We kindly inform you that, as long as the subject affiliation of our 300.000+ articles is in progress, you might get unsufficient or no results on your third level or second level search. In this case, please broaden your search criteria.
Takto dva mesiace, 9. septembra sme boli pri pamätníku Gavrila Gryzlova na lazoch. Gryzlov je vari jediným novinárom – reportérom, ktorému postavili pamätnú dosku lazníci. Bez erárnej koruny. Po prepustení zo Smeny jediný odmietol nastúpiť na subalterné miesto, lebo veril Husákovi. Ten mu povedal, aby vydržal, že to dlho nepotrvá. Vydržal tam až do svojej smrti roku 1978.
More...
Som rád, že naše stretnutie zastrešuje titul, ktorý mu právom patrí, „Novinári v roku 1968 – predznamenanie roka 1989.“ Mierim teraz na hlasy, ktoré dôvodili, že rok 1968 patril „snílkom“ – akoby sa etapy v živote človeka aj krajiny dali preskakovať.
More...
Hľadanie súvislostí medzi spoločenským prevratom (revolúciou) novembra 1989 a spoločenskými reformami roku 1968 nastoľuje toľko problémov a úvah, že si dovolím, aspoň v skratke, upozorniť len na niektoré. Možno si poviete, veď prvý už smeroval k demokracii či k novému spoločenskému systému, tie druhé sa odohrávali akosi len v rámci vtedajšieho socialistického systému. Obe sa však stali dominantnými medzníkmi slovenskej a českej spoločnosti druhej polovice 20. storočia a mali svoju vnútornú občiansku kontinuitu.
More...
Šesťdesiate roky predznamenali novú éru v dovtedy prísne totalitnej, ideológiou zviazanej československej spoločnosti. Po desaťročí, ktoré sa nieslo v znamení zinscenovaných procesov, zatýkania politických oponentov, hľadania a nachádzania nepriateľov vo vlastných radoch, po prvej kríze komunistického režimu prišlo obdobie, ktoré prinášalo zmenu. Pretlak spodných prúdov, nespokojnosť a dezilúzia vyvreli na povrch do rieky, ktorá sa už nedala ani mocenskými prostriedkami, hrozbami, zákazmi, odvolávaním z funkcií a skrytým prenasledovaním zastaviť.
More...
Popri zmenách režimov, poprípade štátoprávneho usporiadania, vznikajú aj tzv. studené chronologické medzníky. Tento klasický prístup vytyčuje pevné orientačné body a rozdeľuje minulosť na viac-menej stabilné úseky. Niektoré medzníky však nemožno chápať len týmto spôsobom, ale skôr ako rozhrania, pri ktorých nie je ľahké určiť počiatok a koniec. Zatiaľ čo samotná prvá svetová vojna – pokiaľ ide o vojenské operácie, je rámcovaná začiatkom a ukončením bojov, tento časový úsek sa nevzťahuje na krajiny, ktoré do vojny vstúpili neskôr, alebo z nej vystúpili predčasne. Isté pochybnosti môžu nastať aj ohľadom jej konca, ktorý bol z politických či diplomatických dôvodov oneskorený. Aj samotný rok 1918 nesie v sebe odlišnú symbolickú a historickú váhu, ktorú je v mnohých ohľadoch ťažké izolovať. Zdá sa, že obdobie rokov 1914 – 1918 a rok 1918 predstavovali dlho etapu, ku ktorej bolo chúlostivé pristupovať z chronologického hľadiska. Nevedelo sa, či ich zaradiť do uhorského alebo československého rámca. Z tohto dôvodu sa k nim niekedy pristupuje aj ako k osobitým obdobiam.
More...
Niet pochybnosti o tom, že Trianonská mierová zmluva a Trianon ako symboly najzásadnejšej zmeny usporiadania strednej Európy sú historickou udalosťou, ktorá ovplyvnila nielen tento región, ale aj historické vedomie obyvateľov. Od podpísania mierovej zmluvy sa svet zmenil a z Trianonu sa stal symbol. Bez ohľadu na očakávania, koncepcie, konštrukcie a predstavy, súčasný vývoj Európy, Slovenska i Maďarska, otvára nové možnosti pre usporiadanie vzájomných vzťahov, ale v nových formách a na nových princípoch, nie na návrate k ideám a usporiadaniu 19. storočia.
More...
