Nekomunistický reformný prúd v roku 1968 – denník Ľud v 60. rokoch

Author(s): Juraj Alner / Language(s): Slovak Publication Year: 0

Téma pozostáva z dvoch častí: jednou je história Strany slovenskej obrody, ktorá Ľud vydávala, druhou udalosti odohrávajúce sa priamo v redakcii. Oboje sa vyvíjalo (presnejšie: stagnovalo) vo vzájomnej symbióze do polovice šesťdesiatych rokov, potom sa začal postupný proces odpútavania Ľudu od SSO. V rokoch 1969 - 70 sa noviny vrátili do stojatých vôd malej politickej strany. Zatiaľ čo pojem „politický marketing“ označuje symbiózu či vzájomnú závislosť politiky a médií, symbióza SSO a Ľudu za komunistického režimu bola špecifi cká: SSO svoje noviny v skutočnosti vôbec nepotrebovala, pretože sa nepotrebovala (a veľmi ani nechcela) prezentovať na verejnosti svojimi názormi (nijaké nemala) a nepotrebovala ani získavať voličské hlasy (nebolo ju možné voliť nad rámec mandátov, ktoré automaticky dostávala od komunistov). V roku 1968 (a krátko predtým a potom) nomenklatúre SSO Ľud skôr prekážal, pretože vstupoval vlastnými postojmi do politickej debaty. Ten vlastný postoj bol v príkrom rozpore s líniou, ktorú mali dopredu nakreslenú ofi ciálni reprezentanti strany kolaborujúcej s mocou.

Literatúra

Author(s): Author Not Specified / Language(s): Slovak Publication Year: 0

Fotodokumentácia

Author(s): Author Not Specified / Language(s): Slovak Publication Year: 0

Trianonský diskurz v slovenskej beletrii

Author(s): Roman Holec / Language(s): Slovak Publication Year: 0

Umelecká literatúra, a z nej predovšetkým próza, zvykne odrážať spoločenské problémy, atmosféru, spoločenský diskurz, individuálne túžby človeka a ďalšie témy, pre ktoré tvorí neopakovateľné zrkadlo spoločnosti i jednotlivca a súčasne nezastupiteľný historický prameň s veľkou výpovednou hodnotou. Klasické písomné pramene inštitucionálneho pôvodu svojou selektívnosťou (autorskou, ale i zo strany uchovávajúcej inštitúcie) obyčajne nestačia na zodpovedanie mnohých otázok. Pramene súkromného charakteru sú zase zväčša ťažko dostupné alebo úplne absentujú. Literárne pramene majú preto legitímny charakter a vhodne dopĺňajú vyššie uvedené typy najčastejšie využívaných pramenných zdrojov. Jednou z oblastí, kde zohrávajú nezastupiteľnú úlohu, je kreovanie a formovanie historickej pamäti, resp. kanonizovanie interpretácie historických udalostí.

Apponyi a Trianon na stránkach slovenskej autonomistickej tlače v prvej polovici 20. rokov 20. storočia

Author(s): Peter Macho / Language(s): Slovak Publication Year: 0

V príspevku analyzujem publicistické texty, ktoré vychádzali na stránkach dvoch periodík. Ide o Národnie noviny a denník Slovák. Profi lovali sa ako tlačové orgány politických strán, ktoré sa usilovali o zavedenie autonómie Slovenska v rámci Československej republiky. Napriek tomu, že Národnie noviny vychádzali v pomerne nízkom náklade, v časti slovenskej spoločnosti si uchovávali určitý kredit zdedený ešte z čias Rakúsko-Uhorska. Od roku 1918 si hľadali svoje miesto na žurnalistickej scéne: najprv fungovali ako tlačový orgán Slovenskej národnej rady, následne sa po krátkom intermezze straníckej fúzie národniarov a agrárnikov od roku 1922 defi nitívne stali tlačovým orgánom osamostatnenej Slovenskej národnej strany.

