Sondy do slovenských dejín v dlhom 19. storočí
Exploring the Slovak history in the „long 19th century”
Contributor(s): Jozef Hupka (Editor)
Subject(s): Christian Theology and Religion, History, Anthropology, Social Sciences, Economy, Fine Arts / Performing Arts, Cultural history, Architecture, Energy and Environmental Studies, Sociology, Economic history, Political history, Modern Age, Recent History (1900 till today), Theology and Religion, Culture and social structure , Family and social welfare, Nationalism Studies, 19th Century, Socio-Economic Research, Identity of Collectives
Published by: Historický ústav SAV
Keywords: Slovakia; history; 19th century; nation; nationalism; identity; modernisation; politics; foreign policy; juridical system; economic issues; social life; church; Vienna court; Cameralism; architecture;
Summary/Abstract: The book presents the results of new research in Slovak history in the field or period called “the long 19th century”, i.e. dating from the rule of Joseph II. in the late 18th century until the First World War. The focus of research was on the themes and domains which were either neglected in the past or needed reconsidering. The book centres on five fields and is composed of five chapters. The first chapter is called “The Nation and the national issue”. It presents new aspects by exploring one of the most principal themes of 19th century. In his study, László Vörös reflects about the modern concept of the nation, which won recognition by the most contemporary historians, ethnologists and sociologists: the nation as an imagined community and an imagined tradition which is connected with the modernisation epoch. Nationalism is specifically an urban phenomenon. In the Slovak historiography, the national movement had been explored mostly in the rural area, in the peasant milieu, because the majority of the Slovak ethnic population was composed of peasants. Eva Kowalská aimed to change this perspective and concentrated on explaining urban aspects of Slovak nationalism. In case of Slovakia, these aspects are more interesting since the Slovaks in the 19th century had no important central city, and only small towns in the countryside (like Turčiansky Sv. Martin), had tried to compensate this lack. In his contribution, Peter Macho summarises how the symbol of the Tatra mountains as well as other Slovak geographic-territorial symbols were present in the Slovak nationalist discourse. Peter Šoltés elaborates on the theme and the activities of the Slovak Evangelical intelligentsia in the first half of the 19th century. The second chapter “The National movement in foreign and domestic politics” deals with the important connection of nationalism and politics. Slovak foreign political thought was traditionally orientated toward the Russian Empire. In his contribution, Dušan Kováč shows the other side of the Slovak foreign orientation: their attitude to the Western powers England and France. Dušan Škvarna attempts at a reconsideration of the role and inspiring function of the Slovak National Council, established during the 1848 revolution. The Swiss political scientist Josette Baer, a specialist in the field of Slavonic and lately mainly of Slovak political thought, presents her analysis of the early political activities of Vavro Šrobár (an important personality of Slovak politics in the 20th century), especially his leading role in the so-called “Hlasist movement”. The third chapter is dedicated to the juridical system and economic issues. Tomáš Gábriš presents a very useful survey of the juridical system in Hungary and its changes in the era of modernization during the 19th century. His paper shows that in Hungary the tendency to modernize was clashing with very difficult obstacles, mainly ideological and political ones. The attempt to create the centralised “nation state” in Hungary restrained the most important liberal-democratic reforms of the juridical system. In her contribution, Eva Ondrušová deals with the traditional studies of economic cameralism and its influence on the economic theory and practise in the 19th century. Ľudovít Hallon and Miroslav Sabol follow the history of the Pittel and Brausewetter architectural company, which was much closely connected with and active in the very broad Pressburg (Bratislava) area. Very new themes are presented in the forth chapter named “Society, social life and environment”. Gabriela Dudeková outlines the system of poor relief in the Habsburg monarchy; her focus is on the mechanisms how the authorities denied social care to specific groups in Hungary. Slovak emigration to America is a very traditional issue in Slovak historiography. Igor Harušťák tries to consider this problem in the broader Central- and East-European context. Prior to 1989, research about the nobility as a social strata was neglected in Slovak historiography. Even after 1989, this theme was intensively researched mainly in the period of middle ages and the early modern times. However, from the social point of view, important and interesting issues are e. g. the nobility’s life style as well as the attempts of these “high society” members to preserve their status in the modern 19th century. Daniel Hupko deals with these issues focussing on the example of Lucia Wilczek. Roman Holec presents a completely new approach in his contribution about the changes in the relationship ‘man – animal’ as manifestation of a new attitude to nature during the 19th century. The last chapter of this volume is dedicated to “The Churches in the social – modernizing processes “.Ingrid Kušniráková analyses the controversial interferences of Joseph II. into the life of the Roman Catholic Church, especially the closing-down of some cloisters. Tomáš Králik focuses on the relations of the Vienna court to the St. Elisabeth convent in Pressburg (Bratislava). The chapters of this collective monograph will serve as a basis for the draft of a new synthetis on Slovak history in the “long 19th century”.
