![A szakszerűségtől a marxizmusig](/api/image/getbookcoverimage?id=document_cover-page-image_482174.jpg)
We kindly inform you that, as long as the subject affiliation of our 300.000+ articles is in progress, you might get unsufficient or no results on your third level or second level search. In this case, please broaden your search criteria.
Povijest Bosne i Hercegovine je u neraskidivoj sprezi s djelovanjem bosanskohercegovačkih franjevaca. Franjevci su bili vjerni čuvari bosanskohercegovačkog identiteta u minulim stoljećima i vjerni suputnici bosanskohercegovačke povijesti. Kako je burna i okrutna povijest Bosne i Hercegovine tako je burna i dramatična povijest franjevaca. Oni su vjerni suputnici i sudionici povijesnih zbivanja na ovim prostorima više od sedam stoljeća. Kada su mnogi odlazili, franjevci su ostajali s narodom. Narod ih je nazivao “ujacima” zbog njihove dobronamjernosti i naklonosti prema ljudima. Pored svih povijesnih previranja, utjecaja različitih kultura i civilizacija, franjevci su uspjeli opstati na trusnom bosanskohercegovačkom tlu. Istovremeno su očuvali opstojnost katoličke zajednice u BiH, njezin duhovni i kulturni identitet, ali i duhovnu i kulturnu posebnost Bosne i Hercegovine u cijelosti što im je davalo i daje posebnu karizmu.
More...
„...doznieval svet starý a rodil sa nový,“2 konštatoval vo svojich pamätiach Jozef Sivák, povolaním učiteľ, na konci októbra 1918. Vznik Československej republiky (ČSR) ho zastihol v obci Likavka pri Ružomberku. Sivák patril medzi tých nepočetných učiteľov na Slovensku, ktorí boli pripravení pokračovať vo svojej pedagogickej práci aj po zániku Rakúsko-uhorskej monarchie.
More...
Politika Talianska voči strednej Európe, Československej republike (ČSR) a Slovensku patrila doteraz v slovenskej aj českej historiografii k menej spracovaným témam. Prevládol v nej všeobecný obraz nepriateľstva voči Čechom a Slovákom zo strany fašistického Talianska ovládaného diktátorom Benitom Mussolinim. Zdôrazňovala sa najmä tá skutočnosť, že Taliansko predstavovalo hrozbu pre zjednotenú Juhosláviu, československého (čs.) spojenca v rámci Malej dohody. V talianskej politike však boli aj iné prúdy. Francesco Leoncini ich odvodzuje od Kongresu utláčaných národov Rakúsko-Uhorskej ríše, po taliansky Congresso delle Nazionalità opprese dall’Impero austro-ungarico, (Rím 8. – 10. apríla 1918). V závere rokovania zástupcovia národností, ktorí žili úplne alebo sčasti pod nadvládou monarchie – Taliani, Poliaci, Rumuni, Čecho-Slováci a Juhoslovania – prijali spoločný dokument – Rímsky pakt. Zhodli sa v ňom, že majú právo vytvoriť si vlastné štáty, a Rakúsko-Uhorsko pod nemeckou nadvládou je prekážkou na ich ceste za spoločným cieľom. Rozhodli sa proti nemu spoločne bojovať. V nekompletnom znení a po francúzsky tento dokument uverejnili autori prvého zväzku Dokumentov čs. zahraničnej politiky. Vypustili z neho dohodu medzi zástupcami talianskeho a juhoslovanské- ho ľudu, ktorá bola súčasťou Rímskeho paktu so značným dosahom na politiku Talianska voči strednej Európe a Stredomoriu. Podľa Leonciniho Rímsky pakt prekonal Londýnsku zmluvu z roku 1915, i keď sa počas mierových rokovaní ukázalo, že obidve zainteresované strany predkladali etnicky neopodstatnené teritoriálne požiadavky na východnom pobreží Jadranu a v provincii Venezia Giulia. Dohoda medzi Talianmi a Juhoslovanmi dosiahnutá na kongrese patrila k cieľom Milana Rastislava Štefánika, ktorému sa podarilo 21. apríla 1918 podpísať s talianskou vládou zmluvu o utvorení a financovaní čs. vojska v Taliansku.
More...