Anomické vzťahy vo vyučovaní dejepisu v Maďarsku

Author(s): György Jakab / Language(s): Slovak Publication Year: 0

Na školstvo v Maďarsku je vyvíjaný čoraz väčší spoločenský tlak a je evidentnejšie, že vzdelávací systém sformovaný v 19. storočí je neaktuálny z koncepčných ako aj z obsahových dôvodov. Je stavaný pred také výzvy, na ktoré dokáže čoraz menej a čoraz ťažšie reagovať. Následkom toho dochádza k permanentnému spoločenskému znehodnocovaniu školského vyučovania a pedagógov. Toto všetko sa priamo týka aj vyučovania dejepisu, ktoré je na spoločenské zmeny obzvlášť citlivé.

Dejiny a kultúrna trauma. Trianon a politiky verejného spomínania na Slovensku a v Maďarsku

Author(s): Dagmar Kusá,Miroslav Michela / Language(s): Slovak Publication Year: 0

Dňa 4. júna 2010, na 90. výročie podpísania Trianonskej mierovej zmluvy, boli v Komárne slávnostne odhalené dva nové pomníky, verejne reprezentované ako „slovenský“ a „maďarský“. Prvý mal byť výrazom vďaky a ten druhý zosobňovať smútok. Spomenuté akcie navštívilo niekoľko stoviek ľudí a miestne bezpečnostné zložky mali pohotovosť, keďže podobné akcie sú vnímané ako doména rôznych radikálov. Na prvú akciu, zorganizovanú Slovenskou národnou stranou (SNS), autobusy priviezli množ- stvo podporovateľov z iných miest krajiny. Druhé podujatie, zorganizované miestnym občianskym združením, nepodporili ofi ciálni predstavitelia mesta a ani Selyeho univerzita. V oboch prípadoch vystúpili ako hlavní rečníci privezení hostia, medzi nimi aj historici, ktorí svojimi prejavmi spomienkové stretnutia legitimizovali. V tom istom čase bol odhalený v susednom Komárome tretí pomník. Osadili ho neďaleko hranič- ného mostu, ktorý tak od júna 2010 „strážia“ dva, na prvý pohľad veľmi podobné kamenné pomníky, ktoré však nesú zásadne rozdielny odkaz. Prvý „ochraňuje“ územie Slovenska a status quo, druhý upozorňuje na nespravodlivosť tohto stavu a snaží sa udržať nádej na jeho zmenu.

Výber z použitej literatúry

Author(s): Author Not Specified / Language(s): Slovak Publication Year: 0

Organizácia a činnosť Československej vojenskej spravodajskej služby v rokoch 1919 – 1939

Author(s): Miloslav Čaplovič / Language(s): Slovak Publication Year: 0

Niekoľko mesiacov po vzniku Československa bol v máji 1919 v štruktúre ministerstva národnej obrany (MNO) zriadený Hlavný štáb (HŠ). Vznikol zlúčením III. odboru „A“ MNO s Hlavným veliteľstvom čs. vojsk na Slovensku a disponoval veliteľskou pôsobnosťou ministerstva. Tvorili ho štyri oddelenia: 1. operačné, 2. organizačné a mobilizačné, 3. spravodajské, 4. dopravné. Bolo to naposledy, čo sa pri spravodajskom oddelení objavilo číselné označenie „3“, pretože krátko nato sa naďalej tradične v celom medzivojnovom období ako aj v štábe čs. MNO v Londýne v rokoch 2. svetovej vojny a v povojnovej čs. armáde do roku 1950 používalo označenie 2. oddelenie Hlavného štábu, alebo tiež MNO, Hlavný štáb/2. oddelenie. Napriek tomu, že v prvých rokoch 2. spravodajské oddelenie HŠ, ktoré nadviazalo na činnosť bývalého osobitného útvaru vojenskej polície cisárskej a kráľovskej armády Rakúsko-Uhorska, plnilo predovšetkým úlohy defenzívneho charakteru, v druhom desaťročí existencie prvej republiky sa stalo osou a centrom čs. vojenského výzvedného spravodajstva. Do roku 1926 rozvíjalo svoju činnosť v podmienkach aktívnej pôsobnosti Francúzskej vojenskej misie v ČSR, ktorej príslušníci zastávali aj najvyššie veliteľské a štábne funkcie v čs. armáde, počnúc funkciou náčelníka HŠ. Podľa vzoru francúzskej vojenskej spravodajskej služby malo 2. spravodajské oddelenie, ako organická súčasť HŠ MNO, relatívne samostatné postavenie.