- Print-ISBN-13: 978-80-971540-1-1
- Page Count: 341
- Publication Year: 2013
- Language: Slovak, English
Úvod
Úvod
(Introduction)
- Author(s):Dušan Kováč
- Language:Slovak
- Subject(s):History, 19th Century
- Page Range:7-10
- No. of Pages:4
- Keywords:Slovakia; history; national history; 19th century; 20th century; introduction;
- Summary/Abstract:Pre slovenský národný príbeh tak, ako sa sformoval v súčasnosti na základe výskumu slovenskej, ale v poslednom čase už nie výlučne slovenskej historiografi e, je obdobie 19. storočia mimoriadne dôležité. Je to obdobie, v ktorom sa začal formovať moderný slovenský národ. A paralelne s ním sa formovala aj slovenská národná historiografi a. Jeden z jej čelných predstaviteľov na začiatku 20. storočia Július Botto v svojom diele Slováci. Vývin ich národného povedomia1 začal svoj výklad síce v období Veľkej Moravy, ale potom preskočil celé storočia, v ktorých nenašiel slovenské národné povedomie a venoval sa až obdobiu, ktorému sa dlho tradične hovorilo „národné obrodenie“. Slovenská historiografi a, aj keď iba na báze amatérskej, už do roku 1918 sformulovala základné princípy a základné etapy slovenského národného príbehu v 19. storočí.
Ako existujú sociálne entity? Metodologické poznámky k žánru národných dejín (19. a 20. storočie)
Ako existujú sociálne entity? Metodologické poznámky k žánru národných dejín (19. a 20. storočie)
(How social entities exist? Some methodological remarks on national history genre (19th and 20th centuries))
- Author(s):László Vörös
- Language:Slovak
- Subject(s):Recent History (1900 till today), Methodology and research technology, Nationalism Studies, 19th Century, Identity of Collectives
- Page Range:12-29
- No. of Pages:18
- Keywords:national history; social entities; methodological remarks; 19th century; 20th century; John R. Searle;
- Summary/Abstract:Filozof John R. Searle sa vo svojej známej knihe Th e Construction of Social Reality venoval, ako tomu už aj názov napovedá, otázkam súvisiacim s existenciou sociálneho sveta, teda tej oblasti reality, ktorá súvisí s bytím, činnosťou a myšlienkovým svetom ľudí. Searle sa zamýšľa nad tým, ako existujú sociálne, resp. inštitucionálne fakty alebo inak povedané, aké sú špecifi ká existencie sociálnej a inštitucionálnej reality v porovnaní s tzv. tvrdou, fyzickou realitou. Searleove úvahy majú veľkú relevanciu aj pre historické bádanie. V tejto eseji sa pokúsim niektoré otázky, ktoré si Searle kladie v súvislosti so spôsobmi vytvárania a udržiavania reality vecí a vzťahov sociálneho sveta, položiť v súvislosti s takými sociálnymi entitami a javmi, akými sú národ a národnosť (môj výklad sa však rovnako bude týkať aj súvisiacich kategórií: etnikum/etnická skupina, rasa, a javov: nacionalizmus, rasizmus a pod.). Searle vo svojej knihe ako jeden z príkladov sociálneho a inštitucionálneho faktu (entity) uvádza peniaze. Presnejšie, modernú menu, tzv. peniaze s núteným obehom. A práve príklad peňazí mi viackrát poslúži ako odrazový mostík pri uvažovaní o ontológii národa. Najprv však bude potrebné ozrejmiť si niektoré pojmy a súvislosti.
Problémy mestského sveta: Mestá a ich význam na prahu národného hnutia Slovákov
Problémy mestského sveta: Mestá a ich význam na prahu národného hnutia Slovákov
(Problems of urban world: Towns and their relevance on the threshold of the Slovaks national movement)
- Author(s):Ewa Kowalská
- Language:Slovak
- Subject(s):Nationalism Studies, 19th Century, Identity of Collectives
- Page Range:30-40
- No. of Pages:11
- Keywords:Slovakia; Slovak National Movement; towns; urban historiography;
- Summary/Abstract:Mestská historiografia, písanie monografi í miest, patrí k tradičným postupom (regionálnej) historiografi e, vrátane slovenskej. Zväčša však ide (aj v súčasnosti) o „klasické“ spracovávanie jednotlivých úsekov vývoja danej komunity, sledujúce jeho sociálne, hospodárske, kultúrne, politické etc. aspekty. Iný prístup predstavuje chápanie a interpretácia mestských dejín ako segmentu kultúrnych dejín v zmysle dešifrovania urbánneho životného priestoru v kontexte dobových predstáv o usporiadaní spoločnosti. Vnímanie mesta ako miesta socializácie a priestoru pre napĺ- ňanie mnohorakých funkcií vo vzťahu k národnému hnutiu, či analýza reprezentácií mesta ako výsledku utvárania mentálnych (seba)obrazov sa však len pomaly dostávajú do kontextu výskumu nacionalizácie, aj to len v niekoľkých vybraných príkladoch: ako však ukazujú najnovšie publikácie týkajúce sa dnešnej Bratislavy, historického Prešporku/Pressburgu/Pozsonya, ide o metodologicky podnetný prístup. Čo ale ešte stále nie je predmetom širšie koncipovaného výskumu, je dôkladná analýza podmienok, v ktorých sa procesy nacionalizácie odohrávali a aké sociálne významné fenomény ich utvárali: relevantné boli totiž pre ne nielen osobnosti a politické idey, ale aj (alebo najmä) socio-kultúrny priestor. Tradične zdôrazňovaný rurálny charakter obyvateľstva charakterizovaného slovenským materinským jazykom a z toho vyplývajúce „špecifi ká“ utvárajúceho sa národného kolektívu (tradicionalizmus, paternalizmus...) sú totiž v protiklade k faktu, že všetky kroky vedúce k etablovaniu základných znakov národa sa viazali na mestské (meštianske) prostredie. V mestách fungovali významné školy, ktoré poskytovali nezriedka taký typ vzdelania, ktorý stačil na nájdenie uplatnenia v širokom spektre zamestnaní, v ktorých pôsobili národní aktivisti: neboli to len posty duchovných, ale aj celý rad úradníckych pozícií (nehovoriac o volených funkciách), s ktorými mohli vystačiť počas aktívneho života. Napokon, ani ten typ jazyka, ktorý bol pri kodifi kácii vybratý ako východisko pre spisovnú reč, nebol žiaden z hovorených dialektov „ľudového“ prostredia, ale kultivovaný jazyk hornouhorských (liptovských) elít (mešťanov, stoličnej šľachty).
