Rozpad Uhorska a trianonská mierová zmluva. K politikám pamäti na Slovensku a v Maďarsku
The disintegration of the Kingdom of Hungary and the Treaty of Trianon. Politics of memory in Slovakia and Hungary
Contributor(s): Miroslav Michela (Editor), László Vörös (Editor), Bronislava Jedličková (Editor), Eva Kossárová (Translator), Miroslav Michela (Translator), László Vörös (Translator), Silvia Žilinská (Translator), Martin Brtko (Translator), Michal Kšiňan (Translator), Katarína Kopajová (Translator)
Subject(s): History, Education, Cultural history, Geography, Regional studies, Political history, Recent History (1900 till today), Culture and social structure , Pre-WW I & WW I (1900 -1919), Interwar Period (1920 - 1939)
Published by: Historický ústav SAV
Keywords: Slovakia; Czechoslovakia; Hungary; magyarization; Trianon; trauma; history; politics; irredentism; Treaty of Trianon; Trianon discourse; education;
Summary/Abstract: As the title indicates, the team of contributors, consisting of Hungarian and Slovak authors, does not focus primarily on the historical events of 1918-1920 in Central Europe (i.e. the breaking up of the Austro-Hungarian Empire, the disintegration of the Hungarian Kingdom, the formation of Czechoslovakia, the peace conference and the making of the Trianon Peace Treaty). Political history in the traditional sense is not the focus here; rather, the authors are interested in the narratives which were told of those events in the subsequent 90 years, their existence and impact in various social contexts. Each chapter observes a different area of the institutionalised social sphere, wherein the discourse on the mentioned historical period was present in one way or another. The authors focus on four domains of social production / reproduction and instrumentation of historical knowledge: professional history writing; official history curriculum; political discourses and the utilisation of history in public discourses, as well as the symbolic/ social representation of the events around ‘Trianon’ in public spaces. Part I. of this book concentrates on professional history writing. László Vörös presents an analysis of the narratives of Hungarian and Slovak national/nationalist historians respectively between 1920 and 2010. He examines the ideological and political influences upon the established scholarly history writing, he follows the creation of historical canons and focuses also on the ‘vocabulary of trauma’, used by both national historiographies to represent the events of 1918 – 1920. There is key difference in the definition of Trianon at the conceptual level in both the public mainstream and the professional scholarly discourses in Hungary and Slovakia. In Hungary, Trianon became a sort of metaphorical key word, a denotation for much more beyond the peace treaty itself that was signed on 4th of June 1920 in the castle called Grand Trianon. The word Trianon in the Hungarian historical discourse is usually used to represent a concept that incorporates the events between October 1918 and July 1920. In other words, when Hungarian historians speak about Trianon, they speak about the previously mentioned one and half years’ long period of dissolution of the Hungarian Kingdom. In the lay public discourses moreover the concept of Trianon has a strong tragic ‘dimension’ since it incorporates into its circle of meaning also the long term consequences of the Hungarian Kingdom’s disintegration, notably the splitting away one third of the ethnic Hungarians beyond the borders of post-1918 Hungary. Slovak historians on the other hand use the word Trianon to refer ‘merely’ to the peace treaty itself. However, in the Slovak lay public discourse the term Trianon is also used as a symbolic reminder of the Hungarian nationalism, the Hungarians’ ‘unjustified’ national trauma and the ‘obsession’ of Hungarians with history. Vörös considers this elemental conceptual incompatibility as being only one of the several reasons why up to the present day there is a strong disagreement between Hungarian and Slovak historians even at the most general levels of interpretations of the events of 1918 – 1920. He concludes that the current initiatives to bridge the opposing national perspectives and promote an ‘appeasement’ between the two national historiographies are politically motivated and unrealistic, since the underlying truth regimes upon which the respective historical narratives are based are nationalistic and thus mutually exclusive. As long as history is conceived and formulated as narratives about the past of ‘nations’, as long as history serves simply as a sophisticated replacement for ‚myths of origin‘ and ‘heroic myths’, this exclusiveness will remain in place and seeking common ground will remain wishful thinking. The second author of this section – Etienne Boisserie – focuses on the Slovak scholarly discourses related to the “Martin Declaration of the Slovak nation” (1918). The meeting of 200 representatives of Slovak nationalist movement (on 30th August 1918) on which the Declaration was conceived and declared, as well as the Declaration itself are considered one of the most important milestone in Slovak national history and the key event and document in the process of the formation of Czechoslovak republic. In contrast to the commonplace view that the Declaration represents a sharp historical breaking point, Boisserie sees the meeting and the document as a moment and product of a transition, a situation, where men of varying social and cultural background – but all of them participants in the Slovak intellectual and political life – were concentrated at one point in time and space. Therefore, the history of the Declaration should be included into the wider political history of the year 1918 in which the elements presenting continuity and discontinuity are integrated. The history of the Declaration – Boisserie claims – should account for the multiplicity of the ‘concurrent rhythm’ of the history and should not be one-sidedly represented as a unique and rigid breaking point closing and starting a historical era in the same time. The political discourse is examined by Ignác Romsics who focuses on the attitudes of the Hungarian governing, political and intellectual elites towards the Trianon treaty and its consequences in the era of Horthy regime, the years after the World War II, during the initial phase of the communist regime in Hungary in the 1950s, and the post1956 Kádárist era. He shows a remarkable evolution of attitudes and conceptions of the Hungarian political elites towards the fact of dissolution of the historical Kingdom of Hungary and the detachment of one third of ethnic Hungarian population. The complete denial of the Trianon peace treaty and a demand for restoration of the Hungarian Kingdom in its former shape was the official political doctrine of Hungarian governments up to the World Warl II. The Hungarian Communists lapsed into the other extreme in the late 1940s when they thoroughly