4.50 €
We kindly inform you that, as long as the subject affiliation of our 300.000+ articles is in progress, you might get unsufficient or no results on your third level or second level search. In this case, please broaden your search criteria.
To see a huge crowd gathered to declare the independence of a nation and/or establishment of a new state was not uncommon in Eastern Europe in the fall of 1918. Revolutions swept the region and profoundly changed the political map. Alba Iulia, a small city in Transylvania, was one such place.
More...
Bol som krstným otcom tohto oslovenia PhDr. Valeriána Bystrického, DrSc., osobnosti slovenskej histórie a vedy, ešte v časoch, keď sme spolu pôsobili v Predsedníctve Slovenskej akadémie vied (SAV) a na oddelení vied o spoločnosti, človeku, dejinách a kultúre v rokoch 1992 – 1998. Myslím si, že bolo a stále je výstižné, lebo charakterizuje jeho výraznú povahovú črtu. Tak som ho poznal v toku ponovembrového času. Neviem, či mi dá za pravdu jeho manželka i deti, ale ja na svojom hodnotení jeho osobnosti i krokov, podstúpených pri nie vždy jednoduchom rozhodovaní, trvám a priklincujem ho aj dnes.
More...
Pojem modernej civilizácie sa všeobecne spája predovšetkým s mestským prostredím, lebo v meste boli civilizačné zmeny najviac očividné. Faktom však je, že zmeny spojené s modernou industriálnou spoločnosťou (komunikačné siete, elektrifikácia, telegraf) prirodzene začali meniť aj vidiek a územie mimo mesta. Modernizácia tak postupne priniesla najmä zmenšovanie tradičných rozdielov medzi mestom a dedinou, pričom iniciátorom zmien a impulzov zo sveta bolo predovšetkým mesto.
More...
Autor článku v periodiku Slovenská krajina, realista alebo skeptik, roku 1931 napísal: „Jednou z najväčších kríz našej doby je bezpochyby kríza manželstva. Mohli by sme žiť celkom izolovane od sveta, nevedieť, čo sa robí za hranicami našej dediny, mestečka a vo väčšom meste dokonca už za stenami činžáku, v ktorom bývame, nečítali by sme žiadnych novín – a predsa by sme i v tomto obmedzenom a uzavrenom kruhu nášho života videli trebárs až niekoľko príkladov nešťastného manželstva. A rozšíriť svoj obzor, vziať do ruky noviny, to znamená, že na každej strane najdeme zprávu o nešťastnom manželstve, o podvádzaní sa manželov a o tragédiách z toho vyplývajúcich, ktorými často končí kríza manželstva. Priznajme si otvorene: je to vec veľmi zlá.“2 Na týchto vetách prekvapuje, že by sa hodili asi do každej éry modernej doby vrátane súčasnej. Ľudské cnosti a neresti síce nepatria medzi prioritné problémy historiografie, no aj tak sú nepochybne zaujímavou a hlavne autentickou súčasťou dejín. Rezonujú v každej dobe bez ohľadu na politiku, vojny či hospodársku situáciu a hrajú významnú rolu v manželských aj partnerských vzťahoch. Tie patrili, patria a aj budú patriť k stabilným každodenným problémom ľudského života.
More...
Okolo Valeriána Bystrického bolo vždy rušno. Nie je tomu inak ani teraz. Aj dnes si v jeho pracovni podávajú kľučky jeho priatelia, kolegovia i odchovanci. Pracujú nielen v jeho domovskej inštitúcii v Historickom ústave SAV, ale aj na iných odborných pracoviskách a vysokých školách. Prichádzajú sa priateľsky porozprávať, diskutovať o odborných veciach, očakávajúc jeho názor a radu. Autori, ktorí sa podieľali na tejto knihe venovanej jeho životnému jubileu, sú malou vzorkou z nich. Rovnako ako obzor a odborná erudícia Dr. Bystrického aj témy obsiahnuté v tejto knihe sú veľmi široké a pestré. Nie je veľmi účelné uvádzať všetky oblasti, ktorým sa venoval. Možno ich nájsť vo výbere z jeho bohatej práce na konci knihy. Či už išlo o všeobecné alebo slovenské dejiny, prvú i druhú Československú republiku, vojnovú Slovenskú republiku, pohľady na politiku, osobnosti alebo spoločnosť, jeho prácu charakterizuje prehľad, nadhľad a vynikajúca znalosť pramenných materiálov. Nie je typ teoretika či špekulatívneho metodológa rôznych systémov a -izmov. Vo svojich prácach vhupol do problematiky vždy in medias res. Jeho metódou je precízne dokumentovanie historických procesov a dôsledná znalosť skúmanej problematiky i prameňov. Takto vznikli jeho vecné a argumentačne podložené práce. Mnohé z nich patria k základným a priekopníckym prácam našej historickej vedy.