Maďarský denník A Reggel, ktorý v medzivojnovom období vychádzal v Československu, venoval takmer celé svoje číslo z 5. júna 1930 desiatemu výročiu podpísania Trianonského mieru. Články o Trianone zaplnili až jedenásť z dvanástich strán denníka, ktorý ale pri spomínanej príležitosti vyšiel so zvýšeným počtom strán. To, že sa A Reggel vô- bec venoval tejto téme, je samo o sebe prekvapujúce. V prvej Československej republike spomínanie na Trianon vôbec nebolo bežné, obzvlášť nie v kruhoch maďarskej menšiny, a už vôbec nie na stránkach maďarského menšinového denníka. Ešte prekvapujúcejší je však obsah „trianonského čísla“. Z 15 dlhších článkov až šesť pochádzalo z pera českého alebo slovenského autora. A neboli to nejakí „obyčajní“ pisatelia, ale popredné postavy československej politiky: minister zahraničných vecí Edvard Beneš, minister školstva Ivan Dérer, minister vnútra Juraj Slávik (v denníku nazvaný Slávik György), významný predstaviteľ slovenskej politiky Milan Hodža, resp. profesori Emanuel Rádl a Jiří Hoetzel. Ďalšie články napísali zástupcovia občianskej a ľavicovej opozície v Maďarsku, resp. politickí emigranti: Oszkár Jászi, minister pre národnostnú otázku vo vláde Károlyiho, Rusztem Vámbéry, člen revolučnej Maďarskej národnej rady v roku 1918 a Pál Kéri, redaktor Bécsi Magyar Újság a jeden z najdôslednejších kritikov Istvána Tiszu, ktorý určitú dobu pobudol aj v Československu, a napokon Ferenc Paál, novinár žijúci v emigrácii. Spomedzi zástupcov domáceho maďarského verejného života prispel svojím článkom len publicista a podporovateľ československej vlády Géza Surányi. Ostatné články boli podpísané neznámymi menami alebo iniciálami.
More...
Jérome Bruner vo svojej eseji o kultúre vzdelávania upozornil, že: „cieľom výučby dejepisu je pomáhať žiakom vytvárať významy, nie riadiť učenie len na zapamätanie významov.“ Jadro jeho myšlienky nielen pamätať, ale aj vytvárať významy upriamuje našu pozornosť na isté znaky tradície. Práve tie, okrem iných, ovplyvňujú nielen charakter či špecifiká historického poznávania v edukačnom prostredí, ale i intenzívnejšie prebiehajúci slovensko-maďarský historicko-didaktický dialóg o tvorbe národných či spoločných učebníc dejepisu.
More...
Spoločensko-politické pomery medzivojnového Maďarska do značnej miery ovplyvňovala aj existencia a vplyv utečeneckých spoločenstiev. S touto niekoľkostotisícovou masou ľudí sa donedávna nikto príliš nezaoberal. Po práci Istvana Mocsyho z roku 1983 sa takýto výskum rozbehol len v posledných rokoch. Nové informácie sa dozvedáme najmä prostredníctvom prác Csabu Csótiho, Istvána Gergelya Szűtsa a Gábora Aradiho. Problém utečencov predstavuje kultúrny kód horthyovského obdobia. Riešenie tohto problému, ako aj odpovede, ktoré si v súvislosti s ním dávame, sú zároveň aj odpoveďami na riešenie trianonskej traumy a problémov z nej vyplývajúcich. Rozprávanie začínam od spolkov, lebo spolkový život predstavuje obraz vzťahu verejného a spoločenského života par excellence. Na druhej strane, výskum zoskupení pomerne roztrieštenej občianskej spoločnosti v Maďarsku pred rokom 1947 ponúka možnosti aj na skúmanie mentalít jednotlivých utečeneckých spoločenstiev. V predloženom texte sa pokúsim pomocou piatich príkladov ukázať možné formy (seba)organizácie utečencov, ich ciele, funkcie a úlohy, ktoré nadobudli počas svojho pôsobenia. Svoje úvahy prepájam s koncepciou kultúrnej pamäte Jana Assmanna, pomocou ktorej sa pokúsim dopracovať k modelu, ktorý mi umožní dospieť k relevantným záverom v súvislosti so spomínaním/pripomínaním a rituálmi trianonskej traumy.
More...
Predložená kapitola je naším pokusom vytvoriť spoločné dielo a zároveň vstúpiť do diskusie o potrebe a možnostiach intenzívnejšieho dialógu historikov zo Slovenska a z Maďarska. Rozhodli sme sa napísať dielo, ktoré nebude sledovať ešte stále aktuálnu prax vytvárania paralelných príbehov „slovenských“ a „maďarských“ dejín, ktoré sú zároveň odrazom nedostatočnej komunikácie medzi odborníkmi a presadzovania nacionalistických interpretácií dejín v oboch krajinách. Prostredníctvom príbehu inštalácie náhrobného kameňa chceme analyzovať refl exiu zániku monarchie v práve sa formujúcom maďarskom menšinovom diskurze. Snažíme sa zachytiť úlohu tzv. spoločenských aktérov, resp. kultúrnych inštitúcií a rituálov, v procese konštruovania a distribúcie kultúrnych reprezentácií.