abandoned any revisionist politics and even denied the existence of large ethnic Magyar minorities in Czechoslovakia, Romania, Yugoslavia and Soviet Union. The pragmatically convenient politics of non-intervention started to change only in the late 1970s, when the Hungarian Communist became more receptive toward the growing national sentiment among the Hungarian cultural elite. Romsics stop his analyses in the early 1990s. In a sense Štefan Šutaj the author of the next chapter picks up the thread right where Romsics left it off. Šutaj defines six ways how the Hungarian political elites came to terms with the disintegration of the Kingdom of Hungary and the loss of one third of the ethnic Hungarian population to the neighbouring countries. In the second part of his chapter, he offers the results of his own quantitative research which focused on the attitudes of the Slovak majority and Hungarian minority in Slovakia. He notes that a strong emotional bond exists between the Hungarians in Slovakia and Hungary, however at the same time he concludes that the disintegration of the Hungarian Kingdom in 1918/20 was not, by far, the most traumatic event in the history of this community. Hungarians in Slovakia consider the mass deportation of the Hungarian population to the Czech borderlands and Hungary after the World War II as their greatest traumatising experience. Attila Simon analyses the political strategies of the so called ‘activist’ Hungarian minority political parties in Czechoslovakia between the two world wars. In an effort to achieve a wholesome integration of the Hungarian community into the new state, the activist politicians accepted and promoted the official Czechoslovak interpretation of the ‘true meaning’ of the Trianon treaty and its consequences. Accordingly, the disintegration of the Kingdom of Hungary was seen as a just and historically inevitable event. An undesired effect of adopting the Czechoslovak view for the activists was that they had to remain silent about the existential problems that the Hungarians encountered as an undesired minority within the Czechoslovak Republic. Despite that the Hungarian activist platforms, closely connected to the two major parties in Czechoslovakia (the Agrarian party and the Social democrats), succeeded gaining up to 20 % support from Hungarian voters in the parliamentary elections. Peter Macho’s analysis of press has brought a surprising finding that the topic of Trianon did not resonate at all vividly on the pages of the two leading Slovak autonomist papers. Macho in his study attempts to answer the question to what extent the Slovak publicists utilised the negative image of Count Albert Apponyi (former Minister of Education in the Hungarian Kingdom and the head of the Hungarian delegation during Trianon negotiations) for their propaganda purposes. Upon his promotion to head of delegation to the peace conference, his image in Slovak discourses shifted from that of a ‘magyarizator’: ‘thief’ of the Slovak language, culture and nationality to a potential ‘murderer’ of a free and sovereign Slovakia. Macho also concludes, however, that June the 4th 1920, the day when the Trianon Peace Treaty was signed, is not an important date in the Slovak collective memory and neither is Apponyi’s image connected to this date in any significant way. Up to present time he remains the symbol of the ‘magyarization’ policies of the fallen Hungarian Monarchy. The chapter of Roman Holec is dedicated to a reflection of the topic of a dissolving Hungarian Kingdom in Slovak prose and pulp-fiction. Within this frame, the author also attempts to rehabilitate fiction as a source of historical evidence. Holec proves a similar point to Macho’s conclusions that Trianon treaty and dissolution of Hungarian Kingdom are rather rare among fiction themes, and if they appear, it was very often in connection with the irredentism and enmity of the Hungarians and the centuries’ long ‘oppression’ of Slovaks and ‘magyarisation’. The third part of the book is dedicated to history teaching and curricula. The authors examine mainly the problems concerning the traditional ethnocentric and nationalist approaches to teaching national histories in Slovak and Hungarian schools. In the opening text György Jakab critically reviews the direction taken by the teaching of history in Hungary in a wider historical and conceptual context. He notes the incompatibility of the three basic didactic models: the traditional model, the one focused on practical needs and the one focused on development in general. Jakab’s paper presents primarily an impulse and appeal for further discussion about the character and purpose of history education in civil societies of the 21st century. Viliam Kratochvíl continues in concordance with Jakab when he claims that the purpose of history teaching should be helping the pupils learn to think critically and independently; and not merely mechanically memorise a minimum compulsory amount of stories about the national past, national heroes and so on. He proposes a didactical approach emphasising the need for multiplicity of perspectives in History textbooks, which he considers a vital part of historical literature and not mere a genre lying beyond the borders of history as a scholarly discipline. This section of the book closes with the chapter by Barnabás Vajda who examined the history text-books used in Hungarian minority schools in Slovakia since the 1920s up to present day. The textbooks from the era of the interwar Czechoslovak Republic rather neglected the issue of the dissolution of Hungarian Kingdom and the Trianon treaty. The emphasis was laid on the success story of the creation of the Republic. The theme of the dissolution of the ‘old Hungary’ was incorporated into the curricula in a way which helped spread the idea of a bright future for Hungarians in democratic Czechoslovakia in contrast to their alleged oppression and suffering under the yoke of Hungarian nobility in the past. After the World War II, ideological censorship and adjustment of history books pushed the topic of Trianon into the sphere of complete taboo. Two dominant stories took its place: the rescue of the Czech and Slovak nations from under Habsburg oppression; and the immense importance of the Bolshevik Great October Socialist Revolution in 1917 and its benefi cial consequences for Czechoslovakia. Due to the political changes in 1989, Vajda notes slow but positive progress, which is, however, relative. Although Trianon is no longer tabooed, there is much to be contributed to the way this topic is covered in history text-books. The lasting problem is primarily, according to Vajda, the unchanging Slovak ethno-centric optic of the authors. In the fourth part of the book, the authors have focused primarily on the political instrumentation of narratives about events of 1918 – 1920 and their consequences. Miklós Zeidler analysed the manifestations of the irredentist movement in Hungary between the two world wars. He