![Hana Arent: Odabrana bibliografija](/api/image/getbookcoverimage?id=document_cover-page-image_342024.gif)
We kindly inform you that, as long as the subject affiliation of our 300.000+ articles is in progress, you might get unsufficient or no results on your third level or second level search. In this case, please broaden your search criteria.
Dejiny sú jedným z najpozoruhodnejších, ale aj jedným z najkomplikovanejších fenoménov ľudskej existencie. Pochopiť ich priebeh, smerovanie, ale aj ich napĺňanie ľudskou činnosťou nie je jednoduché ani len na pohľad. No i napriek tomu, resp. práve preto, musí historická veda, ktorá dostala do vienka úlohu zmapovať ľudskú spoločnosť v jej vývoji, pozorne sledovať všetky stránky jej života, mapovať ich vzájomné dotyky, ich prelínanie, ich konflikty, aby mohla vo fáze syntézy načrtnúť základné tendencie historického vývoja. A tak potom tzv. „veľké dejiny“ s celoštátnym či celonárodným charakterom prezentujú verejnosti proces, ktorým prešla spoločnosť v skúmanom historickom období. Súčasne ukazujú, čo všetko ho determinovalo a posúvalo do tej či onej polohy a ako sa tento proces javil a javí navonok. To následne umožňuje historikom vysloviť charakteristiku spoločnosti a urobiť súd o výsledkoch svojho poznania. No a v tomto okamihu môže bádateľ odrazu stáť na „tenkom ľade“. Jeho charakteristika, ktorá naozaj platí na široké spoločenstvo, v istom momente stráca svoju platnosť. Stráca ju vlastne vtedy, keď ju chceme mechanicky aplikovať na jednotlivé zložky spoločnosti, na ich vývoj, na ich vlastné „malé“ dejiny.
More...
Ochrana národnostných a rasových menšín, zakotvená vo versaillských mierových zmluvách a vzťahujúca sa i na Nemecko, nielenže v tejto krajine od roku 1933 prestala platiť, ale do popredia sa dostal nový fenomén – úplné popretie rovnosti človeka pred zákonom, predovšetkým na základe rasového princípu. Pri transformácii demokratického politického systému na nový – totalitný – došlo teda v chápaní vzťahu politiky a práva k zásadným zmenám. Nemeckí národní socialisti, vychádzajúc z ideologických zásad Hitlerovho Mein Kampf presadili názor, že zákony nepomôžu, dôležitejšia je vraj „instinktivně cítěná potřeba německého národa“. V týchto intenciách vyhlásil roku 1933 poslanec ríšskeho snemu za NSDAP Dr. Freisler: „Co pak tu záleží na nějakém rozhodnutí státního dvora! Pryč se směšnou posvátností paragrafů! Národ přece neobětuje vlastní život pro pár paragrafů.“ Pre tých, ktorým totalitná ideológia imponovala, to znamenalo prekročenie morálneho Rubikonu. „Podle nacistické theorie je zákon toliko zbraní v politickém boji. Kerrl, státní úředník, který se stal ministrem spravedlnosti v Prusku, tvrdil v prvních dnech revoluce, že se zákon musí zbavit posedlosti ‘mrtvou objektivností’, tohoto žalostného dědictví liberalismu. Hitler tento názor schválil.“
More...
