka a v mladší generaci pak Fedor Hodža. Jejich role byla stvrzena i oficiálním pověřením. Hubert Ripka se stal chargé pro záležitosti mezinárodních vztahů a v rámci nové konsolidace orgánů Rady od podzimu 1952 se vedle obnoveného Ripkova pověření stal chargé pro evropské a integrační záležitosti F. Hodža. Jednou ze zásadních rovin sporu uvnitř Rady (stejně tak uvnitř exilových orgánů z ostatních zemí středovýchodní Evropy) znamenal spor o přežilou koncepci „politiky osvobození“. Ta vycházela z představy, že z velkého válečného konfliktu Západ – Východ vzejde mj. znovuosvobození zemí středovýchodní Evropy. H. Ripka proti tomu rozvíjel koncept, v němž (zvláště po zkušenostech s vnitřními tenzemi v Československu a v NDR v roce 1953) stále větší role byla přiřazována vnitřním silám v zemích středovýchodní Evropy a celkově řešení „bez války“. Výsledkem byl koncept „politiky sebeosvobození“.
More...Keywords: Slovakia; Czechoslovakia; communist party; 60s; leadership;
Zmeny vo vedení KSS, od roku 1953 personálne stabilizovanom, sa v podstate uskutočnili v rokoch 1962 – 1964. Čiastkové, ale nesystémové prebehli už roku 1960, a to zrejme v súvislosti s plánovaným zjazdom KSS roku 1960, ktorý sa však neuskutočnil. Dovtedy totiž platilo, že zjazdy KSS boli každé dva roky, no po celoštátnej konferencii KSČ v júli 1960, ktorá prijala zmenu stanov, sa aj zjazdy KSS konali raz za štyri roky, podobne ako zjazdy KSČ. Rozhodujúcim rokom zmien sa preto stal rok 1963, keď nastalo „kádrové zemetrasenie“, predovšetkým v dôsledku vynúteného prehodnotenia politických procesov z prvej polovice 50. rokov. Roku 1964 tieto zmeny určitým spôsobom doznievali. Ich výsledkom bolo de facto nové vedenie KSS, z ktorého síce odišla „stará“ alebo „gottwaldovská garda“, no o jeho novej politike nemožno ešte vonkoncom hovoriť. Noví vedúci funkcionári boli síce generačne mladší, ale politicky diferencovanejší, čo sa vo vnútropolitickej situácii ukázalo až neskôr, v druhej polovici 60. rokov.
More...Keywords: Slovakia; Czechoslovakia; economic reform; problems; 1968;
Keď sa v súčasnosti, štyridsať rokov po udalostiach spätých s rokom 1968 zamýšľame nad ich významom v dejinách, a to nielen slovenských a československých, dospejeme k názoru, že procesy, ktoré sa udiali v podstate v priebehu niekoľkých týždňov počas jarných mesiacov toho pamätného roka, mali korene v hlbšej minulosti. V zásade súviseli s geopolitickým výsledkom druhej svetovej vojny, ktorý znamenal začlenenie nášho regiónu do sovietskej sféry vplyvu. Dnes už s istotou vieme, že o budúcnosti povojnového Československa sa rozhodlo na konci druhej svetovej vojny. Jeho vtedajším obyvateľom politici ponúkali viacero možností ďalšieho napredovania obnoveného československého štátu. Niektorí očakávali návrat ku klasickej liberálnej kapitalistickej spoločnosti, iní boli presvedčení o tom, že práve v regióne strednej Európy je možné budovať akúsi spoločnosť „mostov“, ktorá v sebe spojí výhody trhovej ekonomiky, demokracie s možnosťami istého centrálneho plánovania. Komunisti zasa sľubovali budovanie sociálne spravodlivej spoločnosti, aplikovanie údajne vedeckej teórie marxizmu-leninizmu a výlučne plánované hospodárstvo. To bol jediný spôsob, ktorým sa malo podľa nich zabrániť takým veľkým krízam, akou bola napr. veľká hospodárska kríza na začiatku 30. rokov dvadsiateho storočia. Trauma z dopadov tejto krízy nesporne zohrávala svoju úlohu i v čase, keď na jar 1946 v relatívne slobodných voľbách získala KSČ v celoštátnom meradle 37,94 % hlasov (v českých krajinách dokonca 40,17 %). Aj v súčasnosti sa k nej historici vracajú, keď uvažujú o príčinách, ktoré viedli voličov v českej časti republiky k tomu, že vo voľbách dali prednosť komunistickej strane.
