Slovenské národné povstanie a politická pamäť
Ako druháčka som si v septembri 1959 na prvú stranu zošita tzv. vecného učiva opísala z tabule tento text: „Slovenské národné povstanie bolo 29. augusta v Banskej Bystrici. Partizáni obetovali tu svoje životy za našu slobodu.“ Nalepila som si k nemu vystrihnutú kresbu dvoch vojakov, za ktorými vlaje československá a červená zástava. Dostala som za svoj výkon jednotku. Dnešné listovanie náhodne objaveným zošitom odhalí, ako sa školské pripomínanie politicky preferovaných javov svojsky a zámerne preplietalo s výkladom o javoch každodenného života. Po Povstaní s nami preberala súdružka učiteľka Deň baníkov, Koniec leta, Čistotu pol života, Deň československej armády, Odlet lastovičiek, Výrobky z dreva, Deň znárodnenia, VOSR, Naše telo, Spomienky (na narodeniny súdruhov prezidentov Gottwalda a Zápotockého), Izbové rastliny, Gratuláciu (k narodeninám súdruha prezidenta Novotného), Divé zvieratá, pripomenutie úmrtia vodcu a učiteľa pracujúceho ľudu Lenina, Február 1948, Medzinárodný deň žien, Návrat vtáčikov, Prvý a Deviaty máj a Medzinárodný deň detí. Politická pamäť sa tak stávala súčasťou „normálneho“ ročného cyklu každého školáka, „sakrálny“ kalendár sa prelínal s bežným. Ak by som mala spomínať na neskoršie výročia Povstania, vynoria sa mi v pamäti červené tribúny a pred nimi v prvých radoch partizáni, ktorým postupne pribúdali medaily a ubúdali vlasy, a k tomu nekonečné reči o vedúcej úlohe strany. Jedinú zmenu som zaregistrovala koncom 60. rokov, keď sa na tribúnu dostali aj predstavitelia nekomunistického odboja, medzi nimi i moja babička. Okrem tohto krátkeho obdobia som považovala obsah osláv SNP počas reálneho socializmu za fixný a nemeniaci sa. Naša (a určite nielen naša) rodinná pamäť sa značne odlišovala od oficiálneho – zdanlivo monotónneho výkladu Povstania. Ten sa však v skutočnosti zásadne menil.
More...