IN ABSENTIO (Súdne procesy s predstaviteľmi politickej emigrácie v rokoch 1939 – 1945)

Author(s): Ondrej Podolec / Language(s): Slovak Publication Year: 0

Ovládnutie priestoru strednej Európy nacistickým Nemeckom znamenalo zásadnú zmenu vnútropolitických pomerov na Slovensku, resp. v Česko-Slovensku. Len časť politického spektra mohla na domácej scéne ďalej pokračovať v aktívnej politike, pričom mnohí tak činili už pod novou politickou značkou. Niektorí politici sa ocitli pred možnosťou voľby medzi pôsobením v rámci úzkeho priestoru vymedzenom pre politiku totalitného štátu pod patronátom nacistického Nemecka a odchodom do emigrácie či ilegality. Často sa potom stávalo, že bývalí politickí súpútnici pôsobili v politických štruktúrach dvoch štátov, ktorých existencia sa navzájom vylučovala. Pomyselná hranica medzi dvoma politickými svetmi niekedy viedla aj naprieč jednotlivými rodinami.

Inštitucionálne nástroje kontroly cirkví v období existencie komunistického režimu na Slovensku (1948 – 1989)

Author(s): Jan Pešek / Language(s): Slovak Publication Year: 0

Vzťahy komunistického režimu a cirkví pôsobiacich v Československu štyridsať rokov, od jesene 1949 do pádu komunizmu koncom roka 1989, formálne vymedzovali tzv. cirkevné zákony, prijaté v Národnom zhromaždení 14. októbra 1949. Šlo o zákon č. 217/1949 Zb. o Štátnom úrade pre veci cirkevné a zákon č. 218/1949 Zb. o hmotnom zabezpečení cirkví a náboženských spoločností, na ktoré nadväzovali v mimoriadne krátkom čase prijaté vykonávacie vládne nariadenia, osobitné pre každú cirkev. Tzv. cirkevné zákony zakotvovali existenciu Štátneho, respektíve Slovenského úradu pre veci cirkevné ako vrcholného štátneho orgánu na riadenie cirkví, požiadavku predbežného štátneho súhlasu na výkon duchovnej funkcie, zloženie sľubu vernosti republike a ďalšie zásadné ustanovenia. Stanovovali aj podobu aparátu na riadenie a kontrolu cirkví, ktorá sa de facto štyridsať rokov nezmenila; dochádzalo síce k čiastkovým zmenám, boli však skôr formálne ako obsahové. Na cirkvi pritom „dohliadali“ aj ďalšie štruktúry komunistického režimu. O všetkých podstatných otázkach štátnej cirkevnej politiky rozhodovali vedúce orgány KSČ, či už riadne (predsedníctvo, politické byro) alebo mimoriadne (rôzne cirkevné komisie), prípadne aj orgány na nižšej úrovni. Podstatné bolo pôsobenie bezpečnosti, predovšetkým jej štátnobezpečnostnej zložky, ktorá si vytvárala príslušné oddelenia, respektíve referáty na riešenie cirkevnopolitickej problematiky. Štátna bezpečnosť mala cirkvi v svojej kompetencii, a to nielen tým, že ich sledovala a v prípade potreby priamo zasahovala, ale pôsobila aj sprostredkovane, cez príslušný štátny aparát, inštitucionálne vybudovaný a „špecializujúci sa“ na kontrolu a riadenie cirkví.

The Supernatural and Claims of Scientificity in Russian Popular Culture, 1875-1914

Author(s): Julia Mannherz / Language(s): English Publication Year: 0

Enthusiasm for science was widespread in the last decades of imperial Russia. So was the fascination with occultism, spirits of the departed and the supernatural in general. It was therefore not surprising that the sciences and the occult should meet in contested fields of scientific investigation and mystic experience.