Premeny symbolickej funkcie Tatier v nacionalistickom diskurze 19. storočia
Premeny symbolickej funkcie Tatier v nacionalistickom diskurze 19. storočia
(Changes in Tatra’s symbolic role in the nationalistic discourse in the 19th century)
- Author(s):Peter Macho
- Language:Slovak
- Subject(s):Modern Age, Nationalism Studies, 19th Century, Identity of Collectives
- Page Range:41-47
- No. of Pages:7
- Keywords:Slovakia; identity; ethnicity; 19th century; Tatra; symbolic role; nationalistic discourse;
- Summary/Abstract:Predstavy o Slovensku, o jeho území, spojené s priestorovou identifikáciou, predstavujú zaujímavý a nie príliš často skúmaný fenomén v rámci slovenskej historiografie. Na prvý pohľad môže vyznievať uvažovanie o tejto otázke ako zbytočné problematizovanie niektorých aspektov slovenských dejín. Ak si však uvedomíme skutočnosť, že ešte na prelome 18. a 19. storočia definoval jeden z predstaviteľov národného hnutia územie Slovenska ako súhrn tých regiónov Uhorska, z ktorých pochádzajú čitatelia, resp. objednávatelia jeho novín, potom je táto otázka namieste. Eva Kowalská spomínaný proces sociálnej predstavivosti pomenúva ako postupné „vykrajovanie“ konkrétnych oblastí z rámca Uhorska, išlo teda o nepriame definovanie územia, na ktorom žilo etnicky slovenské obyvateľstvo. Napokon, na takomto princípe „vykrajovania“ je postavené aj vymedzenie Slovenského okolia, požadovaného v Memorande národa slovenského z roku 1861. Postupne kryštalizovala predstava Slovenska ako teritória ohraničeného geografi ckými, resp. prírodnými veličinami, ako územia, ktoré sa rozprestiera medzi Tatrami a Dunajom. Do istej miery nadväzovala na staršiu tradíciu situovania slovanskej pravlasti. Keďže územie Slovenska nemalo v predchádzajúcom historickom vývoji inštitucionalizovanú podobu, neexistovalo ani ako administratívna jednotka, jeho priestorový rozsah a vymedzenie sa defi novali pomene ťažko. Najjednoduchšia situácia bola v tomto smere na západe a severe, keďže v týchto dvoch prípadoch predstava ohraničenia slovenského územia viac-menej splývala s existujúcou krajinskou hranicou medzi Uhorskom a Moravou, resp. Uhorskom a Haličou. Na juhu a východe bola situácia odlišná, lebo slovensko-maďarská, ba aj slovensko-rusínska etnická hranica, sa nedala takýmto jednoznačným spôsobom uchopiť a defi novať. Otázka, čo to vlastne je územie Slovenska a pokiaľ na juhu a na východe siaha, zostávala pomerne dlhú dobu otvorená. Predstava užšej slovenskej vlasti (otčiny) ako národného územia Slovákov v prvej polovici 19. storočia kryštalizovala – a to je značný paradox – nie prostredníctvom uvedomovania a symbolického vytyčovania pomyselných hraníc, ktoré tento národný priestor obklopujú a vydeľujú ho zo širšieho rámca uhorskej vlasti, ale prostredníctvom imaginárneho stredu. Pre pochopenie tohoto neobvyklého fenoménu je potrebný exkurz do hlbšej minulosti.
Národnopolitické koncepcie slovenských evanjelikov v prvej polovici „dlhého“ 19. storočia
Národnopolitické koncepcie slovenských evanjelikov v prvej polovici „dlhého“ 19. storočia
(The national-political concepts of Slovak Evangelicsin the first half of the long 19th century)
- Author(s):Peter Šoltés
- Language:Slovak
- Subject(s):Christian Theology and Religion, Political history, Nationalism Studies, 19th Century, Other Christian Denominations
- Page Range:48-67
- No. of Pages:20
- Keywords:Evangelic church; Slovakia; national-political concept; 19th century; nationalization;
- Summary/Abstract:Od poslednej tretiny 18. storočia boli konfesionálne cirkvi v Habsburskej monarchii konfrontované účinkami a dôsledkami procesu spoločenskej modernizácie. V prvom rade to boli cirkevné reformy Jozefa II. s ich radikálnymi zásahmi do všetkých oblastí náboženskej praxe ako i vzájomných vzťahov medzi cirkevnými komunitami. Do už bez tak komplikovaného a zhoršujúceho sa vzťahu medzi štátom a jednotlivými cirkvami v tom istom období vstúpil, spočiatku ticho a nenápadne, neskôr stále hlasnejšie a výraznejšie, nový činiteľ – národ. Žiadna z cirkví neostala uchránená od narastajúcej nacionalizácie spoločnosti, bez ohľadu na to, či bola tvorená etnicky a jazykovo viac menej homogénnymi príslušníkmi (reformovaná cirkev, pravoslávne národné cirkvi) alebo jej veriaci patrili k rôznym jazykovo-etnickým skupinám. Nacionalizácia, tak ako všetky sprievodné javy modernizácie, zasiahla jednotlivé sociálne vrstvy zastúpené v cirkvách v rozličnom období a s rozdielnom intenzitou. Duchovenstvo a v protestantských konfesiách i laická cirkevná hierarchia sa ako prvé dostali do styku s modernými konceptmi národa, etatistickým, podľa ktorého národ tvorili všetci občania určitého štátu a jazykovo-kultúrnym, ktorý príslušnosť k národu odvodzoval od etnicko-kultúrnych kritérií, medzi ktorými dominoval jazyk.
