We kindly inform you that, as long as the subject affiliation of our 300.000+ articles is in progress, you might get unsufficient or no results on your third level or second level search. In this case, please broaden your search criteria.
BiH je talac vrijednosnog stava zaštite prava i sloboda konstitutivnih naroda – Bošnjaka, Hrvata i Srba, a na uštrb istih prava i sloboda Ostalih i nacionalnih manjina. Ova teza se potvrđuje dvojako kroz pitanje vitalnog nacionalnog interesa. Prvo, vitalni nacionalni interes često postaje i moćno sredstvo političkih manipulacija koje koči funkcionisanje BiH kao države. Drugo, ustavnopravna zaštita u slučaju isticanja vitalnih nacionalnih interesa u procesima odlučivanja, ekskluzivno je pravo predstavnika konstitutivnih naroda, ali ne i Ostalih. Sva pozitivna rješenja koja osiguravaju Ostalima učešće u vlasti, i dalje ovu kategoriju ostavljaju bez adekvatnih mehanizama za- štite njihovih kolektivnih prava.
More...
Kraj planske ekomonije poremetio je mnoge procese u BiH. Tranzicija je urađena prljavo i korumpirano, a mentalitet ljudi još nije promijenjen i prilagođen kapitalizmu. Jugoslavenski socijalizam karakterizirala je puna zaposlenost, osjećaj društvene odgovornosti, ulaganje u javna dobra, te s druge strane strah od partije, neefikasnost radnika pod parolama „ne možeš me ti malo platiti koliko ja mogu malo raditi“, nemogućnost kritiziranja sustava, neuključenost ljudi u političke odluke.
More...
In today's world, there are many spots on the planet, where the interests of the big countries intersect. One of them is Central Asia. Region rich in strategic raw materials, bordering Russia and China object of intense diplomatic activity by the United States, and over the last decade by the European Union too. Namely, relations of Central Asia with the Union, their origin, status and development are the object this report.
More...
Od mržnje put vodi do nasilja, i to do svih vrsta nasilja, pa otuda i do verbalnog nasilja. Mržnja kao apsurdna strast, ali i kao temelj posrnulog postojanja, gotovo je nepopravljiva antropološka greška. Kao poremećaj mentalne ravnoteže i kao vrsta afektivne pomerenosti, ona ponajviše proizvodi defekt osećajnosti i egzistencijalnu destrukciju.
More...
Termin govor mržnje obuhvata nazive za verbalno izražavanje mržnje, šovinizma, ksenofobije, rasizma i drugih negativnih kolektivnih osećanja (R. Bugarski, 2002). Ovakav govor podrazumeva polarizaciju na MI (dobri, čisti) (Meri Daglas, 1993), progesnivni, miroljubivi, ugroženi) i ONI (zli, nazadni, spletkaroši, agesivnim, izvor patnji). Podela na "nas" dobre i "njih" loše, u osnovi je izraz patrijarhalnog načina razmišljanja o odnosu snage i moći. Podela na moćne i nemoćne u društvu postoji od njegovog nastanka, pa inventar reči kojima se obeležava jedna, ili druga strana, varira od jezika do jezika, od jednog društvenog perioda do drugog. Ono što je važno jeste da ovakva podvojenost postoji već 20 vekova, pa govor mržnje, koji joj je imanentan, nije specifičnost našeg našeg jezika, našeg podneblja, nego civilizacije u celini.
More...
"Asimilacija je proces kojim organizam iskorištava hranljive sastojke i pretvara ih u živo tkivo". Ovo je tek jedna od nekoliko odredbi fenomena o kojemu treba nešto reći, i to je značenje koji pojam asimilacija ima u biologijskoj znanosti. No, mi nećemo navoditi ostale odredbe, niti će naše tematizirnje biti usmjereno k daljnjoj analizi gore navedenog procesa. Pa ipak, naveli smo ovo odre đenje kako bismo već na početku istaknuli činjenicu da je o asimilaciji teško govoriti iz nekoliko razloga. Pri tomu, naravno, ne mislimo da je to samo zbog toga što sam pojam asimilacija ima različita značenja, te stoga što se on koristi u različitim znanostima. To je najlakše rješivo...
More...