More...Keywords: Slovakia; Czechoslovakia; republic disintegration; Slovak Republic; origin; 1992; 1993;
Vtransformácii slovenskej spoločnosti po novembri 1989 zohralo dôležitú úlohu skoncipovanie a schválenie základného právneho dokumentu – ústavy. Mala byť zavŕšením slovenskej štátnosti, ktorú komunistický režim v predchádzajúcich dvadsiatich rokoch nedokázal realizovať so všetkými atribútmi.
More...Keywords: Slovakia; Czechoslovakia; totalitarianism; historical processes; democracy; political culture; heritage; Milan Hodža;
Prieskumy verejnej mienky v stredoeurópskych, tzv. postkomunistických krajinách ukazujú, že väčšina obyvateľov týchto krajín je presvedčená, že žije v štandardných demokratických podmienkach. Hlavným argumentom pre štandardnú demokraciu je existencia pluralitného spektra politických strán a všeobecné volebné právo.
More...Keywords: Slovakia; Czechoslovakia; left-wing; social democrat; intellectual; politics; Hugo Matzner;
Roku 1983 som obhájil na Filozofickej fakulte UK diplomovú prácu na tému K otázke účasti inteligencie v slovenskom sociálnodemokratickom hnutí v rokoch 1890 – 1918. Jej úlohou bolo zmapovať všetky roviny kontaktov, spolupráce a vnímania oboch skúmaných subjektov – sociálnych demokratov a vtedajšej intelektuálnej elity. Využil som pomerne veľký „neobsadený“ priestor, ktorý mi charakterom svojich prác „poskytli“ historici ako Miloš Gosiorovský, Pavol Hapák, Ladislav Tajták a ďalší. V prácach, napísaných do roku 1989, sa totiž zamerali predovšetkým na konkrétne vnútorné predpoklady a etapy vývoja slovenského robotníckeho hnutia a najmä na jeho ideový medzinárodný kontext. Navyše výskum robotníckeho hnutia do roku 1918 si zámerne vyžadoval dostatočne kritický prístup, keďže naň v medzivojnovom období organicky nadviazala sociálnodemokratická línia robotníckeho hnutia, pričom dôraz sa jednostranne kládol najmä na marxistickú, resp. komunistickú líniu. Ani otázka inteligencie nepatrila k populárnym témam a do popredia sa vyzdvihovali iné, podstatne dôležitejšie sociálne vrstvy.