At first sight, concepts concerning the position of Slovakia at the international scene after WW I proposed by the Communists, the Autonomists (Slovak: ľudáci) or the Hungarian Irredentists may not seem interrelated. Nevertheless, a deeper study into these proposals reveals certain points of contact among them. It is because they wanted to attain the same goal but suggested different ways to do so. First of all, they called for the abolishment of the status quo produced by the coming-into-existence of the Czechoslovak Republic. Whilst the Autonomists, represented by the Slovak People´s Party, demanded equality between the Czechs and the Slovaks in their own common state, the Irredentists desired to restore the status ante the year 1918, and the Communist Party of Czechoslovakia forwarded a novel solution to the national question in terms of proletarian internationalism. The activity of Irredentists resulted in contacts of the representatives of these three concepts.
More...
After the establishment of the Czechoslovak Republic aristocracy became one of the social classes that lost their political and economic influence. Behaviour of its members in the Slovak circumstances can be described by six model cases: escape and taking part in irredentism, fall between poor, social withdrawal, social openness and adaptation to the new regime, identification and service for the new regime and, finally, return after the initial escape. However, the idea of monarchism had a longer life then aristocracy itself. It was a alternative to the development of state for another 20 years.
More...
The article deals with the basic institutional frames of modern Slovak culture which emerged and continuously developed during the period of the inter-war Czechoslovak Republic. During this time, the Slovak and European history became factographically and typologically synchronized. It brought quantitative development of education, science, Slovak literature, translations of world literature to Slovak language and the activities of new young generation of authors that can not be compared with the situation before 1918. The author focuses on culture factor of the so called Slovak question in the context of Czechoslovakism as official state ideology, too.
More...
The dynamic construction of school system in Czechoslovakia brought good condition for emergence of teacher’s organizations. New professional, trade union, national, regional and interest teachers organizations developed. Small number of high school teachers who were initially members of the Central Union of Czechoslovak Professors abandoned it and in 1921 created its own organization called Slovak Professors Club (SPC). There were professional, social and nationalist reasons of their act. The club criticised several activities of the Ministry of Education and its department in Bratislava in 1921 – 1939. SPC came to an end in the school year 1942/1943.
More...
The inter-war period is a distinctive chapter in the history of standard Slovak language. The author deals with two sharply divergent tendencies in the development of standard Slovak language: The first one followed the footsteps of the so called Martin custom and Czambel’s codifying work Rukoväť spisovnej reči slovenskej [The Handgrip of Standard Slovak Language] (1902, 1915, 1919). The second tendency was connected with the official state policy of one common Czechoslovak nation which used one Czechoslovak language. This language had two variants: Czech, used on the territory with the Czech speaking population and Slovak, used on the territory with the Slovak speaking population. According to this second tendency, the first rules of the Slovak orthography were published in 1931. They were rejected by the Slovak cultural society for their Bohemian tendencies. H. Bartek came with a new proposal of the rules for Slovak orthography in 1939, but it was rejected by a Comenius University commission (J. Stanislav, A. Mráz, Ľ. Novák and D. Rapant). The members of the commission authorized A. A. Banák to prepare new set of rules. Their publishing in 1940 proved to be disfunctional. The codification of orthography in 1953 proved functionality of Bartek’s proposal from 1939. The praxis showed his proposal was right and even today it is still the cornerstone of standard Slovak language.
More...
After the World War I and the inter-war period, there were huge changes in many areas of life of the Slovak society caused by political, economic, national, cultural and social factors. This contribution deals with its specific sphere - the book trade, publishing, promotion, advertising and distribution of books, illegal trade, censure of books e. g. Books as an article for buyers or readers stand as a main subject of this article and on the backgrounds of this topic it also concentrates on the question how were these facts reflected by the Slovak society during the inter-war period. The aim of this contribution is to provide little mosaic of life, to draw some problems in this area and also to bring up new issues, which can be explored and researched e. g. other issues of book trade in economic, political, national relations, regional aspects of the business, the presentation of books by trade fairs as well as the reading culture of the Slovak society of the interwar period.
More...