Tido J. Gašpar začal popri svojej umeleckej tvorbe produkovať politicky angažovanú publicistiku už v období prvej Československej republiky (ČSR). Postupne, najmä v priebehu 30. rokov sa politicky angažovaná publicistika dostávala do centra jeho tvorivých a publikačných aktivít. Paralelne so zvyšovaním počtu politicky angažovaných článkov sa jeho vlastná spisovateľská tvorba začala radikálne umenšovať, až sa napokon po etablovaní ľudáckeho režimu po 6. októbri 1938 vytratila takmer úplne. V našom príspevku sa chceme zamerať na poslednú etapu Gašparovej politickej publicistiky, ktorú tvorilo obdobie existencie Slovenskej republiky v rokoch 1939 – 1945 a v rámci nej sa venovať jej dominante, ktorú predstavovala ideologická konštrukcia slovenského národného socializmu. Gašpar bol totiž prívržencom pokračovania tzv. slovenskej revolúcie v národno-socialistickom duchu a v tomto smere sa zaraďoval do radikálneho krídla Hlinkovej slovenskej ľudovej strany (HSĽS) pod vedením Vojtecha Tuku a Alexandra Macha. V tejto súvislosti je zaujímavou skutočnosť, že do aktívnej politiky Gašpar nevstúpil v období demokratickej 1. ČSR, ale až v podmienkach ľudáckeho režimu. Svoj vstup do politiky Gašpar aspoň retrospektívne vnímal ako nevyhnutný kvôli potrebe „slú- žiť národu“: „Pudila nás láska k národu. Boli sme ľuďmi ťažkej dejinnej chvíle. Chceli sme národ zachovať!“1 Jednou z motivácií Gašparovho vstupu do aktívnej politiky teda bolo podľa jeho vyjadrenia úsilie „zachovať národ“ vo vtedajších neistých podmienkach, keď geopolitická situácia nevyznievala pre ČSR pozitívne.
More...
Throughout the history of mankind, a state has become the most widespread and most important form of social organization. In the course of history we come into contact with big states, i.e. empires, small states, as well as city-states where one municipality actually takes on a dimension of an independent state. Throughout the history of a state, on the other hand, we can see various internal forms of political organization, i.e. various state-political systems.
More...
The aim of this study is to show methods used by the Communist Party of Czechoslovakia (CPC) after 1956 to keep the vision of threat from the “Slovak Bourgeois Nationalism”. The reasons why the CPC did not intend to rehabilitate the people accused of “Slovak Bourgeois Nationalism” were ideological, political, and personal (the desire to hold power). The ideological and political reasons may be explained by the fear that to renounce the “Slovak Bourgeois Nationalism” means to completely renounce the “Slovak Nationalism”. It should be pointed out that the “Bourgeois Nationalism” was an important tool for the Communists in conducting their power policy. The feeling of insecurity concerning the maintenance of power beset the CPS in 1956 in relation with the situation in Hungary and Poland. The personal reasons were dominated by the fear of losing positions, which concerned mainly Novotný, Široký, Bacílek and others. The official causes of the existence of and direct pressure on the “Bourgeois Nationalists” were removed after 1956. However, the situation changed only little because the official Communist propaganda on the threat from the “Slovak Bourgeois Nationalism” survived in Czechoslovakia till the end of the 1960s.
More...
Otázka Slovanstva a slovanskej vzájomnosti zohrávala významnú úlohu v rámci formovania povedomia o slovenskej národnej individuálnosti najmä v priebehu 19. storočia. Ľudovít Štúr zásadným spôsobom prispel do diskusie ohľadom podstaty Slovanstva a jeho poslania v dejinách. Aby sme dokázali komplexnejšie priblížiť Štúrov náhľad na otázku chápania Slovanstva, pokúsime sa ho analyzovať na pozadí jeho vnímania vývoja Európy a na druhej strane Ruska, ktoré bolo v tej dobe jediným samostatným štátnym reprezentantom slovanského kmeňa. Skôr ako pristúpime k Štúrovej interpretácii textov, ktoré sa týkali úlohy Slovanstva na pozadí civilizačnej misie, ktorú mu pripisoval, musíme pristúpiť k rozčleneniu Štúrových textov minimálne do troch období jeho verejného pôsobenia. Jeho prvá etapa verejného pôsobenia ako kultúrneho a politického mysliteľa sa spája s predrevolučným obdobím. Druhá etapa s revolučnými rokmi 1848/1849 a tretia etapa vývoja jeho myslenia a zásadný posun v chápaní Slovanstva v kontexte vzťahov Ruska a Európy sa spája s porevolučným vývojom.
More...
Výskum reflexie osobnosti Ľudovíta Štúra v maďarských historických prácach, vydaných na konci 19. a v prvej polovici 20. storočia, umožňuje vytýčiť si hneď v úvode niekoľko problematických otázok. Primárne sa pýtame na záujem o osobu Ľ. Štúra v maďarskej historiografii, následne na jej interpretácie na stránkach reprezentatívnych maďarských syntéz a lexikónov, a napokon na premenu reprezentácií tohto významného ideológa slovenskej národnej identity v monografiách historika Lajosa Steiera k slovenskej otázke a revolúcii 1848/1849.
More...
Hrob Ľudovíta Štúra je v prvom rade reálny, teda trojrozmerný fyzický objekt, nachádzajúci sa na cintoríne v Modre, ktorý pripomína Štúrovu pamiatku. V symbolickej rovine však celý náhrobný areál znásobuje modranského genia loci. Je fenoménom, z ktorého sa dá odraziť pri ďalšom výskume Štúrovho tzv. druhého, teda posmrtného života, kedy sa jeho osobnosť pretavuje do podoby národného symbolu.
More...