More...Keywords: Slovakia; Czechoslovakia; Alexander Matuška; traditionalism; critics;
Po viac ako dvadsaťročnej spolupráci s historikom Ivanom Kamencom, ktorá akosi prirodzene prerástla aj do ľudskej roviny, som počas mnohých, pre mňa veľmi obohacujúcich diskusiách s ním nadobudla vnútorné presvedčenie, že v jeho ľudskom i profesionálnom živote zastávajú (vlastne už de facto zastávali) pevné miesto dva ľudské a profesionálne vzory. Bol to historik Ľubomír Lipták, ktorý bol zároveň i jeho „učiteľom“, zaúčajúcim svojho mladého ašpiranta histórie krok za krokom do tajomstiev „historického remesla“, a najvýznamnejší predstaviteľ slovenskej literárnej kritiky a esejistiky 20. storočia Alexander Matuška. Vzhľadom na význam oboch osobností v slovenskej historiografii i literárnej histórii, tento výber nie je na prvý pohľad až taký prekvapujúci. Bolo akosi prirodzené, že mladý absolvent histórie a dejín umenia sa aj svojou ľudskou a mentálnou výbavou bude uberať tou ťažšou cestou, a to večným, azda aj nekonečným hľadaním morálneho imperatívu v dejinách, predovšetkým však konaním a postojmi ľudí, ktorí tieto dejiny tvorili a ovplyvňovali. Matuška bol Kamencovi blízky najmä svojím povestným, neľútostným kriticizmom a glosovaním spoločenských javov (do vlastných radov), rád ho cituje – a nie je sám – lebo tohto briskného ekvilibristu slovenského slova citujú mnohí, jeho totiž nemožno „len“ prerozprávať. Sám Matuška nemal túto charakteristiku rád, ale sa za ňu ani nehanbil. Tým, čo ho označovali iba za verbalistu, ktorý neprináša nič nové, odkazoval: „hovorili o mojom hračkárení, naznačovali čosi o verbálnom efektníčení, ba aj o verbalizme. Tým chceli povedať, že síce pekne píšem, ale neprinášam nič nové, lebo ako by to bolo – však? – aj pekne aj nové? Pretože oni nevedeli písať, mysleli si, že sú hlbokí ... uznávam, že ... bez trošku hry to tomu, kto s ním [so slovom] pracuje po celý život naozaj nejde...“.
More...Keywords: Ivan Kamenec; bibliography;
More...Keywords: Ivan Kamenec; history; modern Slovak history; 20th century; summary;
The Institute of History of the Slovak Academy of Sciences honors with this collective monograph the 70th jubilee of the one of its outstanding colleagues and friends – PhDr. Ivan Kamenec, CSc. Although Mr. Kamenec studies and interprets the modern Slovak history of the 20th century in its complexity, his lifelong scientific interest belongs to the Slovak Republic during World War II, especially its political history and personalities. He is to be counted to the top rated Slovak historians in this field. But in the first place his name in the history of the Slovak historical science is connected with the pioneer role in researching the Holocaust in Slovakia. Before 1989 he had been the first to open this taboo theme and the years later his research results inspired the whole group of new historians and brought Dr. Kamenec the international respect among Holocaust specialists.
More...Keywords: Czech; prostitution; regulation; abolition; 19th century; 20th century;
Prostitution or according to a modern definition "having sex with another person for money" has existed since the ancient times. From the Middle Ages up until the 20th century, periods when prostitution flourished followed those when it was forbidden and prosecuted. All these restrictive attempts were doomed to failure and authorities were eventually forced to resign themselves to the existence of the phenomenon. Prostitution can be registered (under the control of police and doctors), clandestine, or tolerated without any legal restriction. There are three key aspects: behaviour of a prostitute/male prostitute that is sexually significant for a client and which leads to the satisfaction of the client s sexual desire, money paid by a client and the third aspect is neutral emotional relation between a prostitute/male prostitute and a client. World of prostitution has all the signs of a marginal society and all the attributes of a social subculture. The attitude of the law to prostitution could take three forms: prohibition, regulation and abolition. Prohibition means that the law criminalized prostitution and prosecuted all those who were involved in it. The author analyses ordinances against prostitution and their effects in a historical perspective - from ancient Rome through the Middle Ages up until the Age of the Enlightenment. On the other hand, regulatory or constrictive policy tolerated prostitution as a necessary evil, but tried to regulate it by creating indispensable boundaries, within which prostitution could take place. It was not legal prostitution, but prostitution that authorities had to put up with. Regulation of prostitution involved setting up new specific institutions, curbing it into certain urban parts or areas and most importantly - getting it under regular police control and medical inspection. Prostitutes were registered at the police and were given health certificates or books, where doctors recorded regular medical examinations. In some countries, these regulations were incorporated into the law. The idea of the modern regulation, the French system, was put into practice for the first