follows the appropriation of the public space through erecting statues, demonstrations and public meetings and naming of streets and squares. Zeidler offers an iconographic analyses of irredentism related public artefacts, he studies the linguistic and symbolic peculiarities of representations of the ‘greatest national tragedy’ of Hungarians and the specific topoi dominantly present in the public discourses. He concludes irredentism partially served as a ‘therapy’ for a traumatised society, since it helped to process the shock just like a ‘painkiller’ does. Complete therapy could not be achieved, however, since the diagnosis was flawed and irredentism itself gradually became a source of frustration, because the ‘healing’ (the revision of the old borders) simply would not come. The chapter of Balázs Ablonczy deals with a related phenomenon, as he follows how Hungarian refugee associations from different detached territories of the former Kingdom were dedicated to keeping the Hungarian past alive. Ablonczy studies the activities of five associations coming from Spiš region, Banská Štiavnica (central and northern Slovakia), Rijeka and Transylvania and particularly their remembering, the specific ways in which they constructed their memories about Hungary infl uenced by their sentiments towards the region from which they originated. At the same time, we are informed about the close bonds existing between these associations and the political organisations and government in Hungary. These refugee associations are, in the view of the author fi ne examples of the inability to come into terms with Trianon and its consequences. József Demmel and Miroslav Michela analysed the unveiling of the memorial of János Tuba (1855-1921) and his re-burial in Komárno in 1925. They studied the symbolic linkage of local and national interests, which is represented by the text on the memorial of this important local politician – For his home town he lived, for his nation he worked. The emphasis on regionalism in this case was meant to symbolize the relationship with the purely Hungarian environment of the town of Komárno (Komárom) that found itself just outside of the borders of its ‘mother state’. The surviving of the Hungarian national community was understood as the highest moral imperative in the given environment. The memorial and the ceremony functioned also as expression of discontent with the position and situation in which the Hungarian community found itself in Czechoslovakia. The life of Hungarians in the Republic, i.e. life in a position of undesired minority was strongly contrasted against their previous situation of majority in the Hungarian Kingdom. Tuba’s memorial did not, in the end become an important place of memory, as one might have anticipated. The population of Komárno celebrated mainly the more established cult of the Revolution 1848/1849. The last block of the book concentrates on the cultural trauma that is caused by politics of memory on both sides. Éva Kovács examines the recent Trianon discourses (the ‘Trianon talk’) that take place in Hungary. She notes that current governmental elites deliberately represent Trianon as an actual and living all-societal trauma, a compulsory national tragedy for all Hungarians home and abroad. She poses the question why several academics, respected historians, philosophers and social scientific scholars seem so keen to reproduce this naïve nationalistic thesis of a historical trauma that allegedly torments the Hungarian nation for the last 90 years. One of the explanations might be the strongly essentialist and reifying concept of a nation which is notoriously difficult to deconstruct, not only in Hungary, but also in Slovakia and other central European post-socialist countries. Kovács notes that many historians in Hungary holds that speaking freely about Trianon as a national trauma, will help the allegedly much needed process of ‘healing’. Paradoxically, their efforts result in just the opposite effect: not only does the supposed trauma stay unhealed, but by constant reminders thereof, they help to produce a wide social neurosis, caused by growing faith in the existence of the Trianon trauma. The vicious circle should be cut, Kovács claims and the constant reproduction of the trauma discourse and the artificial social neurosis must be stopped. This should occur through the deconstruction of the essentialist/reifying concept of a nation and also through the re-definition of the role history should play in societal life. Kovács’s conclusions have a general validity and they seem to be plausible for the wider European context as well; her conclusions regarding the Hungarian discourse of ‘Trianon trauma’ certainly can be equally applied to Slovak discourses of ‘Magyarization trauma’. The problem is shown in a similar light by Dagmar Kusá and Miroslav Michela, who observe the historical and generational aspect of construing cultural memory about Trianon, as a historic trauma in Hungary and Slovakia alike. The ambition of this text, however, is mainly to offer some theoretical starting points. They emphasise the leading role of governmental and cultural institutions and social actors in maintain the various discourses of historical traumas. They specifically address the responsibility of historians and political elites in creating ethnic tensions. Trianon, in their conception represents a functional metaphor, a complex theme with several well established but mutually exclusive and contradicting interpretations, which have become a ‘raw material’ in the continuing process of construing national identities in both countries.
- Print-ISBN-13: 978-80-89396-24-5
- Page Count: 336
- Publication Year: 2013
- Language: Slovak
Úvod
Úvod
(Introduction)
- Author(s):Miroslav Michela, László Vörös
- Language:Slovak
- Subject(s):Diplomatic history, Political history, Recent History (1900 till today)
- Page Range:11-18
- No. of Pages:8
- Keywords:Slovakia; Hungary; Treaty of Trianon; 1920; introduction;
- Summary/Abstract:Historické porozumenie alebo vyrovnanie sa „národov“ (slovenského a maďarského) s vlastnou minulosťou sa v poslednej dekáde (opäť) stalo politickou témou. Vysokí politickí reprezentanti oboch krajín sa vyslovili o potrebe „spoločných dejín“, podobná požiadavka z intelektuálnych kruhov zaznieva ešte dlhšie. Výzva smeruje predovšetkým do radov historikov v obidvoch krajinách, čo je pochopiteľné, keďže historici skúmajú pramene, „dôkazový materiál“ uplynulého diania a píšu na základe svojich bádaní dejiny, teda príbehy o tom, ako sa udalosti udiali v minulosti. Sťažnosť ohľadne neexistencie spoločných dejín sa môže zdať na prvý pohľad oprávnená. Veď minulosť bola len „jedna“, prečo sú potom také priepastné rozdiely v jej výkladoch? Prečo sú napríklad udalosti rokov 1918 – 1920 slovenskými historikmi posudzované odlišne ako ich maďarskými kolegami? Prečo sú interpretácie dvoch národných historiografi í v mnohých momentoch nielen nezlučiteľné, ale priam protirečivé?
