Slovensko-maďarské vzťahy – kooperácia aj napriek divergenciám

Author(s): Juraj Marušiak / Language(s): Slovak Publication Year: 0

S ohľadom na dynamiku vývoja slovensko-maďarských bilaterálnych medzištátnych vzťahov v rokoch 2006 – 2010 boli oprávnené očakávania, že po predčasných parlamentných voľbách v marci 2012 v nich bude pokračovať konfrontačná atmosféra.1 Už samotný priebeh volebnej kampane, počas ktorej tzv. maďarská karta hrala podstatne menej dôležitú úlohu aj v rétorike víťaznej strany Smer-SD, ale takisto výsledky volieb, po ktorých sa mimo NR SR ocitla SNS i Strana maďarskej koalície (od septembra 2012 vystupujúca pod názvom Strana maďarskej komunity, SMK), t. j. obe politické strany, ktoré sa profilovali práve na národnostnej problematike, však signalizovali oslabenie relevancie tejto otázky v slovenskom vnútropolitickom diskurze. Aj z uvedených dôvodov možno v roku 2012 hovoriť o pokračovaní trendov z rokov 2010 – 2011, charakteristických ústupom konfrontačných stanovísk slovenskej i maďarskej strany.

V4 2012 – viacrýchlostný Vyšehrad na plný plyn

Author(s): Tomáš Strážay / Language(s): Slovak Publication Year: 0

Rámcom dlhodobo vymedzujúcim fungovanie V4 je nepochybne Európska únia. Po vstupe do nej sa Vyšehradská štvorka stala jednou z najdôležitejších regionálnych platforiem, pričom z pohľadu vybraných aspektov prekoná aj také renomované regionálne iniciatívy, akými je napríklad Benelux. Viac ako dvadsaťročná existencia V4 vytvára perspektívu na jej úspešné fungovanie v budúcnosti. Dôležité je, že V4 sa neprofiluje na základe vymedzenia sa voči EÚ, respektíve ako alternatívna štruktúra, ale ako integrálna súčasť Únie, ktorá má ambíciu byť jej pridanou hodnotou. Okrem toho má záujem pôsobiť spolu s EÚ aj za jej súčasnými hranicami, prioritne vo východnom susedstve a na západnom Balkáne – avšak nielen tam.

Vzťahy Slovenska s krajinami východnej Európy v roku 2012

Author(s): Alexander Duleba / Language(s): Slovak Publication Year: 0

Text ponúka stručný analytický prehľad vzťahov SR s krajinami východnej Európy v roku 2012. Rozdelený je do dvoch hlavných častí: prvá mapuje vzťahy SR s krajinami programu Východného partnerstva (Ukrajina, Moldavsko, Bielorusko, Gruzínsko, Arménsko a Azerbajdžan) a druhá je venovaná vzťahom Slovenskej republiky s Ruskou federáciou (RF). Prehľad bilaterálnych vzťahov s uvedenými krajinami sa zameriava na analýzu kľúčových otázok politickej a hospodárskej agendy v roku 2012. Posledná časť textu ponúka zhrnutie základných zistení.

Západný Balkán – pokrok i stagnácia

Author(s): Július Lőrincz / Language(s): Slovak Publication Year: 0

Západný Balkán ako dlhodobá strategická priorita slovenskej zahraničnej politiky sa v súvislosti s rokom 2012 dostal do osobitne pozitívneho kontextu. Tri nám veľmi blízke krajiny z regiónu dosiahli významné úspechy na svojej ceste s konečným cieľom plne sa integrovať do Európskej únie. Začal sa proces ratifikácie prístupového dohovoru Chorvátska s Úniou, Srbsko získalo štatút kandidátskej krajiny na členstvo (1. marca 2012) a Čierna Hora otvorila s Úniou prístupové rokovania (29. júna 2012). Samozrejme, je to predovšetkým úspech týchto krajín, ich občanov a politických reprezentantov, ale vo všetkých troch prípadoch je nepochybná spoluúčasť Slovenska. Naša republika, jej politická reprezentácia, diplomacia a mimovládny sektor sa v predchádzajúcich rokoch veľmi intenzívne angažovali na dvojstrannej i mnohostrannej úrovni, aby sa perspektíva euroatlantickej integrácie, jej rozšírenie i na región západného Balkánu stali optimálnou alternatívou rozvoja tamojších štátov a napokon aby aj medzinárodné spoločenstvo čoraz výraznejšie nachádzalo v tejto oblasti stabilitu a obrysy budúcej prosperity.