Upravo doneti Zakon kojim se rehabilituju svi “ideološki” protivnici komunizma, počinje sa datumom od 6. aprila 1941. što je istovremeno i njegov najzanimljiviji deo. Imali smo priliku da slušamo predlagače i zagovornike zakona1 koji su svojom srčanom odbranom ratnih “ideoloških” protivnika komunizma, nedvosmisleno potvrdili da je čitava stvar i smišljena isključivo zbog njih, a da ih oni posle 1945. ustvari i ne zanimaju, odnosno, da su samo “kolateralna šteta” pokušaja rehabilitacije kvislinga iz vremena Drugog svetskog rata. Saopštili su nam i da bi čitav komunistički period trebalo jednostavno proglasiti zločinačkim čime bi, misle oni, po automatizmu bili rehabilitovani svi njegovi “ideološki” protivnici, a oni ratni proglašeni borcima za pravednu stvar. Zato možemo očekivati da će (kao što se već desilo sa četnicima) ovog puta “demokratama” biti proglašeni nedićevci i ljotićevci, pa će po automatizmu “demokrate” postati i balisti, hortijevci, ustaše, i na kraju, sam nemački Rajh. Svi oni zaista jesu bili “ideološki” protivnici komunizma, ali je, sasvim sigurno, Hitler bio najveći. Zato nije slučajno danas, njihov “ideološki” antikomunizam i početak i kraj svake argumentacije, uz prećutkivanje da su kao protivnici komunizma bili i aktivni protivnici celokupne antihitlerovske koalicije čiji je komunizam bio sastavni deo. Prećutkuje se i da je njihov “ideološki” antikomunizam u tadašnjem shvatanju pojma podrazumevao veličanje nacizma, antidemokratiju, i na prvom mestu, antisemitizam, “slučajno”, baš u vreme kada su milioni Jevreja ubijani u “Velikom Nemačkom Rajhu”.
More...
MIXER, Aleksandar Novaković: Jevreji kao dramatis personae u srpskoj drami; CEMENT, Bojan Samson: Ćorsokak. Retrovizor. Rikverc; ARMATURA Sonja Gočanin: Strah od hiperseksualizacije; VREME SMRTI I RAZONODE, Tomica Ćirić: Mi čekamo ovčara, Pseudo Lucić: Falolatrijska tužbalica; BLOK BR. V, Kosmoplovci: Krpelj #240
More...
MIXER, Filip David: Uloga Nedičevog kvinsliškog režima u „konačnom rešenju“ jevrejskog pitanja; CEMENT, Saša Ćirić: No pasaran, radovi na putu; ŠTRAFTA, Vladimir Arsenić: Razbijanje Ninove nagrade, Goran M. Antić: Nešto je trulo u srpskom pravosuđu; VREME SMRTI I RAZONODE, Tomislav Marković: Jadi mladoga Entera, Predrag Lucić: Da te nije, Srbija; BLOK BR. V, Aleksa Jovanović i Lazar Bodroža: Avanture zeca Milorada
More...
The author deals with the relationship between the Vatican, through its system of legal and ethical values, to women and Jews. Then the relationship of law and ethics is transferred to the field of modern society, considering the different views of the genocide, some of which are unethical and based on a distinctive conception of genocide in the light of political and ideological needs.
More...
Vane Ivanović je umro 4. aprila 1999. Nekoliko nedelja pred smrt nije bio pri svesti, pa nije ni znao da je 24. marta NATO započeo bombardovanje Srbije. To mi je rekao njegov mlađi sin Andrija kada mi je telefonirao da mi saopšti tužnu vest i zamoli da je prosledim njegovim jugoslovenskim prijateljima u Britaniji. Sećam se da je u tom trenutku J. bila pored mene i da me je bezuspešno tešila. Nisam mogao da zadržim suze. Kada sam se malo pribrao, telefonirao sam profesoru Stevanu Pavloviću, a zatim i ostalim zajedničkim prijateljima. Imao sam osećaj da je Vanetov odlazak značio mnogo više nego lični gubitak za porodicu i prijatelje, među kojima sam poslednjih godina njegovog života bio i ja. Baš u kontekstu strašnih događaja iz poslednje decenije prošlog veka – gubitak stotina hiljada života, miliona domova, stotine hiljada, ako ne i milioni fizički i mentalno osakaćenih ljudi, nestanak jedne zemlje, zajedničkog jezika, zajedničkih uspomena… – osećao sam da je Vanetov odlazak bio posebno težak gubitak. J., Amerikanka, nije mogla da razume kako može jedan čovek, koji pritom nije bio predsednik ili bar vođa političke partije, nego emigrant, doduše dobrostojeći, toliko da znači za jedan narod. Nisam uspeo, a možda ni umeo, da joj objasnim. Već smo se bili raspravljali oko NATO bombardovanja: ona, Amerikanka, stidela se politike svoje zemlje i bila je gotovo stoprocentno na srpskoj strani. Ja sam pokušavao