V roku 1966 vydala Anna Petrová-Pleskotová publikáciu Slovenské výtvarné umenie obdobia národného obrodenia, v ktorej sa vyjadrila hlavne k „k činorodej štúrovskej generácii“. Rozčlenila v nej umenie 19. storočia do niekoľkých etáp, pričom obdobie tvorby hlavných štúrovských maliarov Jozefa Božetecha Klemensa a Petra Michala Bohúňa spadá do druhej etapy – „vlastného rozvoja našej národnej školy“ vymedzenej rokmi 1840 – 1870. Ako jej významný predel uviedla Petrová-Pleskotová roky 1848/1849. Za dominujúci sloh spomínaného obdobia považovala biedermeier, neskôr sa pretavujúci do „národného romantizmu“ a realizmus. Išlo o vôbec prvé podrobnejšie zhodnotenie prepojenia štúrovského hnutia na výtvarné umenie 19. storočia na našom území. Na základe zozbieraného materiálu je viditeľné, že prevažoval portrét, prí- padne etnografické žánrové scény. Vznikali samostatné, hlavne grafické cykly zobrazení dôležitých osobností histórie, ktoré mali podporiť ideu kontinuity v rámci spoločnosti a kultúry. Historické témy, ktoré sa v priebehu 19. storočia objavujú napríklad v českej, poľskej, maďarskej alebo rakúskej maľbe, u nás absentujú. V priebehu romantizmu sa budoval silný vzťah k histórii a práve historická maľba sa využívala na formovanie historického vedomia príslušníkov jednotlivých národov.
More...
Nationalism and nation have been studied for almost a century now. During this period, a great amount of theoretical and empirical literature was written, ranging from general summarising treatises to detailed case studies. Several authors have tried to systematise and categorise the vast knowledge created on nations and nationalisms. The best-known is the typology by Anthony D. Smith, who divided theories of nation and nationalism into four types – primordialist, perrenialist, ethnosymbolist, modernist – depending on the nature of origination (natural/God-given social entity vs. an outcome of long-term social evolution vs. a modern social construct) and the time of origination (in the ancient times vs. medieval/early modern period vs. in the 19th to 20th century) individual theorists attributed to the “nation”.
More...
This study aims to analyse the construction and dissemination of ideas about the ethnic composition of Hungary in scholarly discourse of the first half of the “long” 19th century. I have concentrated primarily on the texts that originated in the discipline of statistics (in German Statistik, Staatskunde). It was established in the last third of the 18th century in German universities, where it soon spread to the Austrian and Hungarian academic environments. Then I observed how different ethnic groups were represented in statistics and homeland studies, and which concepts were used in their categorisation. Specifically, I examined, in what context and with what significance were the concepts of nation, nationality, folk, used, or, more precisely, their German forms of Nation, Volk, Völkerschaft, and other words and phrases derived from them. In the period studied, the statistics of Hungary or the Austrian state, as well as most of the homeland studies analysed, were published mostly in German, which at that period took over the role of Latin as the language of science also in Hungary. The period’s ethnonyms were recorded by different variants. For example, in the texts subjected to analysis, Serbs were referred to using the ethnonyms Serben, Ráczen, Illyrier, Slovaks were referred to as Slowaken, Schlawacken, Sclawaken as well as using ethnonyms related to all Slavic tribes such as Slawi, Slaven, Slawen. Hungarians were denoted in statistics and homeland studies as Ungarn, Ungern, wahre Ungarn, eigentliche Ungarn, Magyaren, eigentliche Magyaren, Madscharen, Madjaren and so on. Therefore, the variant names as captured by the period’s sources are provided in the present study in parentheses, following the current ethnonyms.
More...
As it is known, in the revolutionary year of 1848 there were public agitations for civil equality in the Habsburg Monarchy. The revolutionary activists nominated themselves to be the leaders of national communities and on their behalf they presented their requirements. The requirement of national equality with a reference to the natural law of an individual results from a concept of the nation as a collective individuality. Some of the revolutionary leaders worked with this concept. It is evident that national communities were more fictive than real and their names in primary sources (in case of this text, it concerns the names: Slovaks and Magyars) are in fact references to the concepts of national ideologies and not the broad masses of that time’s population. This general statement also applies to the analysis of concepts of the nationalists speaking on behalf of the Slovak nation in the period after the constitutional experiments and after the dissolution of absolutism of the 1850s. The official documents presenting political programmes are the central source of knowledge about the concepts present in national ideologies. The main object of this study is the analysis of selected parts of two documents with political programmes - the first one from 1848 (The Demands of the Slovak Nation; hereinafter referred to as the Demands) and the second one from 1861 (The Memorandum of the Slovak Nation, hereinafter referred to as the Memorandum). These documents are necessary and essential elements of the Slovak nation’s ideology in the second half of the 19th century. In order to take into account the wider context I have chosen a few fragments of other historical texts of that time to complement the two central texts declaring political programmes. In addition to the above, a separate part of the study deals with the issue of historical reasoning about natural low and historical rights in the context of concepts existing throughout the Monarchy, and especially in the Slovak national movement in the 1860s.
More...