Slovenská rozvojová spolupráca v roku 2012

Author(s): Nora Beňáková ,Peter Brezáni,Ján Mihálik / Language(s): Slovak Publication Year: 0

Hneď na úvod možno konštatovať, že v roku 2012 sa v oblasti rozvojovej spolupráce niečo podarilo viac, niečo menej a na ostatné nebolo dosť času, kapacít, možností či vôle. V roku 2012 poskytlo Slovensko oficiálnu rozvojovú pomoc v celkovom objeme 60,98 mil. eur. Podiel ODA na hrubom národnom dôchodku tak predstavoval 0,087 %. Na porovnanie, v roku 2011 sme „pomáhali“ za 61,91 mil. eur s podielom na HND vo výške 0,091 %. V absolútnych číslach ide teda o pokles o 930 000 eur. Naďalej platí, že pri súčasnom objeme poskytovanej rozvojovej pomoci a bez výrazného navýšenia prostriedkov si SR nedokáže splniť medzinárodné záväzky, v rámci ktorých sa spoločne s ostatnými novými členskými štátmi Európskej únie (EÚ 12) zaviazala dosiahnuť v roku 2015 podiel poskytovanej pomoci na HND vo výške 0,33 %. Slovensko sa vo vzťahu výdavkov na ODA k HND v rámci uvedenej skupiny krajín umiestnilo rovnako ako rok predtým na 9. mieste. Za nami boli Rumunsko, Bulharsko a Lotyšsko.

Neorenesančný slovenský diplomat Juraj Králik

Author(s): Miroslav Musil / Language(s): Slovak Publication Year: 0

Juraj Králik bol skutočný prototyp neorenesančného diplomata, akýsi Leonardo da Vinci slovenskej diplomacie. Do našej histórie sa významne zapísal ako diplomat a vysokoškolský profesor, ale aj ako polyhistor, multilingvista, spevák, spisovateľ, skladateľ, výtvarník a športový pretekár. Narodil sa 26. júla 1926 v Košiciach a vyrastal v Michalovciach, kde dokončil stredoškolské vzdelanie a pôsobil ako člen folklórneho súboru, ktorý bol predchodcom súboru Zemplín. V rámci výstavby Trate mládeže stál v roku 1948 pri zrode vysokoškolského tanečného a speváckeho súboru Lúčnica – ako choreograf, sólista a prvý predseda. K formovaniu Králikových názorov a postojov prispeli časté návštevy jeho rodiny osobnosťami najmä z radov evanjelickej inteligencie, ako Milan Hodža, Martin Rázus, generál Ferdinand Čatloš, Elo Šándor, a ministrov. V štúdiách pokračoval na Vysokej škole ekonomickej v Bratislave a na Právnickej fakulte Univerzity Komenského. Okrem toho vyštudoval operný spev. Dohovoril sa viacerými cudzími jazykmi, na Ministerstve zahraničných vecí ČSR absolvoval skúšky z anglického, francúzskeho, nemeckého, zo španielskeho, z talianskeho, ruského a maďarského jazyka. Popri nich však ovládal aj základy klasických jazykov – latinčiny a gréčtiny.

Chronológia dôležitých udalostí v slovenskej zahraničnej a európskej politike v roku 2012

Author(s): Štefan Bako / Language(s): Slovak Publication Year: 0

Zmluvy, dohody a dohovory publikované v roku 2012

Author(s): Author Not Specified / Language(s): Slovak Publication Year: 0

Štruktúra orgánov štátnej správy pôsobiacich v oblasti medzinárodných vzťahov a európskych záležitostí v roku 2012

Author(s): Štefan Bako / Language(s): Slovak Publication Year: 0

Zoznam zastupiteľských úradov krajín EÚ, NATO a niektorých ďalších krajín v Slovenskej republike

Author(s): Štefan Bako / Language(s): Slovak Publication Year: 0

Zoznam zastupiteľských úradov Slovenskej republiky, stálych misií, generálnych konzulátov a slovenských inštitútov

Author(s): Štefan Bako / Language(s): Slovak Publication Year: 0

Zoznam konzulárnych úradov Slovenskej republiky vedených honorárnymi konzulmi

Author(s): Štefan Bako / Language(s): Slovak Publication Year: 0

Počty príslušníkov OS SR v súčasných misiách na podporu mieru

Author(s): Štefan Bako / Language(s): Slovak Publication Year: 0

O autoroch

Author(s): Author Not Specified / Language(s): Slovak Publication Year: 0

Predhovor

Author(s): Peter Brezáni / Language(s): Slovak Publication Year: 0

Slovenská republika a Európska únia v roku 2011

Author(s): Vladimír Bilčík / Language(s): Slovak Publication Year: 0

Nasledujúci text hodnotí podstatné udalosti v slovenskej európskej politike. Pri analýze pôsobenia Slovenskej republiky v Európskej únii je dôležité mať na zreteli prinajmenšom tri rôzne kontexty: • miesto SR v súčasnej EÚ, • perspektívy budúcej integrácie • a domácu tvorbu európskej politiky. Rok 2011 sa ukázal ako významný z pohľadu každého z týchto kontextov. Na jednej strane sa Slovenská republika zaradila do politického jadra Únie. Na druhej strane sú fungovanie a udržateľnosť tohto jadra v najbližších rokoch otázne. V rámci SR sme zažili politicky najvýznamnejšiu diskusiu o mieste krajiny v EÚ, keď pri hlasovaní o navýšení takzvaného dočasného eurovalu v októbri 2011 padla vláda premiérky Ivety Radičovej.