Anglicko a Francúzsko v slovenskom zahraničnopolickom myslení.
Anglicko a Francúzsko v slovenskom zahraničnopolickom myslení.
(England and France in the Slovak foreign political thought)
- Author(s):Dušan Kováč
- Language:Slovak
- Subject(s):Diplomatic history, Political history, 19th Century
- Page Range:70-85
- No. of Pages:16
- Keywords:England; France; Slovakia; foreign policy; political programs; nationalism; 19th century;
- Summary/Abstract:Slovenské politické myslenie je úzko späté so slovenskými politickými programami. V 19. storočí v súvislosti so šírením ideológie nacionalizmu bol politický program dominantný a politické myslenie bolo akýmsi sprievodným javom politického zápasu. Politický program formovala elita národa – jeho politickí a kultúrni predstavitelia – a tá istá elita sa pokúšala svoje idey formulovať v tlači i v samostatných publikáciách.
Slovenská národná rada z roku 1848 a jej inšpiračná rola
Slovenská národná rada z roku 1848 a jej inšpiračná rola
(The Slovak National Council from 1848 and its inspiring function)
- Author(s):Dušan Škvarna
- Language:Slovak
- Subject(s):Political history, Nationalism Studies, 19th Century
- Page Range:86-102
- No. of Pages:17
- Keywords:Slovakia; Slovak National Council; SNR; 19th century; 1848; function;
- Summary/Abstract:Osud Slovenskej národnej rady (SNR) symbolicky pripomína vývin Slovákov v moderných dejinách. Jej minulosť predstavuje popretŕhanú a krivolakú cestu. Národná rada zo septembra 1848 nevznikla v honosnom paláci, ale v jednej z miestností nenápadného hotela vo Viedni, nezrodila sa z iniciatívy aristokracie a iných elít ovládajúcich spoločnosť a politiku, ale z iniciatívy vzdelancov dočasne nútených pôsobiť v emigrácii a motivovaných oveľa viac ideálmi ako osobnou ambíciou po moci, jej založenie nesprevádzal jasot verejnosti, ale ohraničovali ho možnosti uzavretého zhromaždenia. Táto SNR mala podstatne viac cieľov ako dosiahnutých výsledkov a úspechov. Tak v čase svojho krátkeho pôsobenia, ako aj po celé desaťročia bola domácimi i cudzími neraz spochybňovaná i zosmiešňovaná ako málo dôležitá. A predsa. SNR sa zakotvila v pamäti slovenskej vlasteneckej spoločnosti natoľko pevne, že tá ju vnímala nielen ako symbol národnopolitickej zvrchovanosti Slovákov, ale aj ako orgán, ktorý by mal prirodzene existovať ako dôležitý nástroj dosahovania ich politických cieľov. Hoci nie vždy dôrazne a hlasno, ale trvale uchovávaný obraz Národnej rady pomáhal udržiavať kontinuitu slovenského politického vývoja a politických programov i nachádzať argumenty v prospech národnej a občianskej emancipácie Slovákov.
The Adversities of Patriotism. Vavro Šrobár’s early years in Ružomberok. An interdisciplinary inquiry into Slovak politics prior to WWI
The Adversities of Patriotism. Vavro Šrobár’s early years in Ružomberok. An interdisciplinary inquiry into Slovak politics prior to WWI
(The Adversities of Patriotism. Vavro Šrobár’s early years in Ružomberok. An interdisciplinary inquiry into Slovak politics prior to WWI)
- Author(s):Josette Baer
- Language:English
- Subject(s):Political history, Recent History (1900 till today), Nationalism Studies, 19th Century, Identity of Collectives
- Page Range:103-122
- No. of Pages:20
- Keywords:Slovakia; Ružomberok; Vavro Šrobár; patriotism; politics; 19th century; 20th century;
- Summary/Abstract:How could the 19th century be understood in historiographical terms? The Marxist historian Eric Hobsbawm (1917–2012) called it the “long century”; according to him, the Age of Empire ended in 1914 with the beginning of WWI that proved to be the beginning of the end of four European Empires: the Austro-Hungarian, German, Ottoman and Russian Empires. The Age of Extremes, the short 20th century, followed; it ended with the collapse of Communism in Europe and the end of the Cold War. Hobsbawm’s historiographical paradigms of the 19th and 20th century explain European political history and also the political conditions that ruled in the Czech lands and Slovakia under Habsburg rule. Yet how did citizens conceive of politics, what political ideas did they adhere to and what did they do to realize these ideas? For the purpose of this study, I suggest an interdisciplinary approach, focussing on the political ideas that were emerging in the long 19th century in Upper Hungary and the Czech lands.