Rozpad Uhorska, vznik Československa a Trianon. Reprezentácie udalosơ rokov 1918 – 1920 v maďarskej a slovenskej historiografii
Rozpad Uhorska, vznik Československa a Trianon. Reprezentácie udalosơ rokov 1918 – 1920 v maďarskej a slovenskej historiografii
(The fall of Hungary, the rise of Czechoslovakia and the Trianon. Representations of the years 1918 - 1920 in Hungarian and Slovak historiography)
- Author(s):László Vörös
- Language:Slovak
- Subject(s):History, Pre-WW I & WW I (1900 -1919), Interwar Period (1920 - 1939)
- Page Range:21-64
- No. of Pages:44
- Keywords:Slovakia; Hungary; Czechoslovakia; Treaty of Trianon; historiography; representations; 20th century;
- Summary/Abstract:Historické naratívy o udalostiach rokov 1918 – 1920, ktoré vytvorili historici v Maďarsku a na Slovensku, možno skúmať z rôznych hľadísk. Je možné analyzovať miesto príbehov o spomínaných rokoch vo veľkých rozpravách (grand narrative) národných dejín, možno ich podrobiť naratologickému rozboru, skúmať jazyk a trópy (obzvlášť metafory, prirovnania, personifi kácie), ktoré sa v nich objavujú. Za predmet výskumu by si bolo možné zobrať aj prácu historikov s prameňmi, sledovať preferované typy prameňov, s ktorými jednotliví autori pracovali pri utváraní historického príbehu. Keďže však ide o historické reprezentácie, ktoré sú obzvlášť v posledných rokoch vo zvýšenej miere prítomné aj vo verejných politických diskurzoch, bolo by na tomto príklade možné študovať aj vzťah medzi odbornými a laickými historickými interpretáciami, medzi historiografi ou, kolektívnou pamäťou a politickými inštrumentalizáciami príbehov o udalostiach rokov 1918 – 1920, resp. príbehov o dôsledkoch týchto udalostí. Teraz, keď mám text tejto štúdie takmer hotový, vidím, že som sa aspoň niekoľkými vetami dotkol takmer všetkých vyššie vymenovaných možností analýzy. Táto štúdia však nie je, a vzhľadom na jej rozsah ani nemohla byť, vyčerpávajúcim kritickým prehľadom oboch historiografi í. Je len stručným naznačením niektorých významných okruhov otázok, ktoré môžu vyvstať pri kritickej analýze rozpráv produkovaných tradičnými národnými historiografi ami. V nasledujúcom texte sa budem, až na niekoľko významných výnimiek, venovať prácam napísaným profesionálnymi historikmi, ktorí boli vo svojej dobe členmi akademickej dejepiseckej obce. Inak povedané, sústredím sa na mainstreamové národné dejepisectvá na obidvoch stranách. Nebudem sa venovať politickej spisbe či publicistike, s výnimkou obdobia prvých päť až desať rokov po roku 1918, kedy sa tomu, v prípade oboch historiografií, nedalo vyhnúť.
Zjednodušený – inštitucionálny pohľad na Martinskú deklaráciu
Zjednodušený – inštitucionálny pohľad na Martinskú deklaráciu
(Simplified - Institutional view of the Martin Declaration)
- Author(s):Étienne Boisserie
- Language:Slovak
- Subject(s):History, Political history, Recent History (1900 till today), Pre-WW I & WW I (1900 -1919), Identity of Collectives
- Page Range:65-82
- No. of Pages:18
- Keywords:Martin Declaration; 1918; Slovak Nation; Slovakia; institutional view;
- Summary/Abstract:Popri zmenách režimov, poprípade štátoprávneho usporiadania, vznikajú aj tzv. studené chronologické medzníky. Tento klasický prístup vytyčuje pevné orientačné body a rozdeľuje minulosť na viac-menej stabilné úseky. Niektoré medzníky však nemožno chápať len týmto spôsobom, ale skôr ako rozhrania, pri ktorých nie je ľahké určiť počiatok a koniec. Zatiaľ čo samotná prvá svetová vojna – pokiaľ ide o vojenské operácie, je rámcovaná začiatkom a ukončením bojov, tento časový úsek sa nevzťahuje na krajiny, ktoré do vojny vstúpili neskôr, alebo z nej vystúpili predčasne. Isté pochybnosti môžu nastať aj ohľadom jej konca, ktorý bol z politických či diplomatických dôvodov oneskorený. Aj samotný rok 1918 nesie v sebe odlišnú symbolickú a historickú váhu, ktorú je v mnohých ohľadoch ťažké izolovať. Zdá sa, že obdobie rokov 1914 – 1918 a rok 1918 predstavovali dlho etapu, ku ktorej bolo chúlostivé pristupovať z chronologického hľadiska. Nevedelo sa, či ich zaradiť do uhorského alebo československého rámca. Z tohto dôvodu sa k nim niekedy pristupuje aj ako k osobitým obdobiam.
Trianon a maďarské politické myslenie
Trianon a maďarské politické myslenie
(Trianon and Hungarian political thinking)
- Author(s):Ignác Romsics
- Language:Slovak
- Subject(s):Political history, Recent History (1900 till today), Pre-WW I & WW I (1900 -1919), Interwar Period (1920 - 1939)
- Page Range:85-96
- No. of Pages:12
- Keywords:Hungary; Slovakia; Hungary; Treaty of Trianon; politics; poltical thinking; 20th century;
- Summary/Abstract:Od podpísania Trianonskej mierovej zmluvy, ktorá uzavrela prvú svetovú vojnu v Maďarsku, uplynulo približne 90 rokov. Počas tohto necelého storočia bola téma Trianonu takmer neustále prítomná v maďarskom politickom myslení. Názory o jej význame však v jednotlivých obdobiach prechádzali zmenami. V tomto texte sa budem venovať trom historickým obdobiam 20. storočia: ére Horthyho režimu (1920 – 1944), tzv. koaličnému obdobiu medzi rokmi 1945 – 1947 a kádárovskému obdobiu (1956 – 1989). Napokon sa stručne vyjadrím aj k obdobiu po zmene režimu v roku 1989.
Trianon v historickej pamäti na Slovensku
Trianon v historickej pamäti na Slovensku
(Trianon in the historical memory of Slovakia)
- Author(s):Štefan Šutaj
- Language:Slovak
- Subject(s):Political history, Recent History (1900 till today), Pre-WW I & WW I (1900 -1919), Interwar Period (1920 - 1939), Identity of Collectives
- Page Range:97-114
- No. of Pages:18
- Keywords:Slovakia; Hungary; international relations;Treaty of Trianons; historical memory; 20th century;
- Summary/Abstract:Niet pochybnosti o tom, že Trianonská mierová zmluva a Trianon ako symboly najzásadnejšej zmeny usporiadania strednej Európy sú historickou udalosťou, ktorá ovplyvnila nielen tento región, ale aj historické vedomie obyvateľov. Od podpísania mierovej zmluvy sa svet zmenil a z Trianonu sa stal symbol. Bez ohľadu na očakávania, koncepcie, konštrukcie a predstavy, súčasný vývoj Európy, Slovenska i Maďarska, otvára nové možnosti pre usporiadanie vzájomných vzťahov, ale v nových formách a na nových princípoch, nie na návrate k ideám a usporiadaniu 19. storočia.