More...
As the title indicates, the team of contributors, consisting of Hungarian and Slovak authors, does not focus primarily on the historical events of 1918-1920 in Central Europe (i.e. the breaking up of the Austro-Hungarian Empire, the disintegration of the Hungarian Kingdom, the formation of Czechoslovakia, the peace conference and the making of the Trianon Peace Treaty). Political history in the traditional sense is not the focus here; rather, the authors are interested in the narratives which were told of those events in the subsequent 90 years, their existence and impact in various social contexts. Each chapter observes a different area of the institutionalised social sphere, wherein the discourse on the mentioned historical period was present in one way or another. The authors focus on four domains of social production / reproduction and instrumentation of historical knowledge: professional history writing; official history curriculum; political discourses and the utilisation of history in public discourses, as well as the symbolic/ social representation of the events around ‘Trianon’ in public spaces.
More...
Pri vzniku slovenského agrárneho politického hnutia sa rozhodovalo nielen o konštituovaní agrárnej strany na Slovensku a jej ďalšom politickom osude, ale vzhľadom na jej význam na slovenskej i československej politickej scéne aj o smerovaní celého politického vývoja v medzivojnovom období a jeho neblahom vyústení v roku 1938.
More...
Takmer trojročné obdobie dejín Československa a Slovenska od oslobodenia roku 1945 do februára 1948 je stále predmetom záujmu historikov a politológov. Po páde komunistického režimu sa výskum sústredil predovšetkým na rekonštrukciu politického diania, ale približne od druhej polovice 90. rokov 20. storočia sa čoraz častejšie nastoľuje otázka o charaktere politického režimu v Československu v tomto relatívne krátkom období. Pritom sa používajú jeho rôzne pomenovania tak súdobé – ľudová demokracia, socializujúca demokracia, ako aj najnovšie – limitovaná, resp. obmedzená demokracia, predkomunistický režim, polosovietsky režim, totalizujúca demokracia atď. V poslednom čase sa často stretávame s neutrálnym názvom režim tretej republiky. Už z uvedených slovných označení je zjavná rôznosť názorov. Bez ohľadu na niektoré odtiene, v podstate ide o to, či politický režim tretej republiky bol demokratický, alebo nedemokratický, resp. čo v ňom bolo demokratické a čo nebolo s demokraciou zlučiteľné. Viac-menej existuje zhoda, že šlo o hybridný systém, ale názory sa rozchádzajú v tom, čo v tomto hybride dominovalo natoľko, že určilo charakter politického režimu.
More...
Filozof John R. Searle sa vo svojej známej knihe Th e Construction of Social Reality venoval, ako tomu už aj názov napovedá, otázkam súvisiacim s existenciou sociálneho sveta, teda tej oblasti reality, ktorá súvisí s bytím, činnosťou a myšlienkovým svetom ľudí. Searle sa zamýšľa nad tým, ako existujú sociálne, resp. inštitucionálne fakty alebo inak povedané, aké sú špecifi ká existencie sociálnej a inštitucionálnej reality v porovnaní s tzv. tvrdou, fyzickou realitou. Searleove úvahy majú veľkú relevanciu aj pre historické bádanie. V tejto eseji sa pokúsim niektoré otázky, ktoré si Searle kladie v súvislosti so spôsobmi vytvárania a udržiavania reality vecí a vzťahov sociálneho sveta, položiť v súvislosti s takými sociálnymi entitami a javmi, akými sú národ a národnosť (môj výklad sa však rovnako bude týkať aj súvisiacich kategórií: etnikum/etnická skupina, rasa, a javov: nacionalizmus, rasizmus a pod.). Searle vo svojej knihe ako jeden z príkladov sociálneho a inštitucionálneho faktu (entity) uvádza peniaze. Presnejšie, modernú menu, tzv. peniaze s núteným obehom. A práve príklad peňazí mi viackrát poslúži ako odrazový mostík pri uvažovaní o ontológii národa. Najprv však bude potrebné ozrejmiť si niektoré pojmy a súvislosti.
More...
How could the 19th century be understood in historiographical terms? The Marxist historian Eric Hobsbawm (1917–2012) called it the “long century”; according to him, the Age of Empire ended in 1914 with the beginning of WWI that proved to be the beginning of the end of four European Empires: the Austro-Hungarian, German, Ottoman and Russian Empires. The Age of Extremes, the short 20th century, followed; it ended with the collapse of Communism in Europe and the end of the Cold War. Hobsbawm’s historiographical paradigms of the 19th and 20th century explain European political history and also the political conditions that ruled in the Czech lands and Slovakia under Habsburg rule. Yet how did citizens conceive of politics, what political ideas did they adhere to and what did they do to realize these ideas? For the purpose of this study, I suggest an interdisciplinary approach, focussing on the political ideas that were emerging in the long 19th century in Upper Hungary and the Czech lands.
