Migration des habitants de la Russie après 1917 et la Tchécoslovaquie (1918-1939)

Author(s): L'ubica Harbuľová,Bohumila Ferenčuhová / Language(s): French Publication Year: 0

La fin de la première guerre mondiale, les changements géopolitiques dans les différentes zones du monde et de l’Europe, l’émergeance de nouveaux Etats et leur évolution politique momentanée formaient la base, entre autre, pour la migration des habitants. La chute de l’Empire des Romanov en Russie a ouvert la voie aux changements politiques en Europe de l’Est. L’usurpation du pouvoir par les bolchéviks en automne 1917, la guerre civile successive, la suppression de tous les centres de résistance au bolchévisme partout en Russie et l’affermissement du pouvoir bolchévik non seulement sur tout le territoire de la Russie, mais aussi dans les régions qui, après la chute du tsarisme, ont proclamé l’indépendance – Biélorussie, Ukraine, Géorgie – constituaient dans sa totalité les facteurs déterminants la première vague de l’émigration politique provenant de l’Europe centrale au 20e siècle.

Úvod

Author(s): Jaroslava Roguľová / Language(s): Slovak Publication Year: 0

Pri sledovaní krátkych a relatívne pokojných dejinných úsekov môžu pokusy o uchopenie záchytných bodov v ich historickom vývoji spôsobovať ťažkosti. Napr. vznik štátov, revolúcie alebo štátne prevraty zväčša sprevádza veľká budovateľská aktivita, prestavba spoločnosti, obrana nového stavu voči cudzine či reformy v mnohých oblastiach. Efekt a kontinuitu týchto javov však preveria až desaťročia, čo je pri krátkom trvaní týchto fenoménov často problematické. V slovenských dejinách je takýmto príkladom dvadsaťročné medzivojnové obdobie. Dole je ohraničené prevratom roku 1918, rozpadom Rakúsko- Uhorska a vznikom Československej republiky, jeho horný medzník tvoria zásadné územné revízie a straty Československa po Mníchovskej konferencii a Viedenskej arbitráži na jeseň 1938, po ktorých nasledovala zmena štátoprávneho usporiadania štátu po vyhlásení autonómie Slovenska a postupný odklon spoločnosti od demokratických zásad. Obdobie trvania Československej republiky charakterizovalo úsilie jej predstaviteľov o udržanie štátu, jeho pevnosti a obhájenie jeho samotnej existencie voči expanzívnym susedom i nestálym veľmociam. Vo vnútornej politike bolo nevyhnutné zabezpečiť podmienky na tieto ciele v ná- rodnostnej, administratívnej, legislatívnej oblasti a v mnohých iných sférach. V záujme naplnenia týchto zámerov sa podniklo mnoho krokov, ktoré si vyžadovali kompromisy i taktizovanie, pričom aj tu platí, že efekt a kontinuitu niektorých z nich preveria až desaťročia.

Štát a jeho ľud. Politická socializácia slovenského obyvateľstva po vzniku ČSR

Author(s): Juraj Benko / Language(s): Slovak Publication Year: 0

After the establishment of interwar Czechoslovakia in 1918 it was evident that the political culture of population and the support of state by its citizens in Slovakia represented a serious problem. The role of the emerging political elites was to build a positive attitude of population to the new regime. In this context, the most important population group represented the Slovak population. It shared, in its majority, indifferent attitude to the creation of the Czechoslovak State. State elites, on the contrary, shared idea of “political immaturity” of the so-called Slovak people. The paper focuses on the political socialization of the Slovak population, its agenda and agents in the early years of the Republic, and marginally on impact of emerging politicization of life on individuals, families and community.

Kontinuita a zmena: architektúra a bývanie na slovenskom vidieku v medzivojnovom období

Author(s): Jurai Podoba / Language(s): Slovak Publication Year: 0

The paper focuses the inter-war period from the perspective of longue durée processes study. For the analysis, the author uses ethnographic data concerning architecture and housing in three Slovak rural settlements. The paper aims to discuss the periodicity of the 20th century history, based on the important political events. Ethnographic data from the inter-war Slovak countryside emphasizes ambiguity of this period. The key argument is the statement, that dynamism of the processes in the microsocial structures, concerning everyday culture of the ordinary people, has different character and different impact than the processes on the macrosocial level.