da razumem sve tri (dve?) strane u sukobu, ali sam se najviše stideo i najviše osuđivao zločine koje je činila srpska strana. Stalno sam se pitao šta bi Vane rekao i kako bi se držao. Bio sam uveren da sam postupao kao što bi i on: on bi osudio zločine srpske strane, sigurno ne bi podržavao albanski nacionalizam i akcije UČK, bio bi protiv daljeg cepanja jugoslovenskog prostora, i ne bi podržao zapadnu vojnu intervenciju protiv njegovih Jugoslovena. Jednom rečju, bio bi u ‘mini manjini’ (kako bi on rekao) i bilo bi mu užasno teško. Kao što je bilo i meni, profesoru Pavloviću, Desimiru Tošiću, Jasni Dragović, Dejanu Joviću i ostalim prijateljima s kojima sam tada bio u stalnom kontaktu.
More...
Grounded on Giorgio Agamben's assertion that once the historical, technical and legal context of the Jewish genocide has been sufficiently clarified, we are facing a serious challenge when we really seek to understand it and becomes more thought-provoking when we try to represent it. The difference between what we know about the Holocaust and how this delicate issue should be represented is facing major challenges in the context of content abundance on both Holocaust classical analyses or contemporary digital formats.Contemporary society is facing ethical and emotional limitation regarding Holocaust representation. What is the right way to represent the Holocaust after eight decades since the Holocaust took place is one of the relevant questions that arises in this context? How to live, what to do, and how do the consequences of my actions affect society after the Holocaust experience,are some of the quests of Elie Wiesel’s life. The paper will highlight how his storytelling provides some guidelines for shaping a possible good way of representing the Holocaust and what are its resources. It will also illustrate what are the ethical components of his storytelling that constitute an example of ethical conduct and give some relevant suggestions on how to instrument them in order to place Holocaust representation on a progressive way of reflection.
More...
Ultraortodoksna zajednica (haredim) oduvek izaziva žestoke kritike sekularnih izraelskih građana. Njihova različitost, zatvorenost, njihovi neobični običaji i vođe koji mumlaju molitve, staromodna odeća, odnos prema ženama, odbijanje da rade i služe vojni rok (ne daj bože!), to što njihova deca uče po odvojenom školskom programu – sve to neprekidno doliva ulje na vatru. Mržnja prema njima je slepa, preterana i neprikladna. Ponekad se graniči sa antisemitizmom. Reči koje se izgovaraju protiv njih su ružne i nepristojne, među najgorima koje se čuju u javnom prostoru.
More...
This paper proposes to compare the ideological and legal frameworks of the Romanian and Hungarian Jewish labor service system. The analysis brings into focus Transylvania, a territory which was divided between Hungary and Romania in the time of the Second World War. Between 1940-1944 the northern part of Transylvania was part of Hungary, while the southern territories belonged to Romania. This territory split in two had a Jewish population with common characteristics like their Hungarian language and culture and their socio-cultural background. However, their fate in the time of the Holocaust were totally different.
More...
Trnava has a specific significance in the religious history of Slovakia, and in some historical periods this importance extends beyond the boundaries of Slovakia and, at the same time, it acquires a dimension that extends to other than religious and confessional aspects of society. The paper deals with the key problems of Trnava’s position in religious life, focusing largely on the importance of the town in the history of the Catholic Church from the Middle Ages up to the 20th century. In addition, it focuses on the history of the Evangelical Church of the Augsburg Confession and the Jewish religion as the confession which also shaped the history of the town. The issue is explored from the point of view of the possibilities of using the results for the preparation of excursion education, paying attention to specific places in Trnava which could be used for excursions.