Metamorfózy medzivojnového slovenského politického života s akcentom na židovské obyvateľstvo na príklade mestečka Spišská Belá

Author(s): Peter Švorc / Language(s): Slovak Publication Year: 0

Dejiny sú jedným z najpozoruhodnejších, ale aj jedným z najkomplikovanejších fenoménov ľudskej existencie. Pochopiť ich priebeh, smerovanie, ale aj ich napĺňanie ľudskou činnosťou nie je jednoduché ani len na pohľad. No i napriek tomu, resp. práve preto, musí historická veda, ktorá dostala do vienka úlohu zmapovať ľudskú spoločnosť v jej vývoji, pozorne sledovať všetky stránky jej života, mapovať ich vzájomné dotyky, ich prelínanie, ich konflikty, aby mohla vo fáze syntézy načrtnúť základné tendencie historického vývoja. A tak potom tzv. „veľké dejiny“ s celoštátnym či celonárodným charakterom prezentujú verejnosti proces, ktorým prešla spoločnosť v skúmanom historickom období. Súčasne ukazujú, čo všetko ho determinovalo a posúvalo do tej či onej polohy a ako sa tento proces javil a javí navonok. To následne umožňuje historikom vysloviť charakteristiku spoločnosti a urobiť súd o výsledkoch svojho poznania. No a v tomto okamihu môže bádateľ odrazu stáť na „tenkom ľade“. Jeho charakteristika, ktorá naozaj platí na široké spoločenstvo, v istom momente stráca svoju platnosť. Stráca ju vlastne vtedy, keď ju chceme mechanicky aplikovať na jednotlivé zložky spoločnosti, na ich vývoj, na ich vlastné „malé“ dejiny.

Vymedzenie pojmu žida v právnych normách slovenského štátu

Author(s): Katarína Zavacká / Language(s): Slovak Publication Year: 0

Ochrana národnostných a rasových menšín, zakotvená vo versaillských mierových zmluvách a vzťahujúca sa i na Nemecko, nielenže v tejto krajine od roku 1933 prestala platiť, ale do popredia sa dostal nový fenomén – úplné popretie rovnosti človeka pred zákonom, predovšetkým na základe rasového princípu. Pri transformácii demokratického politického systému na nový – totalitný – došlo teda v chápaní vzťahu politiky a práva k zásadným zmenám. Nemeckí národní socialisti, vychádzajúc z ideologických zásad Hitlerovho Mein Kampf presadili názor, že zákony nepomôžu, dôležitejšia je vraj „instinktivně cítěná potřeba německého národa“. V týchto intenciách vyhlásil roku 1933 poslanec ríšskeho snemu za NSDAP Dr. Freisler: „Co pak tu záleží na nějakém rozhodnutí státního dvora! Pryč se směšnou posvátností paragrafů! Národ přece neobětuje vlastní život pro pár paragrafů.“ Pre tých, ktorým totalitná ideológia imponovala, to znamenalo prekročenie morálneho Rubikonu. „Podle nacistické theorie je zákon toliko zbraní v politickém boji. Kerrl, státní úředník, který se stal ministrem spravedlnosti v Prusku, tvrdil v prvních dnech revoluce, že se zákon musí zbavit posedlosti ‘mrtvou objektivností’, tohoto žalostného dědictví liberalismu. Hitler tento názor schválil.“

Postavenie národnostných menšín v Slovenskej republike (1939 – 1945)