Technický pokrok v slovenských domácnostiach v medzivojnovom období

Author(s): Miroslav Sabol / Language(s): Slovak Publication Year: 0

During the inter-war period, the common denominator of the technical progress in the Slovak households and the material aspect of the life of the whole society were the acceleration and completion of the electrification process, which started in the end of the 19th century. The level of electrification is one of the main criteria used for evaluation of the technical development in the Slovak households. Regarding the broader aspects, the achieved stage of progress in energetic is also one of the key criteria of modernisation and higher life and cultural standard both in the cities and the country. At the same time the peasantry had to solve the problem of the poor technical equipment of their farms. With considerable mistrust, farmers started to use the first electric devices. In the Slovak households the process of technical modernisation was rather slow during the inter-war period and the falling behind the Western Europe was substantial.

The State and Its People. The Political Socialisation of the Slovak Population after the Creation of the Czechoslovak Republic

Author(s): Juraj Benko / Language(s): English Publication Year: 0

It is in the interest of the stability of any political system to form the political culture of the population in accordance with its fundamental principles and values. Through the available options, the political system makes efforts to define essentially a framework for the formation of political values, norms, expectations and behavioural patterns of the system’s individual and group participants. In a controlled process of continuous political socialisation, it ensures their loyalty also through active support in moments of crisis, while stimulating political and social cohesion and integration in a society defined by its citizens or nations, in turn, it seeks to prevent conflicts and tensions among social groups and social anomy.

K možnostiam, metódam a prostriedkom činnosti Kominterny v strednej Európe v prvých rokoch existencie (1919 – 1922): Na hranici legality a ilegality

Author(s): Juraj Benko / Language(s): Slovak Publication Year: 0

Na tzv. Medzinárodnej komunistickej konferencii, ktorá sa konala 2. – 6. marca 1919 v Moskve, došlo k pomerne prekvapivému založeniu III. komunistickej internacionály (Kominterna, KI). Týmto inštitucionalizačným aktom bola zavŕšená niekoľkoročná snaha ruských boľševikov univerzalizovať boľševickú doktrínu ako ideologickú alternatívu medzinárodného socialistického hnutia.

Rozpad Uhorska, vznik Československa a Trianon. Reprezentácie udalosơ rokov 1918 – 1920 v maďarskej a slovenskej historiografii

Author(s): László Vörös / Language(s): Slovak Publication Year: 0

Historické naratívy o udalostiach rokov 1918 – 1920, ktoré vytvorili historici v Maďarsku a na Slovensku, možno skúmať z rôznych hľadísk. Je možné analyzovať miesto príbehov o spomínaných rokoch vo veľkých rozpravách (grand narrative) národných dejín, možno ich podrobiť naratologickému rozboru, skúmať jazyk a trópy (obzvlášť metafory, prirovnania, personifi kácie), ktoré sa v nich objavujú. Za predmet výskumu by si bolo možné zobrať aj prácu historikov s prameňmi, sledovať preferované typy prameňov, s ktorými jednotliví autori pracovali pri utváraní historického príbehu. Keďže však ide o historické reprezentácie, ktoré sú obzvlášť v posledných rokoch vo zvýšenej miere prítomné aj vo verejných politických diskurzoch, bolo by na tomto príklade možné študovať aj vzťah medzi odbornými a laickými historickými interpretáciami, medzi historiografi ou, kolektívnou pamäťou a politickými inštrumentalizáciami príbehov o udalostiach rokov 1918 – 1920, resp. príbehov o dôsledkoch týchto udalostí. Teraz, keď mám text tejto štúdie takmer hotový, vidím, že som sa aspoň niekoľkými vetami dotkol takmer všetkých vyššie vymenovaných možností analýzy. Táto štúdia však nie je, a vzhľadom na jej rozsah ani nemohla byť, vyčerpávajúcim kritickým prehľadom oboch historiografi í. Je len stručným naznačením niektorých významných okruhov otázok, ktoré môžu vyvstať pri kritickej analýze rozpráv produkovaných tradičnými národnými historiografi ami. V nasledujúcom texte sa budem, až na niekoľko významných výnimiek, venovať prácam napísaným profesionálnymi historikmi, ktorí boli vo svojej dobe členmi akademickej dejepiseckej obce. Inak povedané, sústredím sa na mainstreamové národné dejepisectvá na obidvoch stranách. Nebudem sa venovať politickej spisbe či publicistike, s výnimkou obdobia prvých päť až desať rokov po roku 1918, kedy sa tomu, v prípade oboch historiografií, nedalo vyhnúť.