Popri zmenách režimov, poprípade štátoprávneho usporiadania, vznikajú aj tzv. studené chronologické medzníky. Tento klasický prístup vytyčuje pevné orientačné body a rozdeľuje minulosť na viac-menej stabilné úseky. Niektoré medzníky však nemožno chápať len týmto spôsobom, ale skôr ako rozhrania, pri ktorých nie je ľahké určiť počiatok a koniec. Zatiaľ čo samotná prvá svetová vojna – pokiaľ ide o vojenské operácie, je rámcovaná začiatkom a ukončením bojov, tento časový úsek sa nevzťahuje na krajiny, ktoré do vojny vstúpili neskôr, alebo z nej vystúpili predčasne. Isté pochybnosti môžu nastať aj ohľadom jej konca, ktorý bol z politických či diplomatických dôvodov oneskorený. Aj samotný rok 1918 nesie v sebe odlišnú symbolickú a historickú váhu, ktorú je v mnohých ohľadoch ťažké izolovať. Zdá sa, že obdobie rokov 1914 – 1918 a rok 1918 predstavovali dlho etapu, ku ktorej bolo chúlostivé pristupovať z chronologického hľadiska. Nevedelo sa, či ich zaradiť do uhorského alebo československého rámca. Z tohto dôvodu sa k nim niekedy pristupuje aj ako k osobitým obdobiam.
More...
Niet pochybnosti o tom, že Trianonská mierová zmluva a Trianon ako symboly najzásadnejšej zmeny usporiadania strednej Európy sú historickou udalosťou, ktorá ovplyvnila nielen tento región, ale aj historické vedomie obyvateľov. Od podpísania mierovej zmluvy sa svet zmenil a z Trianonu sa stal symbol. Bez ohľadu na očakávania, koncepcie, konštrukcie a predstavy, súčasný vývoj Európy, Slovenska i Maďarska, otvára nové možnosti pre usporiadanie vzájomných vzťahov, ale v nových formách a na nových princípoch, nie na návrate k ideám a usporiadaniu 19. storočia.
More...
Maďarský denník A Reggel, ktorý v medzivojnovom období vychádzal v Československu, venoval takmer celé svoje číslo z 5. júna 1930 desiatemu výročiu podpísania Trianonského mieru. Články o Trianone zaplnili až jedenásť z dvanástich strán denníka, ktorý ale pri spomínanej príležitosti vyšiel so zvýšeným počtom strán. To, že sa A Reggel vô- bec venoval tejto téme, je samo o sebe prekvapujúce. V prvej Československej republike spomínanie na Trianon vôbec nebolo bežné, obzvlášť nie v kruhoch maďarskej menšiny, a už vôbec nie na stránkach maďarského menšinového denníka. Ešte prekvapujúcejší je však obsah „trianonského čísla“. Z 15 dlhších článkov až šesť pochádzalo z pera českého alebo slovenského autora. A neboli to nejakí „obyčajní“ pisatelia, ale popredné postavy československej politiky: minister zahraničných vecí Edvard Beneš, minister školstva Ivan Dérer, minister vnútra Juraj Slávik (v denníku nazvaný Slávik György), významný predstaviteľ slovenskej politiky Milan Hodža, resp. profesori Emanuel Rádl a Jiří Hoetzel. Ďalšie články napísali zástupcovia občianskej a ľavicovej opozície v Maďarsku, resp. politickí emigranti: Oszkár Jászi, minister pre národnostnú otázku vo vláde Károlyiho, Rusztem Vámbéry, člen revolučnej Maďarskej národnej rady v roku 1918 a Pál Kéri, redaktor Bécsi Magyar Újság a jeden z najdôslednejších kritikov Istvána Tiszu, ktorý určitú dobu pobudol aj v Československu, a napokon Ferenc Paál, novinár žijúci v emigrácii. Spomedzi zástupcov domáceho maďarského verejného života prispel svojím článkom len publicista a podporovateľ československej vlády Géza Surányi. Ostatné články boli podpísané neznámymi menami alebo iniciálami.
More...
Predložená kapitola je naším pokusom vytvoriť spoločné dielo a zároveň vstúpiť do diskusie o potrebe a možnostiach intenzívnejšieho dialógu historikov zo Slovenska a z Maďarska. Rozhodli sme sa napísať dielo, ktoré nebude sledovať ešte stále aktuálnu prax vytvárania paralelných príbehov „slovenských“ a „maďarských“ dejín, ktoré sú zároveň odrazom nedostatočnej komunikácie medzi odborníkmi a presadzovania nacionalistických interpretácií dejín v oboch krajinách. Prostredníctvom príbehu inštalácie náhrobného kameňa chceme analyzovať refl exiu zániku monarchie v práve sa formujúcom maďarskom menšinovom diskurze. Snažíme sa zachytiť úlohu tzv. spoločenských aktérov, resp. kultúrnych inštitúcií a rituálov, v procese konštruovania a distribúcie kultúrnych reprezentácií.
More...