Premeny symbolickej funkcie Tatier v nacionalistickom diskurze 19. storočia
Changes in Tatra’s symbolic role in the nationalistic discourse in the 19th century

Author(s): Peter Macho
Subject(s): Modern Age, Nationalism Studies, 19th Century, Identity of Collectives
Published by: Historický ústav SAV
Keywords: Slovakia; identity; ethnicity; 19th century; Tatra; symbolic role; nationalistic discourse;
Summary/Abstract: Predstavy o Slovensku, o jeho území, spojené s priestorovou identifikáciou, predstavujú zaujímavý a nie príliš často skúmaný fenomén v rámci slovenskej historiografie. Na prvý pohľad môže vyznievať uvažovanie o tejto otázke ako zbytočné problematizovanie niektorých aspektov slovenských dejín. Ak si však uvedomíme skutočnosť, že ešte na prelome 18. a 19. storočia definoval jeden z predstaviteľov národného hnutia územie Slovenska ako súhrn tých regiónov Uhorska, z ktorých pochádzajú čitatelia, resp. objednávatelia jeho novín, potom je táto otázka namieste. Eva Kowalská spomínaný proces sociálnej predstavivosti pomenúva ako postupné „vykrajovanie“ konkrétnych oblastí z rámca Uhorska, išlo teda o nepriame definovanie územia, na ktorom žilo etnicky slovenské obyvateľstvo. Napokon, na takomto princípe „vykrajovania“ je postavené aj vymedzenie Slovenského okolia, požadovaného v Memorande národa slovenského z roku 1861. Postupne kryštalizovala predstava Slovenska ako teritória ohraničeného geografi ckými, resp. prírodnými veličinami, ako územia, ktoré sa rozprestiera medzi Tatrami a Dunajom. Do istej miery nadväzovala na staršiu tradíciu situovania slovanskej pravlasti. Keďže územie Slovenska nemalo v predchádzajúcom historickom vývoji inštitucionalizovanú podobu, neexistovalo ani ako administratívna jednotka, jeho priestorový rozsah a vymedzenie sa defi novali pomene ťažko. Najjednoduchšia situácia bola v tomto smere na západe a severe, keďže v týchto dvoch prípadoch predstava ohraničenia slovenského územia viac-menej splývala s existujúcou krajinskou hranicou medzi Uhorskom a Moravou, resp. Uhorskom a Haličou. Na juhu a východe bola situácia odlišná, lebo slovensko-maďarská, ba aj slovensko-rusínska etnická hranica, sa nedala takýmto jednoznačným spôsobom uchopiť a defi novať. Otázka, čo to vlastne je územie Slovenska a pokiaľ na juhu a na východe siaha, zostávala pomerne dlhú dobu otvorená. Predstava užšej slovenskej vlasti (otčiny) ako národného územia Slovákov v prvej polovici 19. storočia kryštalizovala – a to je značný paradox – nie prostredníctvom uvedomovania a symbolického vytyčovania pomyselných hraníc, ktoré tento národný priestor obklopujú a vydeľujú ho zo širšieho rámca uhorskej vlasti, ale prostredníctvom imaginárneho stredu. Pre pochopenie tohoto neobvyklého fenoménu je potrebný exkurz do hlbšej minulosti.

• Details
• Contents