![PRIEVIDZA](/api/image/getbookcoverimage?id=document_cover-page-image_591249.jpg)
We kindly inform you that, as long as the subject affiliation of our 300.000+ articles is in progress, you might get unsufficient or no results on your third level or second level search. In this case, please broaden your search criteria.
Pri sledovaní krátkych a relatívne pokojných dejinných úsekov môžu pokusy o uchopenie záchytných bodov v ich historickom vývoji spôsobovať ťažkosti. Napr. vznik štátov, revolúcie alebo štátne prevraty zväčša sprevádza veľká budovateľská aktivita, prestavba spoločnosti, obrana nového stavu voči cudzine či reformy v mnohých oblastiach. Efekt a kontinuitu týchto javov však preveria až desaťročia, čo je pri krátkom trvaní týchto fenoménov často problematické. V slovenských dejinách je takýmto príkladom dvadsaťročné medzivojnové obdobie. Dole je ohraničené prevratom roku 1918, rozpadom Rakúsko- Uhorska a vznikom Československej republiky, jeho horný medzník tvoria zásadné územné revízie a straty Československa po Mníchovskej konferencii a Viedenskej arbitráži na jeseň 1938, po ktorých nasledovala zmena štátoprávneho usporiadania štátu po vyhlásení autonómie Slovenska a postupný odklon spoločnosti od demokratických zásad. Obdobie trvania Československej republiky charakterizovalo úsilie jej predstaviteľov o udržanie štátu, jeho pevnosti a obhájenie jeho samotnej existencie voči expanzívnym susedom i nestálym veľmociam. Vo vnútornej politike bolo nevyhnutné zabezpečiť podmienky na tieto ciele v ná- rodnostnej, administratívnej, legislatívnej oblasti a v mnohých iných sférach. V záujme naplnenia týchto zámerov sa podniklo mnoho krokov, ktoré si vyžadovali kompromisy i taktizovanie, pričom aj tu platí, že efekt a kontinuitu niektorých z nich preveria až desaťročia.
More...
Nationalism and nation have been studied for almost a century now. During this period, a great amount of theoretical and empirical literature was written, ranging from general summarising treatises to detailed case studies. Several authors have tried to systematise and categorise the vast knowledge created on nations and nationalisms. The best-known is the typology by Anthony D. Smith, who divided theories of nation and nationalism into four types – primordialist, perrenialist, ethnosymbolist, modernist – depending on the nature of origination (natural/God-given social entity vs. an outcome of long-term social evolution vs. a modern social construct) and the time of origination (in the ancient times vs. medieval/early modern period vs. in the 19th to 20th century) individual theorists attributed to the “nation”.
More...