Modernizácia uhorského právneho poriadku v 19. storočí
Modernizácia uhorského právneho poriadku v 19. storočí
(Modernization of the Hungarian juridical system in the 19th century)
- Author(s):Tomáš Gábriš
- Language:Slovak
- Subject(s):Law, Constitution, Jurisprudence, History of Law, 19th Century
- Page Range:124-157
- No. of Pages:34
- Keywords:Hungary; judiciary; juridical system; law; ethics; modernization; 19th century;
- Summary/Abstract:Pravidlá správania, ktoré dnes poznáme pod pojmom „právo“, v počiatkoch európskej (vrátane uhorskej) kultúry pôvodne splývali s neprávnymi pravidlami správania, vyjadrenými normami morálky, etiky či náboženstva. Právo sa teda nechápalo ako súbor „právnych viet“, t.j. primárne spísaných pravidiel záväzných z titulu štátnej autority. Bolo to skôr chápanie práva v zmysle subjektívneho „nároku“ na správanie druhých voči tomu, kto sa „práva“ domáha – napr. právo na odškodnenie spôsobenej ujmy. Hneď od 11. storočia sa síce v Uhorsku vydávali zákony, či spisovali zákonníky a knihy práv, bolo to však najmä pod vplyvom kresťanských panovníckych vzorov, a osobitne pod vplyvom kánonického práva a neskôr znovuobjaveného rímskeho práva. Ich primárnym cieľom nebolo skutočne vynucovať správanie zachytené v týchto kódexoch. Cieľom to ani reálne byť nemohlo, keďže neplatil základný predpoklad, že každý má možnosť a povinnosť poznať text zákonov. Zákony sa totiž vyhlasovali prevažne ústne, a ich písomná forma bola rozširovaná iba veľmi obmedzene. Panovnícky dvor ani predstavitelia miestnej správy preto nemohli očakávať, že obyvateľstvo sa bude spravovať textom prijímaných predpisov. Zrejme v tejto súvislosti drvivá väčšina uhorských normatívnych textov od 12. storočia upustila od snahy regulovať každodenný život obyvateľstva a zaoberala sa iba otázkami daní, či správy a vojenskej obrany krajiny, čo boli otázky rozhodované elitami na jej (stavovských) zhromaždeniach. Zákony predmoderného obdobia teda takmer vôbec neupravovali otázky tzv. súkromného práva, napríklad otázky vlastníctva, dedenia, zmluvných vzťahov, či vzťahov medzi manželmi. Táto problematika bola zverená lokálnym predstavám o spravodlivosti, panujúcim v komunite, v ktorej sa tieto pravidlá tvorili a aplikovali. Tak ako dnes v práve používaný pojem „dobrých mravov“ pri výklade svojho obsahu závisí od času, miesta a situácie, v ktorej sa vykladá a aplikuje, podobne aj predmoderné právo – ale v omnoho väčšom rozsahu – záviselo od času a prostredia, v ktorom sa tvorilo a vykladalo. Aj preto na území Uhorska mohlo platiť viacero „právnych poriadkov“, resp. presnejšie – rozdielne predstavy o tom, čo je právo a aký je jeho obsah. Táto skutočnosť je podstatou tzv. teritoriálneho a personálneho právneho partikularizmu, ktorého prekonanie, a teda podstatná modernizácia – zjednotenie uhorského právneho poriadku v zmysle „rovnakého práva pre všetkých“, sa spája práve s 19. storočím.
Kameralistika v teórii a praxi: prípad Habsburskej monarchie
Kameralistika v teórii a praxi: prípad Habsburskej monarchie
(Cameralism in the theory and praxis. The case of Habsburg monarchy)
- Author(s):Eva Ondrušová
- Language:Slovak
- Subject(s):Economic history, Culture and social structure , 19th Century
- Page Range:158-172
- No. of Pages:15
- Keywords:Hungary; Cameralism; Habsburg monarchy; theory and practice; economy;
- Summary/Abstract:Napriek tomu, že Uhorsko bolo v porovnaní s ostatnými krajinami v západnej časti Európy podstatne zaostalejšou agrárnou krajinou, aj ono nastúpilo koncom 18. storočia na cestu modernizácie. K zintenzívneniu modernizačných a reformných snáh došlo po roku 1740, kedy na trón nastúpila panovníčka Mária Terézia. Reformy, ktoré v nasledujúcich desaťročiach postupne zavádzala do praxe, boli nielen pozoruhodne konkrétne a mali ďalekosiahly dopad, ale boli aj predzvesťou konsolidácie a modernizácie monarchie. Územie dnešného Slovenska nebolo v tomto období samostatným územno-administratívnym útvarom, preto sa nemohlo vyvíjať ako samostatný hospodársky celok a ani si vytvoriť samostatný trh. Predstavovalo súčasť hospodárskeho priestoru Uhorska, ale zároveň bolo zapojené do hospodárskej aktivity celej monarchie, pričom v nasledujúcom období sa tieto vzťahy prehlbovali. Ekonomika habsburskej monarchie bola v období raného novoveku orientovaná prevažne agrárne. Prevažnú časť populácie tvorili roľníci, ktorí zaujímali najdôležitejšie miesto v hospodárstve, najmä v súvislosti s prvový- robou. Remeselná výroba bola upriamená na individuálneho zákazníka (spotrebiteľa), pričom sa produkovalo pre jeho potrebu. Výnimky bolo možné pozorovať na poli ťažobného priemyslu. Najmä v oblasti ťažby a spracovania kovov (zlata, striebra, medi), teda v odvetviach orientovaných aj na zhodnocovanie v rámci zahraničných obchodných vzťahov sa veľmi skoro vyvinuli protoindustriálne spôsoby produkcie. Uvedené súvislosti utvárali priestor, ktorý ovplyvnili nové teoretické myšlienky, ktoré sa začali rozširovať v druhej polovici 17. storočia.