Bezpečnostná a obranná politika Slovenskej republiky

Author(s): Ivo Samson / Language(s): Slovak Publication Year: 0

Rok 2011 znamenal pre bezpečnostnú a obrannú politiku Slovenskej republiky reflektovanie tak vonkajšieho bezpečnostného prostredia, ako aj vývoja na domácej politickej scéne vrátane vývoja v Ozbrojených silách Slovenskej republiky (OS SR). Najdôležitejšie vonkajšie podnety, na ktoré SR vzhľadom na svoju účasť či už v druhom pilieri EÚ alebo z dôvodu svojho členstva v Severoatlantickej aliancii musela reagovať, sa dajú – bez stanovenia závažnosti a priorít – zhrnúť do niekoľkých udalostí, resp. procesov.

Slovensko-maďarské vzťahy v roku 2011 – na pomedzí vnútornej a zahraničnej politiky

Author(s): Juraj Marušiak / Language(s): Slovak Publication Year: 0

Väčšina problémov z predchádzajúcich období v slovensko-maďarských bilaterálnych medzištátnych vzťahoch pretrvávala aj počas roka 2011 a v období, ktoré predchádzalo predčasným parlamentným voľbám v marci 2012. Napriek tomu bolo možné konštatovať čiastočnú zmenu atmosféry, v akej sa tieto problémy riešili, ktorá však bola podmienená predovšetkým zmenou taktiky slovenskej strany. V prípade Maďarska zásadné zmeny východísk, strategických cieľov, ale ani prístupu pri formovaní vzťahov so Slovenskom nenastali. Z hľadiska zahraničnej politiky SR predstavovala problém nestabilita vládnej koalície štyroch pravicovo-centristických strán (SDKÚ-DS, SaS, KDH a Most-Híd), pričom práve názory na riešenie sporných otázok v slovensko-maďarských vzťahoch predstavovali deliacu čiaru vnútri vládnej koalície, ako aj vnútri jednotlivých koaličných zoskupení. Dôsledkom bola absencia jednotného postupu koaličných strán v uvedených otázkach. Na druhej strane však aj najsilnejšia opozičná strana Smer-SD počas roka 2011 a začiatkom roka 2012 svoj dovtedajší postoj k vzťahom s Maďarskom, resp. s príslušníkmi maďarskej menšiny v SR prehodnocovala.

Možnosti a limity ďalšej „vyšehradizácie“ Vyšehradu

Author(s): Tomáš Strážay / Language(s): Slovak Publication Year: 0

Počas roka 2011 prechádzala Európska únia zložitým obdobím, ktoré pokračovalo aj v roku 2012. Dlhová kríza mala za následok celkovú krízu v eurozóne, pribúdali tiež otázniky nielen nad budúcnosťou spoločnej meny, ale aj celého európskeho projektu samého osebe. Krajiny V4 ani samotná skupina touto krízou, prirodzene, nezostali nedotknuté. Hoci členom eurozóny je spomedzi vyšehradských krajín nateraz iba Slovensko, prepojenosť českej a maďarskej ekonomiky s eurozónou – predovšetkým vzhľadom na ich otvorenosť – nemožno spochybňovať. A hoci Poľsko, najmä vďaka veľkosti domáceho trhu, vychádza v rámci krajín V4 z krízy dlhodobo najlepšie, predstavitelia Poľska si dostatočne uvedomujú pripútanosť vlastnej krajiny k EÚ.

Tranzicija, mladi i kriminalitet

Author(s): Oliver Bačanović,Nataša Jovanova / Language(s): Serbian Publication Year: 0

Accepting the notion of understanding the transition like a combination of deep political, legal, economical and social change within society, with purpose for its fundamental transformation, which can cause dramatic changes, in this paper we start from the premise that transition processes are not only positive but also have negative side (which among other things, expressed through juvenile crime). In this sense, in this paper we have tried to show (description level) the link between the process of transition (specific for the so-called countries in transition), and juvenile crime, whose carriers are representatives of the population which, regarding its main characteristic- age, more specificaly minority, and other biopsycho-social characteristics, belongs to vulnerable groups. In the context of the object and purpose of this paper, are examined this following issues: the concept of transition, a brief overview of the situation in Macedonia after "decomposition of SFRY", transition as a determinant of phenomenology of crime, the impact of transition on young population, and some phenomenological characteristics of juvenile crime in our country during the period of transition. Finally, we suggest juvenile crime to be subject of further deeper researches that will identify not only the phenomenological characteristics of this type of crime, but also to provide enough relevant data that will give answer to the more complex question of the etiology of crime based on objectively determined influence of transition.