„V tejto republike sa stal maďarský ľud národom …“ Vzťah provládnych maďarských elít na Slovensku k Trianonu a Československej republike 1918 – 1938
„V tejto republike sa stal maďarský ľud národom …“ Vzťah provládnych maďarských elít na Slovensku
k Trianonu a Československej republike 1918 – 1938
("In this republic the Hungarian people became a nation ..." The relationship of prominent Hungarian elite in Slovakia
to the Trianon and the Czechoslovak Republic 1918 - 1938)
- Author(s):Attila Simon
- Language:Slovak
- Subject(s):Political history, Recent History (1900 till today), Pre-WW I & WW I (1900 -1919), Interwar Period (1920 - 1939), Identity of Collectives
- Page Range:115-130
- No. of Pages:16
- Keywords:Hungary; Hungarian elite; nation; Slovakia; Czechoslovakia; interwar; Treaty of Trianon; media; Reggel;
- Summary/Abstract:Maďarský denník A Reggel, ktorý v medzivojnovom období vychádzal v Československu, venoval takmer celé svoje číslo z 5. júna 1930 desiatemu výročiu podpísania Trianonského mieru. Články o Trianone zaplnili až jedenásť z dvanástich strán denníka, ktorý ale pri spomínanej príležitosti vyšiel so zvýšeným počtom strán. To, že sa A Reggel vô- bec venoval tejto téme, je samo o sebe prekvapujúce. V prvej Československej republike spomínanie na Trianon vôbec nebolo bežné, obzvlášť nie v kruhoch maďarskej menšiny, a už vôbec nie na stránkach maďarského menšinového denníka. Ešte prekvapujúcejší je však obsah „trianonského čísla“. Z 15 dlhších článkov až šesť pochádzalo z pera českého alebo slovenského autora. A neboli to nejakí „obyčajní“ pisatelia, ale popredné postavy československej politiky: minister zahraničných vecí Edvard Beneš, minister školstva Ivan Dérer, minister vnútra Juraj Slávik (v denníku nazvaný Slávik György), významný predstaviteľ slovenskej politiky Milan Hodža, resp. profesori Emanuel Rádl a Jiří Hoetzel. Ďalšie články napísali zástupcovia občianskej a ľavicovej opozície v Maďarsku, resp. politickí emigranti: Oszkár Jászi, minister pre národnostnú otázku vo vláde Károlyiho, Rusztem Vámbéry, člen revolučnej Maďarskej národnej rady v roku 1918 a Pál Kéri, redaktor Bécsi Magyar Újság a jeden z najdôslednejších kritikov Istvána Tiszu, ktorý určitú dobu pobudol aj v Československu, a napokon Ferenc Paál, novinár žijúci v emigrácii. Spomedzi zástupcov domáceho maďarského verejného života prispel svojím článkom len publicista a podporovateľ československej vlády Géza Surányi. Ostatné články boli podpísané neznámymi menami alebo iniciálami.
Trianonský diskurz v slovenskej beletrii
Trianonský diskurz v slovenskej beletrii
(Trianon discourse in Slovak fiction)
- Author(s):Roman Holec
- Language:Slovak
- Subject(s):Studies of Literature, Recent History (1900 till today), Slovak Literature, Pre-WW I & WW I (1900 -1919), Interwar Period (1920 - 1939), Identity of Collectives
- Page Range:131-150
- No. of Pages:20
- Keywords:Slovakia; Slovakia fiction; Treaty of Trianon; literature; social problems;
- Summary/Abstract:Umelecká literatúra, a z nej predovšetkým próza, zvykne odrážať spoločenské problémy, atmosféru, spoločenský diskurz, individuálne túžby človeka a ďalšie témy, pre ktoré tvorí neopakovateľné zrkadlo spoločnosti i jednotlivca a súčasne nezastupiteľný historický prameň s veľkou výpovednou hodnotou. Klasické písomné pramene inštitucionálneho pôvodu svojou selektívnosťou (autorskou, ale i zo strany uchovávajúcej inštitúcie) obyčajne nestačia na zodpovedanie mnohých otázok. Pramene súkromného charakteru sú zase zväčša ťažko dostupné alebo úplne absentujú. Literárne pramene majú preto legitímny charakter a vhodne dopĺňajú vyššie uvedené typy najčastejšie využívaných pramenných zdrojov. Jednou z oblastí, kde zohrávajú nezastupiteľnú úlohu, je kreovanie a formovanie historickej pamäti, resp. kanonizovanie interpretácie historických udalostí.
Apponyi a Trianon na stránkach slovenskej autonomistickej tlače v prvej polovici 20. rokov 20. storočia
Apponyi a Trianon na stránkach slovenskej autonomistickej tlače v prvej polovici 20. rokov 20. storočia
(Apponyi and Trianon on the pages of the Slovak autonomist press in the first half of the 20th century)
- Author(s):Peter Macho
- Language:Slovak
- Subject(s):Media studies, Communication studies, Political history, Recent History (1900 till today), Pre-WW I & WW I (1900 -1919), Interwar Period (1920 - 1939), WW II and following years (1940 - 1949)
- Page Range:151-157
- No. of Pages:7
- Keywords:Slovakia; media; Slovak autonomist press; Apponyi; Trianon; 20th century;
- Summary/Abstract:V príspevku analyzujem publicistické texty, ktoré vychádzali na stránkach dvoch periodík. Ide o Národnie noviny a denník Slovák. Profi lovali sa ako tlačové orgány politických strán, ktoré sa usilovali o zavedenie autonómie Slovenska v rámci Československej republiky. Napriek tomu, že Národnie noviny vychádzali v pomerne nízkom náklade, v časti slovenskej spoločnosti si uchovávali určitý kredit zdedený ešte z čias Rakúsko-Uhorska. Od roku 1918 si hľadali svoje miesto na žurnalistickej scéne: najprv fungovali ako tlačový orgán Slovenskej národnej rady, následne sa po krátkom intermezze straníckej fúzie národniarov a agrárnikov od roku 1922 defi nitívne stali tlačovým orgánom osamostatnenej Slovenskej národnej strany.