Staviteľská firma Pittel a Brausewetter v hospodársko-technickom a kultúrnom vývoji na území Slovenska 1867 – 1918
Staviteľská firma Pittel a Brausewetter v hospodársko-technickom a kultúrnom vývoji na území Slovenska 1867 – 1918
(Architectural company Pittel and Brauswetter in the economic-technical and cultural development in the Slovak territory (1867 – 1918))
- Author(s):Ľudovít Hallon, Miroslav Sabol
- Language:Slovak
- Subject(s):Architecture, Economic history, Recent History (1900 till today), 19th Century
- Page Range:173-193
- No. of Pages:21
- Keywords:Slovakia; industrialization; architecture; development; 19th century; 20th century; Pittel and Brauswetter;
- Summary/Abstract:Nástup industrializácie a následný spoločenský a kultúrny rozmach Uhorska po roku 1867 motivoval zrod moderného staviteľstva priemyselného charakteru. Výstavba železníc, prístavov, ciest, mostov, priemyselných podnikov, poľnohospodárskych majetkov a novodobých mestských centier s administratívnymi budovami, školami, divadlami, nemocnicami, vojenskými objektmi, s obytnými štvrťami a s moderným systémom mestskej dopravy, vodovodov, kanalizácií, plynovodov, káblových rozvodov, plynární a prvých elektrární si vyžiadala vznik staviteľských fi riem, projekčných kancelárií a podnikateľských spoločností, ktoré využívali najnovšie technológie, materiály a stavebnú techniku.
Právo alebo milosrdenstvo? Domovská príslušnosť ako základný princíp sociálnej starostlivosti v Uhorsku.
Právo alebo milosrdenstvo? Domovská príslušnosť ako základný princíp sociálnej starostlivosti v Uhorsku.
(Right, or charity? Domicile as a basic principle of social care in Hungary)
- Author(s):Gabriela Dudeková Kováčová
- Language:Slovak
- Subject(s):Law, Constitution, Jurisprudence, History of Law, Family and social welfare, 19th Century, Socio-Economic Research
- Page Range:196-213
- No. of Pages:18
- Keywords:Hungary; social care; domicile; domiciliation; law; 19th century;
- Summary/Abstract:Domovská príslušnosť, respektíve domovské právo, predstavuje zdanlivo parciálny pojem z dejín štátu a práva, ktorý súvisí so špecifickou problematikou štátnej príslušnosti a obecnej samosprávy. Podrobnejšie štúdium však odhaľuje, že problém domovskej príslušnosti bol nerozlučne zviazaný s organizáciou systému sociálnej starostlivosti, respektíve chudobinstva, a to osobitne v dlhom 19. storočí, počas ktorého sa uskutočnili podstatné reorganizácie správy a spôsobu starostlivosti o chudobu. Príslušnosť k domovskej obci sa stala základným princípom v systéme sociálnej starostlivosti v Uhorsku, hlavným výberovým kritériom, na základe ktorého miestna (obecná či mestská) samospráva rozhodovala, komu udelí sociálnu výpomoc alebo dlhodobejšiu podporu. Zásada, že bezprostrednú sociálnu výpomoc má núdznemu poskytnúť jeho domovská obec, bola v Habsburskej monarchii legislatívne zakotvená prinajmenšom od 16. storočia, ale až v druhej polovici 19. storočia sa stala súčasťou zákona o obciach ako povinnosť obcí, z čoho pre obyvateľov vyplývala nárokovateľnosť na tento druh pomoci. Domovské právo podľa ustanovení zákona malo totiž zaručovať právo na nerušený pobyt v obci, a v prípade sociálnej núdze aj sociálnu výpomoc respektíve starostlivosť zo strany obecnej samosprávy.
Príspevok k diskurzu o dejinách slovenského vysťahovalectva: Migračné impulzy a vysťahovalectvo z hornouhorských žúp na americký kontinent v kontexte migračných pohybov v regióne strednej a východnej Európy v poslednej štvrtine 19. storočia.
Príspevok k diskurzu o dejinách slovenského vysťahovalectva: Migračné impulzy a vysťahovalectvo z hornouhorských žúp na americký kontinent v kontexte migračných pohybov v regióne strednej a východnej Európy v poslednej štvrtine 19. storočia.