Trianon a maďarské politické myslenie

Author(s): Ignác Romsics / Language(s): Slovak Publication Year: 0

Od podpísania Trianonskej mierovej zmluvy, ktorá uzavrela prvú svetovú vojnu v Maďarsku, uplynulo približne 90 rokov. Počas tohto necelého storočia bola téma Trianonu takmer neustále prítomná v maďarskom politickom myslení. Názory o jej význame však v jednotlivých obdobiach prechádzali zmenami. V tomto texte sa budem venovať trom historickým obdobiam 20. storočia: ére Horthyho režimu (1920 – 1944), tzv. koaličnému obdobiu medzi rokmi 1945 – 1947 a kádárovskému obdobiu (1956 – 1989). Napokon sa stručne vyjadrím aj k obdobiu po zmene režimu v roku 1989.

O traumatickej pamäti Trianonu

Author(s): Éva Kovács / Language(s): Slovak Publication Year: 0

Ospravedlňujem sa čitateľom za výber nezvyčajného motta. Pár dní pred tým, než som sa pustila do písania tejto štúdie sa v denníku Népszabadság objavil môj článok o Dni ná- rodnej súdržnosti pod názvom Nahlas si vyprosujem zákon o pamäti Trianonu. Zo 408 komentárov som vybrala niekoľko publikovateľných. Tieto snáď budú dostatočne ilustrovať rámce prebiehajúcich spoločenských diskusií, ktoré do istej miery určujú aj mantinely odborných debát historikov. A hoci mojím cieľom je prispievať k vedeckému diskurzu, uvedomujem si, že je nemožné úplne sa odpútať od rôznych (nevedeckých) rozpráv existujúcich v spoločnosti a ignorovať ich.

Záver

Author(s): Miroslav Michela / Language(s): Slovak Publication Year: 0

Zánik Uhorska a vznik „národných štátov“ priniesol do regiónu výrazné mocenské zmeny, o ktorých sa veľmi intenzívne diskutuje aj v súčasnosti. Po roku 1918 došlo aj k zásadné- mu prehodnoteniu slovensko-maďarských vzťahov. Mnohé dovtedy známe symboly získali nové významy. Došlo aj k inštitucionálnemu posilneniu a postupnému upevňovaniu dovtedy nedominantných národných diskurzov, pričom systematické presadzovanie československého národného projektu významne ovplyvnilo konštruovanie identít na Slovensku. Táto udalosť je poväčšine refl ektovaná ako zásadný zlom, ktorý je však aj po vyše 90 rokoch rozdielne interpretovaný. Okrem množstva diskontinuít, ktorých zdôrazňovanie predstavuje stále dominantný spôsob približovania danej témy, je možné v procese zániku Uhorska a vzniku „národných štátov“ pozorovať aj významné kontinuity. Odrážajú sa v spôsoboch oslavovania a konštruovania národných sviatkov, na konfesionálnych a etnických princípoch vytváraných spoločenských hraniciach, či v spolkovej činnosti. Etnocentrizmus historických rozpráv produkovaných tradičnými národnými historiografi ami sa prejavuje aj v konštruovaní dejinných „zlomových bodov“, náhlych ruptúr, po ktorých sa „národu“ malo dariť lepšie alebo horšie. Ako sme však mohli vidieť, tieto „body zlomu“ sú postavené na precenení významu jednotlivých gest, aktov či chvíľkových udalostí a podcenení či ignorancii hlbších sociálnych, politických, kultúrnych a rôznych ďalších determinantov.