More...
Namiesto úvodu k problematike a historickej etape, ktorá je ústrednou témou tohto príspevku, sa chcem vrátiť k predchádzajúcemu obdobiu. Konkrétne k problému zrušenia plebiscitu v lete 1920. Čo mu však predchádzalo? Pôvodne Najvyššia rada Dohody 27. septembra 1919 na návrh poľskej strany rozhodla, že na sporných územiach Tešínska, Oravy a Spiša sa usporiada plebiscit a termín určili na 24. júl 1920. Urobili sa potrebné opatrenia, aby ľudové hlasovanie prebehlo hladko. V Tešíne (meste) začala pracovať medzinárodná plebiscitná komisia, zložená zo zástupcov veľmocí: Veľkej Británie, Francúzska, Talianska a Japonska. Spravovala plebiscitné územie a mala k dispozícii aj osemdesiat francúzskych vojakov. Napokon sa však plebiscit nekonal. Prečo sa tak stalo, si ozrejmíme na základe najmä poľských prameňov.
More...
Cieľom tohto príspevku je poukázať na vývoj bezpečnostnej situácie v československo-poľskom, resp. slovensko-poľskom pohraničí v období rokov 1945 – 1947, a to jednak na inkorporovanom území a jednak na slovenskej strane hranice. Časový rámec skúmanej problematiky sa začína oslobodením týchto oblastí Červenou armá- dou a končí rokom 1947, ktorý sa najmä v kontexte podpísania československo-poľskej zmluvy o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci stal istým prelomom vo vzťahoch medzi Československom a Poľskom. Štúdiu ponímame ako príspevok k diskusii, ktorá prebieha v slovenskej a poľskej historiografii a v komunite „poľských“ Slovákov na Hornej Orave a Spiši o niektorých aspektoch povojnového vývoja na tomto území. Opierame sa v nej predovšetkým o výsledky vlastného výskumu v archívoch Slovenskej republiky a Českej republiky.
More...
Dejiny ranonovovekých šľachtických rodov nepatrili v druhej polovici 20. storočia na území Strednej Európy – snáď s výnimkou Rakúska – k obľúbeným či podporovaným výskumným témam. V Maďarsku, na Slovensku, v Rakúsku, Chorvátsku či Rumunsku zachované archívy aristokratických rodov, ktoré zohrávali v živote Uhorského kráľovstva v 16.-18. storočí často rozhodujúcu úlohu, tak pred pádom železnej opony ani slovenskí, ani maďarskí historici nepodrobili systematickému výskumu. Zatiaľ čo od druhej polovice 19. storočia v priebehu takmer celého storočia bolo vydaných množstvo základných pramenných edícií a monografi í, vzťahujúcich sa na najdôležitejšie rody a ich predstaviteľov, od konca 40. rokov 20. storočia počas viac než troch desaťročí venovali aristokracii pozornosť takmer výlučne len historici hospodárskych dejín. Od polovice 80. rokov sa ľady pomaly prelomili a vzniklo niekoľko zásadných monografi í, zborníkov, výstavných katalógov či pramenných edícií. O jednotlivých osobnostiach (napríklad Alžbete Báthoryovej, Adamovi I. Batthyányovi, palatínoch Mikulášovi a Pavlovi Esterházyovcoch, Valentínovi Törökovi, Jurajovi a Mikulášovi Zrínyiovcoch, Tomášovi a Františkovi Nádasdyovcoch či Jurajovi Thurzovi) boli napísané obsiahlejšie monografi e v maďarskom, slovenskom, chorvátskom či nemeckom jazyku. Zaoberali sa v prvom rade dvorským životom aristokracie, ich mecénstvom, sobášnymi stratégiami, odievaním, stravovacími zvykmi či kniž- nou kultúrou, resp. peregrináciami.
More...
This paper deals with the genre of biography in the Croatian literature of Bosnia and Herzegovina, from its appearance within eighteenth-century chronicles through the independence genre, and its modifications in the nineteenth and early twentieth century. Furthermore, it discusses changes in the genre model in relation to literary and documentary elements of a text, in the narrator’s position and his relationship to the story, and in how it presents an ideal of life to pass on. The literary-historical biographical dimension is considered through these changes, as is – indirectly – the Croatian literary tradition of Bosnia and Herzegovina in literary historiography.
More...
