Kameralistika v teórii a praxi: prípad Habsburskej monarchie
Cameralism in the theory and praxis. The case of Habsburg monarchy

Author(s): Eva Ondrušová
Subject(s): Economic history, Culture and social structure , 19th Century
Published by: Historický ústav SAV
Keywords: Hungary; Cameralism; Habsburg monarchy; theory and practice; economy;
Summary/Abstract: Napriek tomu, že Uhorsko bolo v porovnaní s ostatnými krajinami v západnej časti Európy podstatne zaostalejšou agrárnou krajinou, aj ono nastúpilo koncom 18. storočia na cestu modernizácie. K zintenzívneniu modernizačných a reformných snáh došlo po roku 1740, kedy na trón nastúpila panovníčka Mária Terézia. Reformy, ktoré v nasledujúcich desaťročiach postupne zavádzala do praxe, boli nielen pozoruhodne konkrétne a mali ďalekosiahly dopad, ale boli aj predzvesťou konsolidácie a modernizácie monarchie. Územie dnešného Slovenska nebolo v tomto období samostatným územno-administratívnym útvarom, preto sa nemohlo vyvíjať ako samostatný hospodársky celok a ani si vytvoriť samostatný trh. Predstavovalo súčasť hospodárskeho priestoru Uhorska, ale zároveň bolo zapojené do hospodárskej aktivity celej monarchie, pričom v nasledujúcom období sa tieto vzťahy prehlbovali. Ekonomika habsburskej monarchie bola v období raného novoveku orientovaná prevažne agrárne. Prevažnú časť populácie tvorili roľníci, ktorí zaujímali najdôležitejšie miesto v hospodárstve, najmä v súvislosti s prvový- robou. Remeselná výroba bola upriamená na individuálneho zákazníka (spotrebiteľa), pričom sa produkovalo pre jeho potrebu. Výnimky bolo možné pozorovať na poli ťažobného priemyslu. Najmä v oblasti ťažby a spracovania kovov (zlata, striebra, medi), teda v odvetviach orientovaných aj na zhodnocovanie v rámci zahraničných obchodných vzťahov sa veľmi skoro vyvinuli protoindustriálne spôsoby produkcie. Uvedené súvislosti utvárali priestor, ktorý ovplyvnili nové teoretické myšlienky, ktoré sa začali rozširovať v druhej polovici 17. storočia.

• Details
• Contents