More...
In the last two decades the research in Gender History has intensified in countries of the former Soviet block. The potency of gender related historical research in terms of adding new approaches to mainstream political history, and especially its position at the interface of social sciences was (and still is) evaluated very positively. Particularly in East-European countries, there were expectations of creating an institutional basis for this sub-discipline, and hopes for new cooperation and exchange with regions, where Women’s and Gender History have a longer tradition. New gender specific projects, results and impulses were being anticipated.
More...
Michal Barnovský sa narodil 14. februára 1937 v Jarabine, okres Stará Lubovňa, v maloroľníckej rodine. Roku 1952 začal študovať na gymnáziu v Humennom, o rok neskôr, po reorganizácii školskej sústavy, prestúpil do ukrajinskej pobočky Jedenásť- ročnej strednej školy v Prešove. Stredoškolské štúdium ukončil maturitou roku 1955 a v tom istom roku odišiel študovať na Historicko-filozofickú fakultu Štátnej univerzity T. G. Ševčenka v Kyjeve, odbor história. Počas vysokoškolského štúdia sa stal členom KSČ. Štúdium ukončil roku 1960, do októbra 1961 pracoval ako odborný pracovník v Krajskom vlastivednom múzeu v Prešove, potom krátko pôsobil v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. V júli 1962 nastúpil do Historického ústavu SAV, najskôr ako odborný pracovník a v rokoch 1964 – 1967 ako vedecký ašpirant. Bolo to obdobie čiastočnej politickej liberalizácie, ktoré žičilo rozvoju historickej vedy a pozitívne vplývalo aj na odborný rast M. Barnovského. V apríli 1968 obhájil kandidátsku dizertačnú prácu, získal vedeckú hodnosť kandidáta historických vied (CSc.) a zaradili ho do kategórie vedeckých pracovníkov. V tom istom roku získal aj titul PhDr. Kontinuálne pokračoval vo výskume problematiky hospodárskeho a sociálneho vývoja Slovenska po roku 1945. Výsledkom jeho práce bola prvá monografia Československé hospodárstvo v rokoch 1945 – 1955 (Maketa). 4. zväzok : Hospodársky vývoj Slovenska (VŠE, Praha 1970).
More...
Pre slovenský národný príbeh tak, ako sa sformoval v súčasnosti na základe výskumu slovenskej, ale v poslednom čase už nie výlučne slovenskej historiografi e, je obdobie 19. storočia mimoriadne dôležité. Je to obdobie, v ktorom sa začal formovať moderný slovenský národ. A paralelne s ním sa formovala aj slovenská národná historiografi a. Jeden z jej čelných predstaviteľov na začiatku 20. storočia Július Botto v svojom diele Slováci. Vývin ich národného povedomia1 začal svoj výklad síce v období Veľkej Moravy, ale potom preskočil celé storočia, v ktorých nenašiel slovenské národné povedomie a venoval sa až obdobiu, ktorému sa dlho tradične hovorilo „národné obrodenie“. Slovenská historiografi a, aj keď iba na báze amatérskej, už do roku 1918 sformulovala základné princípy a základné etapy slovenského národného príbehu v 19. storočí.
More...
Dejinám stredovekých miest patrí v slovenskej historiografii čestné miesto. Túto pozíciu si mestá vydobyli celkom spontánne svojim zástojom v hospodárskom a kultúrnom vývoji. Pritom sa privilegované mestá v stredoeurópskom priestore objavujú pomerne neskoro, až v samom závere 12. a v priebehu 13. storočia. Na území Slovenska existovali veľmi vhodné podmienky pre ich vznik. Existovalo tu niekoľko miest starého typu a veľké množstvo trhových osád, kam už pred tatárskym vpádom začali prichádzať hostia z cudziny. Vďaka prajnému postoju nového uhorského kráľa Bela IV. udeľovanie privilégií pre budúce mestá začalo už koncom 30. rokov 13. storočia. Počas ničivého tatárskeho vpádu tento proces načas ustrnul a znovu sa rozbehol v 50. a 60. rokoch a plynule pokračoval až do konca 13. storočia. Výsledkom týchto snáh bolo vytvorenie relatívne hustej siete miest v Uhorskom kráľovstve. K najurbanizovanejším regiónom v jeho rámci sa stalo územie dnešného Slovenska a Sedmohradska. Mestá sa už v priebehu 14. storočia stali dominantnými centrami obchodu a remesiel a samozrejme aj vzájomnej komunikácie. Tá veľmi skoro prekročila ľahko prestupné hranice stredovekých štátov. Pre naše územie sú v dôsledku toho mestá omnoho významnejším činiteľom vývoja v porovnaní s ostatným uhorským územím, ktorý podstatne ovplyvnil obraz Slovenska.
More...