Anomické vzťahy vo vyučovaní dejepisu v Maďarsku
Anomické vzťahy vo vyučovaní dejepisu v Maďarsku
(Anomic relations in teaching history in Hungary)
- Author(s):György Jakab
- Language:Slovak
- Subject(s):History, Education, Recent History (1900 till today), History of Education, State/Government and Education, 19th Century
- Page Range:161-177
- No. of Pages:17
- Keywords:Hungary; anomic relations; history teaching; education system; 19th century; 20th century;
- Summary/Abstract:Na školstvo v Maďarsku je vyvíjaný čoraz väčší spoločenský tlak a je evidentnejšie, že vzdelávací systém sformovaný v 19. storočí je neaktuálny z koncepčných ako aj z obsahových dôvodov. Je stavaný pred také výzvy, na ktoré dokáže čoraz menej a čoraz ťažšie reagovať. Následkom toho dochádza k permanentnému spoločenskému znehodnocovaniu školského vyučovania a pedagógov. Toto všetko sa priamo týka aj vyučovania dejepisu, ktoré je na spoločenské zmeny obzvlášť citlivé.
Multiperspektivita a jej funkcia vo vyučovaní dejepisu
Multiperspektivita a jej funkcia vo vyučovaní dejepisu
(Multiperspectivity and its function in teaching history)
- Author(s):Viliam Kratochvíl
- Language:Slovak
- Subject(s):History, Education, Recent History (1900 till today), History of Education, State/Government and Education
- Page Range:179-184
- No. of Pages:6
- Keywords:history teaching; perspective; multiperspectivity; education system;
- Summary/Abstract:Jérome Bruner vo svojej eseji o kultúre vzdelávania upozornil, že: „cieľom výučby dejepisu je pomáhať žiakom vytvárať významy, nie riadiť učenie len na zapamätanie významov.“ Jadro jeho myšlienky nielen pamätať, ale aj vytvárať významy upriamuje našu pozornosť na isté znaky tradície. Práve tie, okrem iných, ovplyvňujú nielen charakter či špecifiká historického poznávania v edukačnom prostredí, ale i intenzívnejšie prebiehajúci slovensko-maďarský historicko-didaktický dialóg o tvorbe národných či spoločných učebníc dejepisu.
Trianonská problematika a (česko)slovenské učebnice dejepisu
Trianonská problematika a (česko)slovenské učebnice dejepisu
(Trianon Issue and (Czech) Slovak Textbooks of History)
- Author(s):Barnabás Vajda
- Language:Slovak
- Subject(s):History, Education, Political history, Recent History (1900 till today), History of Education, State/Government and Education, Pre-WW I & WW I (1900 -1919), Interwar Period (1920 - 1939)
- Page Range:185-201
- No. of Pages:17
- Keywords:Slovakia; Czechoslovakia; Hungary; Treaty of Trianon; teaching history; textbooks; education;
- Summary/Abstract:Jérome Bruner vo svojej eseji o kultúre vzdelávania upozornil, že: „cieľom výučby dejepisu je pomáhať žiakom vytvárať významy, nie riadiť učenie len na zapamätanie významov.“ Jadro jeho myšlienky nielen pamätať, ale aj vytvárať významy upriamuje našu pozornosť na isté znaky tradície. Práve tie, okrem iných, ovplyvňujú nielen charakter či špecifiká historického poznávania v edukačnom prostredí, ale i intenzívnejšie prebiehajúci slovensko-maďarský historicko-didaktický dialóg o tvorbe národných či spoločných učebníc dejepisu.
Verejné prejavy maďarského iredentizmu medzi dvomi svetovými vojnami
Verejné prejavy maďarského iredentizmu medzi dvomi svetovými vojnami
(Public expressions of Hungarian iredentism between the two world wars)
- Author(s):Miklós Zeidler
- Language:Slovak
- Subject(s):Diplomatic history, Recent History (1900 till today), Nationalism Studies, Interwar Period (1920 - 1939)
- Page Range:205-232
- No. of Pages:28
- Keywords:Slovakia; Hungary; iredentism; interwar; Treaty of Trianon;
- Summary/Abstract:Trianonská mierová zmluva a jej revízia boli jednou z ústredných otázok maďarského verejného diskurzu medzi dvomi svetovými vojnami. Maďari, ktorí v roku 1896 veľkolepo oslavovali tisíc rokov svojej prítomnosti v Karpatskej kotline, oplakávali rozpad Uhorska po prvej svetovej vojne. Nesmierne rýchly priebeh dezintegrácie ešte znásoboval traumatický zážitok. Štátne zriadenie rakúsko-uhorskej monarchie sa i napriek latentným vnútorným sociálnym tlakom zdalo byť pevné a maďarská dominancia v Uhorsku, ako aj pol storočia trvajúci kontinuálny ekonomický rast vyvolávali v Maďaroch – prinajmenšom tých, ktorí sa zaujímali o verejné záležitosti – sebavedomie a hrdosť. Strata Uhorska so sebou priniesla bolesť, pocity bezmocnosti, poníženia a nostalgie. K týmto náladám sa čoskoro pridružila túžba po odplate, ktorá prenikla do maďarského politického, ekonomického a spoločenského diskurzu medzivojnového obdobia. Verejné prejavy boli plné iredentistických hesiel a maďarská zahraničná politika si vytýčila za cieľ územnú revíziu – podľa možnosti čo najúplnejšiu reintegráciu stratených území Uhorska. V tejto štúdii sa budem venovať skúmaniu niekoľkých dôležitých prejavov maďarského iredentizmu v medzivojnovom období.