(The contribution to the discourse about the emigration. Migration impulses and the emigration from the upper-Hungarian counties to the American Continent in context of the central and east European migration movements in the last quarter of the 19th)
- Author(s):Igor Harušťák
- Language:Slovak
- Subject(s):19th Century, Migration Studies
- Page Range:214-226
- No. of Pages:13
- Keywords:emigration; Hungary; Slovakia; American continent; migration movements; central and east Europe; 19th century;
- Summary/Abstract:Cieľom tejto štúdie je poskytnúť prehľad o migračných impulzoch, ktoré iniciovali, udržiavali alebo zosilňovali vysťahovalecké prúdy zo slovenských žúp v Uhorsku od 70. rokov 19. storočia zhruba až do začiatku prvej dekády 20. storočia. Pre tento text je dôležité uviesť nielen geografický, ale aj tematický kontext. Zaradenie zaoceánskej migrácie slovenského obyvateľstva hornouhorských žúp do širšieho kontextu migračných pohybov v stredovýchodnej Európe umožňuje popísať nielen širšie súvislosti slovenského vysťahovalectva, ale aj poukázať na jeho špecifiká a osobitosti odlišujúce ho od ostatných regiónov stredoeurópskeho priestoru.
Rodina ako garancia udržania sociálneho statusu aristokracie v druhej polovici 19. storočia. Pokus o náčrt na príklade Lucie Wilczekovej (1862 – 1958)
Rodina ako garancia udržania sociálneho statusu aristokracie v druhej polovici 19. storočia. Pokus o náčrt na príklade Lucie Wilczekovej (1862 – 1958)
(Family as safeguard for preserving of a nobiliary social status in the second half of the 19th century. An attempt of a sketching on an example of Lucia Wilczek (1862 – 1958))
- Author(s):Daniel Hupko
- Language:Slovak
- Subject(s):Social history, Culture and social structure , Social differentiation, Family and social welfare, 19th Century
- Page Range:227-250
- No. of Pages:24
- Keywords:nobility; aristocracy; social status; family; 19th century; Lucia Wilczek;
- Summary/Abstract:Druhá polovica 19. storočia je charakterizovaná postupnou emancipáciou neurodzenej časti spoločnosti. Do popredia sa na úkor dovtedy dominantnej aristokracie postupne dostávajú občianske vrstvy, ktoré v liberalizujúcej sa Európe prekonali dovtedy nemysliteľný spoločenský vzostup. Výlučné postavenie aristokracie v Predlitavsku i Zalitavsku ohrozovali predovšetkým bohatí priemyselníci, ktorí si vďaka svojmu majetku mohli dovoliť kúpiť nielen šľachtický titul, ale i starobylé panské sídlo spolu s priľahlými pozemkami. Motiváciou bola spravidla snaha o napodobňovanie životného štýlu rodovej šľachty, keďže neraz tieto nehnuteľnosti kúpili i s pôvodným vnútorným zariadením a obývali ich so svojimi rodinami rovnako ako predošlí vlastníci.
Zmeny vo vzťahu „človek – zviera“ ako prejav nových postojov k prírode
Zmeny vo vzťahu „človek – zviera“ ako prejav nových postojov k prírode
(The changes in the relationship “man – animal” as manifestation of the new attitude to the nature)
- Author(s):Roman Holec
- Language:Slovak
- Subject(s):Energy and Environmental Studies, Sociology, Environmental interactions, 18th Century, 19th Century
- Page Range:251-296
- No. of Pages:46
- Keywords:man-animal; relation; nature; 18th century; 19th century;
- Summary/Abstract:Na začiatku 18. storočia ešte nepredstavovala príroda žiadnu tému. Prví osvietenci jej boli úplne vzdialení a predovšetkým nedotknutá a divá príroda nevzbudzovala medzi nimi žiadnu pozornosť. Bola totiž prejavom chaosu, smrti a odvrá- teným opakom civilizácie. Ak sa o nej hovorilo, tak hlavne v zmysle jej podrobenia a ovládnutia človekom. „Dobytie“ a ovládnutie prírody bolo záležitosťou predovšetkým vedy. Franklinov objav, že blesk je len veľkým elektrickým výbojom a dá sa umelo vyrobiť v laboratóriu sa vnímal ako víťazstvo človeka nad prírodou. Na adresu Benjamina Franklina (1706 – 1790) sa tvrdilo, že „tyranom odňal žezlo a nebu blesk“.
Reštriktívne opatrenia štátnej moci voči rehoľným inštitúciám v čase panovania Jozefa II.
Reštriktívne opatrenia štátnej moci voči rehoľným inštitúciám v čase panovania Jozefa II.