Author(s): Ondrej Podolec / Language(s): Slovak Publication Year: 0

Percentuálne zastúpenie národnostných menšín v slovenskej spoločnosti sa po územných stratách, spojených s prvou Viedenskou arbitrážou (1938) a tzv. malou vojnou (1939), výrazne zmenšilo. Z hľadiska štátnej moci bola v politickej praxi akceptovaná len existencia troch minorít: nemeckej, maďarskej a rusínskej. Uplatňovanie práv iných národností – Čechov, Židov, Rómov – nebolo vo vtedajších mocensko-politických pomeroch reálne. Osoby českej národnosti nová štátna moc nepovažovala za autochtónnu národnostnú menšinu, ale za pozostatok zamestnávateľskej politiky bývalého československého štátu. Ich prítomnosť sa teda chápala ako problém v oblasti zamestnanosti, ktorý sa riešil núteným odchodom českých zamestnancov zo Slovenska. Ani postavenie Židov a Rómov nebolo ponímané v rovine práv národnostnej menšiny. Ich prítomnosť na území štátu vládnuci režim vnímal ako „problém“, ktorý bolo potrebné „riešiť“. Perzekúciu na rasovom princípe pritom zakotvovala osobitná legislatíva. V štúdii sa preto budem zaoberať len postavením troch, štátom reflektovaných národnostných menšín.

Alexander Matuška – neľútostný kritik slovenského tradicionalizmu

Author(s): Vlasta Jaksicsová / Language(s): Slovak Publication Year: 0

Po viac ako dvadsaťročnej spolupráci s historikom Ivanom Kamencom, ktorá akosi prirodzene prerástla aj do ľudskej roviny, som počas mnohých, pre mňa veľmi obohacujúcich diskusiách s ním nadobudla vnútorné presvedčenie, že v jeho ľudskom i profesionálnom živote zastávajú (vlastne už de facto zastávali) pevné miesto dva ľudské a profesionálne vzory. Bol to historik Ľubomír Lipták, ktorý bol zároveň i jeho „učiteľom“, zaúčajúcim svojho mladého ašpiranta histórie krok za krokom do tajomstiev „historického remesla“, a najvýznamnejší predstaviteľ slovenskej literárnej kritiky a esejistiky 20. storočia Alexander Matuška. Vzhľadom na význam oboch osobností v slovenskej historiografii i literárnej histórii, tento výber nie je na prvý pohľad až taký prekvapujúci. Bolo akosi prirodzené, že mladý absolvent histórie a dejín umenia sa aj svojou ľudskou a mentálnou výbavou bude uberať tou ťažšou cestou, a to večným, azda aj nekonečným hľadaním morálneho imperatívu v dejinách, predovšetkým však konaním a postojmi ľudí, ktorí tieto dejiny tvorili a ovplyvňovali. Matuška bol Kamencovi blízky najmä svojím povestným, neľútostným kriticizmom a glosovaním spoločenských javov (do vlastných radov), rád ho cituje – a nie je sám – lebo tohto briskného ekvilibristu slovenského slova citujú mnohí, jeho totiž nemožno „len“ prerozprávať. Sám Matuška nemal túto charakteristiku rád, ale sa za ňu ani nehanbil. Tým, čo ho označovali iba za verbalistu, ktorý neprináša nič nové, odkazoval: „hovorili o mojom hračkárení, naznačovali čosi o verbálnom efektníčení, ba aj o verbalizme. Tým chceli povedať, že síce pekne píšem, ale neprinášam nič nové, lebo ako by to bolo – však? – aj pekne aj nové? Pretože oni nevedeli písať, mysleli si, že sú hlbokí ... uznávam, že ... bez trošku hry to tomu, kto s ním [so slovom] pracuje po celý život naozaj nejde...“.

Slovenská žena v Spojených štátoch amerických na konci 19. a začiatku 20. storočia