Medzi legitimitou a mýtom. K typológii modelov historickej pamäti maďarských utečeneckých spolkov medzi dvomi svetovými vojnami
Medzi legitimitou a mýtom. K typológii modelov historickej pamäti maďarských utečeneckých spolkov medzi dvomi svetovými vojnami
(Between Legitimacy and myth. The typology of models of historical memory of the Hungarian refugee societies between the two world wars)
- Author(s):Balázs Ablonczy
- Language:Slovak
- Subject(s):History, Recent History (1900 till today), Interwar Period (1920 - 1939), Migration Studies, Socio-Economic Research
- Page Range:233-243
- No. of Pages:11
- Keywords:Hungary; refugees; interwar; historical memory; models; socio-political relations;
- Summary/Abstract:Spoločensko-politické pomery medzivojnového Maďarska do značnej miery ovplyvňovala aj existencia a vplyv utečeneckých spoločenstiev. S touto niekoľkostotisícovou masou ľudí sa donedávna nikto príliš nezaoberal. Po práci Istvana Mocsyho z roku 1983 sa takýto výskum rozbehol len v posledných rokoch. Nové informácie sa dozvedáme najmä prostredníctvom prác Csabu Csótiho, Istvána Gergelya Szűtsa a Gábora Aradiho. Problém utečencov predstavuje kultúrny kód horthyovského obdobia. Riešenie tohto problému, ako aj odpovede, ktoré si v súvislosti s ním dávame, sú zároveň aj odpoveďami na riešenie trianonskej traumy a problémov z nej vyplývajúcich. Rozprávanie začínam od spolkov, lebo spolkový život predstavuje obraz vzťahu verejného a spoločenského života par excellence. Na druhej strane, výskum zoskupení pomerne roztrieštenej občianskej spoločnosti v Maďarsku pred rokom 1947 ponúka možnosti aj na skúmanie mentalít jednotlivých utečeneckých spoločenstiev. V predloženom texte sa pokúsim pomocou piatich príkladov ukázať možné formy (seba)organizácie utečencov, ich ciele, funkcie a úlohy, ktoré nadobudli počas svojho pôsobenia. Svoje úvahy prepájam s koncepciou kultúrnej pamäte Jana Assmanna, pomocou ktorej sa pokúsim dopracovať k modelu, ktorý mi umožní dospieť k relevantným záverom v súvislosti so spomínaním/pripomínaním a rituálmi trianonskej traumy.
„Pre rodné mesto žil, pre národ pracoval.“ Pomník Jánosa Tubu ako možné miesto pamäti maďarskej komunity
„Pre rodné mesto žil, pre národ pracoval.“ Pomník Jánosa Tubu ako možné miesto pamäti maďarskej komunity
("He lived for his hometown, he worked for the nation." János Tuba Monument as a Possible Place for Memory of the Hungarian Community)
- Author(s):József Demmel, Miroslav Michela
- Language:Slovak
- Subject(s):Cultural history, Recent History (1900 till today), Culture and social structure , Pre-WW I & WW I (1900 -1919), Interwar Period (1920 - 1939)
- Page Range:245-262
- No. of Pages:18
- Keywords:János Tuba; heritage; monument; Hungary; Slovakia; Hungarian community; memory; 20th century;
- Summary/Abstract:Predložená kapitola je naším pokusom vytvoriť spoločné dielo a zároveň vstúpiť do diskusie o potrebe a možnostiach intenzívnejšieho dialógu historikov zo Slovenska a z Maďarska. Rozhodli sme sa napísať dielo, ktoré nebude sledovať ešte stále aktuálnu prax vytvárania paralelných príbehov „slovenských“ a „maďarských“ dejín, ktoré sú zároveň odrazom nedostatočnej komunikácie medzi odborníkmi a presadzovania nacionalistických interpretácií dejín v oboch krajinách. Prostredníctvom príbehu inštalácie náhrobného kameňa chceme analyzovať refl exiu zániku monarchie v práve sa formujúcom maďarskom menšinovom diskurze. Snažíme sa zachytiť úlohu tzv. spoločenských aktérov, resp. kultúrnych inštitúcií a rituálov, v procese konštruovania a distribúcie kultúrnych reprezentácií.
O traumatickej pamäti Trianonu
O traumatickej pamäti Trianonu
(Trianon's traumatic memory)
- Author(s):Éva Kovács
- Language:Slovak
- Subject(s):Recent History (1900 till today), Pre-WW I & WW I (1900 -1919), Interwar Period (1920 - 1939)
- Page Range:265-276
- No. of Pages:12
- Keywords:Slovakia; Hungary; Treaty of Trianon; historical memory; Trianon discourse;
- Summary/Abstract:Ospravedlňujem sa čitateľom za výber nezvyčajného motta. Pár dní pred tým, než som sa pustila do písania tejto štúdie sa v denníku Népszabadság objavil môj článok o Dni ná- rodnej súdržnosti pod názvom Nahlas si vyprosujem zákon o pamäti Trianonu. Zo 408 komentárov som vybrala niekoľko publikovateľných. Tieto snáď budú dostatočne ilustrovať rámce prebiehajúcich spoločenských diskusií, ktoré do istej miery určujú aj mantinely odborných debát historikov. A hoci mojím cieľom je prispievať k vedeckému diskurzu, uvedomujem si, že je nemožné úplne sa odpútať od rôznych (nevedeckých) rozpráv existujúcich v spoločnosti a ignorovať ich.
Dejiny a kultúrna trauma. Trianon a politiky verejného spomínania na Slovensku a v Maďarsku
Dejiny a kultúrna trauma. Trianon a politiky verejného spomínania na Slovensku a v Maďarsku
(History and cultural trauma. Trianon and public memories in Slovakia and Hungary)
- Author(s):Dagmar Kusá, Miroslav Michela
- Language:Slovak
- Subject(s):Cultural history, Geography, Regional studies, Recent History (1900 till today), Culture and social structure , Pre-WW I & WW I (1900 -1919), Interwar Period (1920 - 1939)
- Page Range:277-305
- No. of Pages:29
- Keywords:Slovakia; Hungary; Treaty of Trianon; history; memory; Trianon discourse; trauma;
- Summary/Abstract:Dňa 4. júna 2010, na 90. výročie podpísania Trianonskej mierovej zmluvy, boli v Komárne slávnostne odhalené dva nové pomníky, verejne reprezentované ako „slovenský“ a „maďarský“. Prvý mal byť výrazom vďaky a ten druhý zosobňovať smútok. Spomenuté akcie navštívilo niekoľko stoviek ľudí a miestne bezpečnostné zložky mali pohotovosť, keďže podobné akcie sú vnímané ako doména rôznych radikálov. Na prvú akciu, zorganizovanú Slovenskou národnou stranou (SNS), autobusy priviezli množ- stvo podporovateľov z iných miest krajiny. Druhé podujatie, zorganizované miestnym občianskym združením, nepodporili ofi ciálni predstavitelia mesta a ani Selyeho univerzita. V oboch prípadoch vystúpili ako hlavní rečníci privezení hostia, medzi nimi aj historici, ktorí svojimi prejavmi spomienkové stretnutia legitimizovali. V tom istom čase bol odhalený v susednom Komárome tretí pomník. Osadili ho neďaleko hranič- ného mostu, ktorý tak od júna 2010 „strážia“ dva, na prvý pohľad veľmi podobné kamenné pomníky, ktoré však nesú zásadne rozdielny odkaz. Prvý „ochraňuje“ územie Slovenska a status quo, druhý upozorňuje na nespravodlivosť tohto stavu a snaží sa udržať nádej na jeho zmenu.
