Ade, káj amen dživas/„Tu, kde žijeme“ (k interpretácii a vnímaniu priestoru u Rómov z Gelnice na príklade vybraných sídelných celkov)
V tejto kapitole sa pokúsim priblížiť na prvý pohľad možno netradičnú tému. Interpretácie priestoru z pohľadu ľudí, ktorí v ňom žijú, respektíve žité perspektívy delenia priestoru na blízky (náš) a vzdialený, potenciálne cudzí a nepriateľský. Pri takýchto ka tegorizáciách priestoru pracujeme aj s percepciami pocitov bezpečia a prirodzene i opačného pocitu – ohrozenia. Vytváranie týchto priestorových (niekedy pomyselných, niekedy reálnych) hraníc v podobe bariér je častým výsledkom súžitia dvoch či viace rých skupín, ktoré sa vzájomne vnímajú ako nepriateľské. Každá zo skupín prirodzene háji svoj priestor, snaží sa pohybovať prevažne v ňom a pohyb v cudzom, potenciálne nepriateľskom priestore sa snaží obmedzovať na minimum. Často sa však pohyb deje v zónach, ktoré sú verejné a ktoré by teoreticky mali patriť všetkým, a tak z hľadiska klasifikácie priestoru byť akýmsi „neutrálnym územím“. Ako sa cítia Rómovia v centre mesta a ako ich pohyb v meste vnímajú ich nerómski susedia? Na konkrétnom prípade priestorového konfliktu medzi Rómami a Nerómami v mestskom prostredí sa pokúsim osvetliť, čo môže byť príčinou takýchto konfliktov, a že „prisvojovanie“ priestoru/ov a ich spomenutá klasifikácia je mimoriadne dôležitá pri chápaní týchto konfliktov.
More...