More...
In Israel as in other countries, when the COVID-19 epidemic surfaced it exacerbated the existing divisions and tensions in society. A group that came under severe attack from the public was the Jewish Ultraorthodox population (the Haredi). This was due to disregard on the part of certain ultra orthodoxgroups of the restrictions imposed in response to the epidemic and an exceptionally high infection rate in that community – as much as 70% of cases recorded from February until May this year affected members of that community.
More...
Preko dvije hiljade godina, sinagoga je bila dom jevrejskoj zajednici, a time je imala odgovornost da ispunjava duhovne, intelektualne i emocionalne potrebe svojih pripadnika. Zajednica je središnja ideja judaizma; kako kaže jevrejska feministička teologinja pionirka Judith Plaskow: “Odnos s Bogom je posredovan zajednicom i izražava se u zajednici”. U srži je zavjetnog odnosa između Boga i ljudi.
More...
Radikalnost povijesnog djelovanja Židova Isusa Krista pokazuje se, između ostalog, nekonvencionalnim ponašanjem prema ženama u tadašnjem patrijarhalnom društvu. Radikalnost ne dotiče samo njega, nego su primjer radikalnosti sve revolucionarne žene koje su napuštale svoje domove (što je bilo apsolutno neprimjereno ponašanje) kako bi bile u krugu Isusovih učenica. Vjeri u uskrsnuće, temelju i vrhuncu kršćanske vjere, svjedočile su žene. Njih je, pak, tadašnje židovstvo smatralo nepouzdanim u svjedočenju te zbog toga nisu mogle biti svjedokinje na sudu. Ipak su odabrane da svjedoče fundament kršćanske vjere. (Brown, 1996: 137) Iako su povijest i pisana riječ zanemarivale važnost žena koje su okruživale Isusa, on je zajedno s njima sudjelovao u revolucionarnom uvođenju žena u temelje vjere koja nadilazi spolne i rodne podjele. Isus je s pojedinim ženama iz evanđelja razgovarao i otvarao se o bitnim vjerskim iskustvima, kao s nijednim muškarcem. Primjer su Samarijanka, Kanaanka, Marija iz Betanije, Marta, te mnoge druge žene o kojima piše Rebeka Jadranka Anić u knjizi Žene u crkvi i društvu.
More...
Se židovskou tematikou se setkáváme v našich zemích již od 10. století, kdy do českých zemí přicházeli první Židé. Od té doby se Židé opakovaně stávali cílem útoku ostatních, často přicházeli nejen o svůj majetek, ale i o své životy. Vše vyvrcholilo druhou světovou válkou a holocaustem. Historie židovského obyvatelstva i jeho každodenního života je bohužel v rámci středoškolského vyučování opomíjena – převážně z časových důvodů. Proto je velmi důležité i v dnešní době, kdy antisemitismus není výjimkou, aby se studenti o židovské tematice dozvěděli a společně o ní diskutovali. Díky níže popsaným programovým blokům se se studenty můžeme dotknout nejen perzekucí židovské komunity, transportů a poválečné situace, ale také židovských tradic a zvyků.
More...
Cílem je demonstrovat problematiku židovských dějin vysvětlením a v některých případech pokusem o vyvrácení určitých zažitých stereotypů. Problematika Židů v dějinách je velmi často spojena pouze s holocaustem a dějinami 20. století. Velmi často je upozaďován výklad židovského všedního života vzhledem k jejich kulturnímu a vědeckému přínosu pro společnost. Cílem je prostřednictvím pochopení určitých pojmů „nastartovat“ vidění minulosti ve světě kolem nás. Důležitou součástí je práce s digitalizovanými prameny, které mohou napomoci pochopení historie, a to zejména v regionálním kontextu.
More...