Záver
Záver
(Conclusion)
- Author(s):Miroslav Michela
- Language:Slovak
- Subject(s):Recent History (1900 till today), Pre-WW I & WW I (1900 -1919), Interwar Period (1920 - 1939)
- Page Range:307-308
- No. of Pages:2
- Keywords:Slovakia; Czechoslovakia; Hungary; Treaty of Trianon; politics; history; memory; conclusion;
- Summary/Abstract:Zánik Uhorska a vznik „národných štátov“ priniesol do regiónu výrazné mocenské zmeny, o ktorých sa veľmi intenzívne diskutuje aj v súčasnosti. Po roku 1918 došlo aj k zásadné- mu prehodnoteniu slovensko-maďarských vzťahov. Mnohé dovtedy známe symboly získali nové významy. Došlo aj k inštitucionálnemu posilneniu a postupnému upevňovaniu dovtedy nedominantných národných diskurzov, pričom systematické presadzovanie československého národného projektu významne ovplyvnilo konštruovanie identít na Slovensku. Táto udalosť je poväčšine refl ektovaná ako zásadný zlom, ktorý je však aj po vyše 90 rokoch rozdielne interpretovaný. Okrem množstva diskontinuít, ktorých zdôrazňovanie predstavuje stále dominantný spôsob približovania danej témy, je možné v procese zániku Uhorska a vzniku „národných štátov“ pozorovať aj významné kontinuity. Odrážajú sa v spôsoboch oslavovania a konštruovania národných sviatkov, na konfesionálnych a etnických princípoch vytváraných spoločenských hraniciach, či v spolkovej činnosti. Etnocentrizmus historických rozpráv produkovaných tradičnými národnými historiografi ami sa prejavuje aj v konštruovaní dejinných „zlomových bodov“, náhlych ruptúr, po ktorých sa „národu“ malo dariť lepšie alebo horšie. Ako sme však mohli vidieť, tieto „body zlomu“ sú postavené na precenení významu jednotlivých gest, aktov či chvíľkových udalostí a podcenení či ignorancii hlbších sociálnych, politických, kultúrnych a rôznych ďalších determinantov.
Disintegration of the Kingdom of Hungary and the Treaty of Trianon. Politics of memory in Slovakia and Hungary
Disintegration of the Kingdom of Hungary and the Treaty of Trianon. Politics of memory in Slovakia and Hungary
(Disintegration of the Kingdom of Hungary and the Treaty of Trianon. Politics of memory in Slovakia and Hungary)
- Author(s):Author Not Specified
- Language:English
- Subject(s):Essay|Book Review |Scientific Life, Political history, Recent History (1900 till today), Pre-WW I & WW I (1900 -1919), Interwar Period (1920 - 1939)
- Page Range:309-314
- No. of Pages:6
- Keywords:Slovakia; Czechoslovakia; Hungary; Treaty of Trianon; history; politics; memory; summary;
- Summary/Abstract:As the title indicates, the team of contributors, consisting of Hungarian and Slovak authors, does not focus primarily on the historical events of 1918-1920 in Central Europe (i.e. the breaking up of the Austro-Hungarian Empire, the disintegration of the Hungarian Kingdom, the formation of Czechoslovakia, the peace conference and the making of the Trianon Peace Treaty). Political history in the traditional sense is not the focus here; rather, the authors are interested in the narratives which were told of those events in the subsequent 90 years, their existence and impact in various social contexts. Each chapter observes a different area of the institutionalised social sphere, wherein the discourse on the mentioned historical period was present in one way or another. The authors focus on four domains of social production / reproduction and instrumentation of historical knowledge: professional history writing; official history curriculum; political discourses and the utilisation of history in public discourses, as well as the symbolic/ social representation of the events around ‘Trianon’ in public spaces.
Autori
Autori
(Authors)
- Author(s):Author Not Specified
- Language:Slovak
- Subject(s):Essay|Book Review |Scientific Life
- Page Range:315-315
- No. of Pages:1
Zoznam skratiek archívov
Zoznam skratiek archívov
(List of archive abbreviations)
- Author(s):Author Not Specified
- Language:Slovak
- Subject(s):Essay|Book Review |Scientific Life
- Page Range:316-316
- No. of Pages:1
Zoznam ilustrácií
Zoznam ilustrácií
(List of illustrations)
- Author(s):Author Not Specified
- Language:Slovak
- Subject(s):Essay|Book Review |Scientific Life
- Page Range:317-318
- No. of Pages:2
Výber z použitej literatúry
Výber z použitej literatúry
(Selection of the literature used)
- Author(s):Author Not Specified
- Language:Slovak
- Subject(s):History, Essay|Book Review |Scientific Life, Bibliography, Recent History (1900 till today), Pre-WW I & WW I (1900 -1919), Interwar Period (1920 - 1939)
- Page Range:319-330
- No. of Pages:12
- Keywords:Slovakia; Czechoslovakia; Hungary; Treaty of Trianon; politics; history; memory; literature;
Menný register
Menný register
(Name Registry)
- Author(s):Author Not Specified
- Language:Slovak
- Subject(s):History, Essay|Book Review |Scientific Life, Recent History (1900 till today)
- Page Range:331-336
- No. of Pages:6
- Keywords:Slovakia; Czechoslovakia; Hungary; Treaty of Trianon; politics; history; name index;