Author(s): Marta Dobrotková / Language(s): Slovak Publication Year: 0

In the end of the 19th and beginning of the 20th century women were increasingly becoming a part of the working process in industry, cultural sphere and services. In 1900, about one fourth of women was paid labourers and out of them around 90% worked in agriculture, while the rest 8 % in domestic production and trade. Working women had to face lower wages and bad working conditions. Before the mass migration to America in the end of the 19th century/ men used to go and work to other parts of Austria-Hungary or elsewhere in Europe for shorter periods. Women took over responsibility over households for a longer time. Mass migration of men from Slovakia resulted in a decrease of the number of men. The changed demographic situation affected lives of single women in the villages. In the United States, women had much better life conditions and opportunities. American women enjoyed such respect that was unheard of in other countries. American girls working in the factories had several better job options opened to them. Poor women from big cities or wives of immigrants came to their places. The language barrier restricted their opportunities. At first, however, Slovak women did not enjoy such respect as American women. It stemmed from the fact that they came from poor social classes of agricultural workers, daily labourers who worked in mining, metallurgical and engineering industries. Apart from domestic chores, women would help their husbands with their hard work in mines. American public looked with interest at this beha¬viour, but it degraded position of Slovak women. Contempt for Slovak community stemmed from their poor housing habits. The Slovaks called it the burder system, the name originated from boar¬ding houses, hostels of Slovak immigrants. They were wooden one-storey small houses where mar¬ried workers lived on the ground floor and so-called burden or hurdingosi on the first floor. They occupied several rooms without any other furniture but beds. Several or them would sleep on one beds, that were in fact simple wooden bunks. Why did women start to migrate over the ocean? The reason is simple: they did not have anybody to marrv, because all suitable men from their village region, especially from the counties in eastern Slovakia left for the States.American women did not have the best reputation as housewives, therefore they liked to hire maids and servants for domestic works. Hundreds of Slovak girls were employed in textile facto¬ries. First, fraternal and supportive societies and associations were created, followed by national societies and Slovak woinerťs organizations. There were men behind foundation of the first wo¬men’s beneficial societies such as V. P. Rovnianek and Š. Furdek. Slovak women in the USA had deep social empathy and attempted to improve education of their women. By social work they even tried to help the poor in Slovakia. It was also Slovak women religious orders that showed merit in improvement of education of Slovaks in the States, as well as their cultural and religious life. Slovak women in the States felt inadequate and admired representatives of Živena, the Slovak womens beneficial society in Slovakia. They wanted to resemble women from Živena and did not realize that it was also their activities that left significant trace in the life of Slovaks in the United States.

NEVER MIND THE BUZZWORDS: DEFINING FAKE NEWSAND POST-TRUTH

Author(s): Chelsea McManus,Celeste Michaud / Language(s): English Publication Year: 0

The previous Route has shown that the relationship between post-truth, populism, and fake news is often described in overly simplistic terms. Simply proclaiming that we are now living in an era of fake news and post-truth politics does not actually help us to understand these phenomena. This Route will trace the development of these concepts, tease out what is unique about the way they are currently being used, and identify what is at stake in the different definitions.

WHEN DISHONESTY IS THE BEST POLICY. REALLY?

Author(s): Mitchell Ilbury / Language(s): English Publication Year: 0

‘How can you tell when a politician is lying?’ the joke goes, ‘because his lips are moving.’ We may roll our eyes when we hear it, partly because it is not that funny, but also because we are well aware of the fact that leaders lie. Sometimes, however, leaders should lie, as it can be an important tool of statecraft. Honesty can compromise military planning, and in the international system, diplomatic relations between states may require a well-placed lie to gain strategic advantage, or prevent another actor from doing so. In such circumstances, not only is it justifiable, but leaders may even have an obligation to lie. While the potential for abuse means lying should remain a controversial and scrutinised aspect of leadership, it is important to acknowledge that it sometimes functions as a necessary feature of government.

1992-1995: FROM THE ROAD TO WAR TO THE ROAD TO PEACE

Author(s): Marina Veličković / Language(s): English Publication Year: 0

The focus of this chapter will be on the period of war in Bosnia and Herzegovina. Wartime events will be reconstructed from the stories of the women interviewed for this book, newspaper articles from the period between 1992 and 1995, NGO reports, and other publications from this time. The chapter aims to present war from a different and, until now, invisible perspective in which women are the main actors. The first half of the chapter will cover the war itself; the period between 1992 and 1995; and the female members of government, political parties, and the armed forces, and women activists. The second half of the chapter will offer an insight into two key events of 1995 – the Fourth Conference on Women in Beijing, and the Dayton Peace Accords.