(The state power restrictive measures towards the monastic institutions during the Joseph II. rule)
- Author(s):Ingrid Kušniráková
- Language:Slovak
- Subject(s):Christian Theology and Religion, Political history, Modern Age, 18th Century
- Page Range:298-318
- No. of Pages:21
- Keywords:Joseph II; Catholic church; Habsburg monarchy; monastic institutions; state; restrictive measures; 18th century;
- Summary/Abstract:Spomedzi širokej škály opatrení, ktoré Jozef II. vydal s cieľom zreformovať katolícku cirkev v Habsburskej monarchii, najväčšiu odozvu vyvolalo - možno s výnimkou tolerančného patentu, nariadenie o zrušení kláštorov. Rehoľné inštitúcie sa viac ako 150 rokov tešili ochrane a štedrej podpore vládnucej dynastie a od čias reformácie nemuseli čeliť tlaku na svoje privilégiá a vlastnícke práva. Dovtedy takmer neprístupné a rúškom tajomstva obostreté kláštorné budovy nedobrovoľne otvorili svoje brány. Kráľovskí komisári prechádzali kláštormi a detailne spisovali všetko, čo našli. Kláštorný majetok sa prideľoval novým vlastníkom, alebo sa rozpredával na verejných dražbách. V priestoroch, kde celé desaťročia žili v ústraní Bohu zasvätené osoby, ozýval sa buchot vojenských čižiem, liečili sa zranení vojaci, preháňali sa študenti alebo úradníci vybavovali pridelenú agendu. Rozhodnutie Jozefa II. o zrušení kláštorov bolo neprehliadnuteľné a hoci nesporne najviac doľahlo na rehoľníkov oboch pohlaví, súhlasné či nesúhlasné emócie vyvolávalo v celej spoločnosti. Netreba však zabúdať, že Jozefom II. riadená reforma rehoľných inštitúcií zahŕňala spektrum otázok a problémov a rušenie reholí a kláštorov predstavuje len jeden z jeho aspektov.
Vzťah viedenského dvora ku kláštoru sv. Alžbety v Prešporku (Bratislave)
Vzťah viedenského dvora ku kláštoru sv. Alžbety v Prešporku (Bratislave)
(The Vienna court relationship to the St. Elisabeth convent in Pressbourg (Bratislava))
- Author(s):Tomáš Králik
- Language:Slovak
- Subject(s):Christian Theology and Religion, Gender Studies, Modern Age, Culture and social structure , 18th Century, 19th Century
- Page Range:319-332
- No. of Pages:14
- Keywords:Pressbourg; Bratislava; Vienna court; St. Elisabeth convent; relations; 18th century; 19th century; women's monasteries;
- Summary/Abstract:Potridentské ženské rehole sú také náboženské spoločenstvá založené po roku 1500, ktorých regula alebo stanovy dostali defi nitívnu podobu po tridentskom koncile (1562). Začiatkom 17. storočia nastala v katolíckych krajinách západnej Európy tzv. „úžasná invázia konventov“. V priebehu troch - štyroch desaťročí vznikali v mestách malé náboženské komunity, ktoré si dávali za cieľ službu Bohu a blížnemu. Masívny prílev mladých ľudí, ktorí vstupovali do nových spoločností, sa tradične vysvetľoval spoločenskými tlakmi, túžbou uniknúť pred „zlým svetom“ a všeobecnou úzkosťou. Elisabeth Rapleyová však berie do úvahy aj entuziazmus a zmysel pre poslanie – „apoštolát“. Po celej kresťanskej Európe sa objavujú brožúry pojednávajúce o zbožnosti, ktoré sa stávali dostupnými v „dobrých“ mestských rodinách. V uliciach a na rozličných verejných priestranstvách sa prihovárali obyvateľom mesta kazatelia, ktorí ich zoznamovali s novými prejavmi zbožnosti. Rovnako v spovedniciach dochádzalo k veľkým obráteniam a prijímaniu zásadných rozhodnutí. Pierre de l‘Estoile vo svojich memoároch v roku 1606 napísal: „To nebolo predtým bežné v Paríži a kdekoľvek inde, že by synovia a dcéry z dobrých rodín – muži i ženy veľkých kvalít – opúšťali svoje domovy a vstupovali do týchto reholí.“ Nové konventy na začiatku 17. storočia menili celkový ráz miest v celej katolíckej časti Európy. V kedysi moslimskom meste Cordóba v Španielsku pribudli v priebehu 17. storočia tri mužské rehole, ktoré doplnili už sedem, existujúcich od začiatku novoveku. Vo Francúzsku hnutie nabralo také rozmery, že nárast počtu konventov vyvolával až nevôľu obyvateľov miest. Poslanci parlamentu v Rouane sa sťažovali, že „za 20-30 rokov vstúpilo do mesta toľko rozličných mníšok, že prevýšili počtom tie, ktoré tu pôsobia už roky.“ Bolo bežné, že rehole s podobnými „charizmami“ navzájom súperili o priazeň jednotlivých miest, pričom sa neštítili ani vzájomného očerňovania.
Exploring the Slovak history in the „long 19th century”. - Summary.
Exploring the Slovak history in the „long 19th century”. - Summary.
(Exploring the Slovak history in the „long 19th century”. - Summary.)
- Author(s):Author Not Specified
- Language:English
- Subject(s):Essay|Book Review |Scientific Life, Modern Age, 19th Century
- Page Range:333-334
- No. of Pages:2
- Keywords:Slovakia; Hungary; 18th century; 19th century; social structure; economy; religion; law; nationalism; summary;
- Summary/Abstract:The book presents the results of new research in Slovak history in the field or period called “the long 19th century”, i.e. dating from the rule of Joseph II. in the late 18th century until the First World War. The focus of research was on the themes and domains which were either neglected in the past or needed reconsidering. The book centres on five fields and is composed of five chapters.
Register
Register
(Register)
- Author(s):Author Not Specified
- Language:Slovak
- Subject(s):History, Essay|Book Review |Scientific Life, Modern Age
- Page Range:335-341
- No. of Pages:7
- Keywords:Slovakia; Hungary; history; 18th century; 19th century; name index;