time in Paris, shortly before the outbreak of the French revolution. By the end of the 19th century, administrative and medical checkups of prostitutes had been established in most of the European countries. Reaction to the state regulation was the abolition movement, which was against the institutional forms of prostitution. It was based on a false premise that the main guard against prostitution is enlightenment, education, moral principles, alleviation of poverty and better conditions for getting married. The movement developed in the sixties of the 19th century in the Protestant circles in England and Switzerland, together with feminism and spread of women's emancipation One of the proponents of the movement in the Czech lands was Tomas Garrigue Masaryk. In 1919, a parliamentary debate on the bill about prostitution provoked a general discussion. It was the advocates of abolition who emerged victorious from the battle against supporters of state regulation. The law No. 241 called O potirani pohlavmch nem oci (On eradication of Venereal diseases) was passed on l l lhjuly in 1922 as the first abolition law in Central Europe. The problems started when the law was put into practice, because prostitution did not diminish, only became less safe. However inadequate and imperfect the previous police and medical control was, it was better than the complete absence of it. The objective of the law was not fulfilled: the number of people infected by venereal diseases did not decrease as expected, but quite the opposite - the number was on the increase. In the present, the growth of prostitution is the refutation of all the abolitionist arguments Existing situation in the Czech Republic attests to it.
More...Keywords: Slovakia; women; US; 19th century; 20th century; labour relations; migration;
In the end of the 19th and beginning of the 20th century women were increasingly becoming a part of the working process in industry, cultural sphere and services. In 1900, about one fourth of women was paid labourers and out of them around 90% worked in agriculture, while the rest 8 % in domestic production and trade. Working women had to face lower wages and bad working conditions. Before the mass migration to America in the end of the 19th century/ men used to go and work to other parts of Austria-Hungary or elsewhere in Europe for shorter periods. Women took over responsibility over households for a longer time. Mass migration of men from Slovakia resulted in a decrease of the number of men. The changed demographic situation affected lives of single women in the villages. In the United States, women had much better life conditions and opportunities. American women enjoyed such respect that was unheard of in other countries. American girls working in the factories had several better job options opened to them. Poor women from big cities or wives of immigrants came to their places. The language barrier restricted their opportunities. At first, however, Slovak women did not enjoy such respect as American women. It stemmed from the fact that they came from poor social classes of agricultural workers, daily labourers who worked in mining, metallurgical and engineering industries. Apart from domestic chores, women would help their husbands with their hard work in mines. American public looked with interest at this beha¬viour, but it degraded position of Slovak women. Contempt for Slovak community stemmed from their poor housing habits. The Slovaks called it the burder system, the name originated from boar¬ding houses, hostels of Slovak immigrants. They were wooden one-storey small houses where mar¬ried workers lived on the ground floor and so-called burden or hurdingosi on the first floor. They occupied several rooms without any other furniture but beds. Several or them would sleep on one beds, that were in fact simple wooden bunks. Why did women start to migrate over the ocean? The reason is simple: they did not have anybody to marrv, because all suitable men from their village region, especially from the counties in eastern Slovakia left for the States.American women did not have the best reputation as housewives, therefore they liked to hire maids and servants for domestic works. Hundreds of Slovak girls were employed in textile facto¬ries. First, fraternal and supportive societies and associations were created, followed by national societies and Slovak woinerťs organizations. There were men behind foundation of the first wo¬men’s beneficial societies such as V. P. Rovnianek and Š. Furdek. Slovak women in the USA had deep social empathy and attempted to improve education of their women. By social work they even tried to help the poor in Slovakia. It was also Slovak women religious orders that showed merit in improvement of education of Slovaks in the States, as well as their cultural and religious life. Slovak women in the States felt inadequate and admired representatives of Živena, the Slovak womens beneficial society in Slovakia. They wanted to resemble women from Živena and did not realize that it was also their activities that left significant trace in the life of Slovaks in the United States.
More...