Úvod

Author(s): Edita Ivaničková / Language(s): Slovak Publication Year: 0

Prístup k skúmaniu dejín, tak ako sa z neho Ivan Kamenec vyznal v jednej zo svojich najznámejších publikácií, predstavuje pre neho ako historika celoživotné krédo. Minimálne od roku 1969, odkedy pôsobí v Historickom ústave Slovenskej akadémie vied, v jeho duchu otvára bádateľské problémy, kladie neľahké otázky a hľadá na ne vedecky podložené odpovede. A nielen to. S touto motiváciou vstupuje do diskusií v prostredí odbornej komunity, k jej pochopeniu vedie nielen svojich žiakov, ale otvorene sa k nej hlási aj v náročných a spoločensky citlivých verejných diskusiách. Zachovať si tento prístup nebolo pre Ivana Kamenca vždy ľahké, a to nielen pred rokom 1989, ale ani v ponovembrovom období. Napriek tomu vytvoril pozoruhodné dielo, ktoré ostane trvalou súčasťou slovenskej historiografie. Kamencove práce imponujú tým, že ponechávajú otvorené možnosti aj pre iné ako tradičné riešenia. Sú jednoznačne ukotvené v čase a priestore a približujú chápanie skúmanej doby tak, ako sa javila svojim súčasníkom. Autorova interpretácia javov a udalostí slovenských dejín prvej polovice 20. storočia je však súčasne svedectvom o období, v ktorom tieto práce vznikali. Kamencovo dielo je nielen odbornou literatúrou, ale aj historickým prameňom – a tak to chápe aj on sám.

Jan Christian Smuts: egy „tiszteletbeli” közép–európai Dél–Afrikából

Author(s): Gábor Búr / Language(s): Hungarian Publication Year: 0

Jan Christian Smuts is one of the most remarkable figures of the 20th century. His fate has crossed twice Central Europe, firstly in 1917 when he had held secret negotiations with the representatives of Austria-Hungary in Switzerland and secondly in 1919 when he was sent to a mission to Bu-dapest. His „Cape Dutch”, i.e. Afrikaner or „Boer” origin created expecta-tions in Central Europe that he will be able to understand the ethnic, etc. complexity of our region much better than the representatives of the gre-at nations and powers. It was not his fault that he was not able to fulfill those expectations. His deeds during World War I and after is a well pro-cessed and documented topic in the Central European historiography but not the decade between 1899–1909 when the legend of Smuts got cre-ated as of a person who is able to win the peace after military defeat.

Békepárti külügyminiszter a Nagy Háború árnyékában

Author(s): Dávid Ádám Ligeti / Language(s): Hungarian Publication Year: 0

From December 1916 to April 1918, Count Ottokar Czernin was the Common Foreign Minister of the Austro-Hungarian Monarchy. He was the leader of peace speeking foreigne policy of the Monarchy.

Zamiast wstępu. Wyzwolenie Łodzi w 1918 r. Stan badań i postulaty badawcze

Author(s): Witold Jarno,Przemysław Waingertner / Language(s): Polish Publication Year: 0

Eugeniusz Ajnenkiel (1900–1981) – socjalista, społecznik, piewca robotniczej łodzi

Author(s): Kamil Piskała,Marcin Szymański / Language(s): Polish Publication Year: 0

Franciszek Berezka-Bereszko (1887–1924) – zapomniany uczestnik akcji rozbrajania Niemców w Łodzi

Author(s): Witold Jarno / Language(s): Polish Publication Year: 0

Alfred Biłyk (1889–1939) – legionista, komendant Miasta Łodzi, adwokat i wojewoda

Author(s): Witold Jarno / Language(s): Polish Publication Year: 0

Bolesław Fichna (1889–1945) – całe życie w służbie Polsce

Author(s): Konrad A. Czernielewski / Language(s): Polish Publication Year: 0

Z patriotycznej konspiracji do administracji niepodległej Polski. Pierwszy wojewoda łódzki Antoni Kamieński (1878–1944?)

Author(s): Przemysław Waingertner / Language(s): Polish Publication Year: 0