Verejné prejavy maďarského iredentizmu medzi dvomi svetovými vojnami
Public expressions of Hungarian iredentism between the two world wars

Author(s): Miklós Zeidler
Subject(s): Diplomatic history, Recent History (1900 till today), Nationalism Studies, Interwar Period (1920 - 1939)
Published by: Historický ústav SAV
Keywords: Slovakia; Hungary; iredentism; interwar; Treaty of Trianon;
Summary/Abstract: Trianonská mierová zmluva a jej revízia boli jednou z ústredných otázok maďarského verejného diskurzu medzi dvomi svetovými vojnami. Maďari, ktorí v roku 1896 veľkolepo oslavovali tisíc rokov svojej prítomnosti v Karpatskej kotline, oplakávali rozpad Uhorska po prvej svetovej vojne. Nesmierne rýchly priebeh dezintegrácie ešte znásoboval traumatický zážitok. Štátne zriadenie rakúsko-uhorskej monarchie sa i napriek latentným vnútorným sociálnym tlakom zdalo byť pevné a maďarská dominancia v Uhorsku, ako aj pol storočia trvajúci kontinuálny ekonomický rast vyvolávali v Maďaroch – prinajmenšom tých, ktorí sa zaujímali o verejné záležitosti – sebavedomie a hrdosť. Strata Uhorska so sebou priniesla bolesť, pocity bezmocnosti, poníženia a nostalgie. K týmto náladám sa čoskoro pridružila túžba po odplate, ktorá prenikla do maďarského politického, ekonomického a spoločenského diskurzu medzivojnového obdobia. Verejné prejavy boli plné iredentistických hesiel a maďarská zahraničná politika si vytýčila za cieľ územnú revíziu – podľa možnosti čo najúplnejšiu reintegráciu stratených území Uhorska. V tejto štúdii sa budem venovať skúmaniu niekoľkých dôležitých prejavov maďarského iredentizmu v medzivojnovom období.

• Details
• Contents