We kindly inform you that, as long as the subject affiliation of our 300.000+ articles is in progress, you might get unsufficient or no results on your third level or second level search. In this case, please broaden your search criteria.
To se pitanje feministkinjama često upućuje, kao da bi se jednom definicijom, jednim jednostavnim zahvatom, moglo obuhvatiti obilje praksi i široko teorijsko polje koje se otkriva u ovom pojmu. Feminizam – kao i mnogi drugi -IZMI – jeste pokret, ideologija, lično uverenje, mreža teorijskih pozicija, polazna tačka u razmatranju fenomena koji se više ni ne moraju ticati žena, pojmovni okvir, skup različitih (ponekad izrazito kreativnih, ponekad teskobno arhivarskih) aktivnosti čiji je cilj pospešenje položaja u kojem se žene danas nalaze, a neretko i pokušaj da se istorija pročita drugačije, da se iz njenog tkanja „izvuku“ neka nevidljiva mesta koja bi mogla da posluže kao putokaz za buduće prakse. Katkad se tokom tog „prečitavanja“ povesti potkrade i neka greška, slučajna ili namerna, katkad naučnost ustupi mesto mašti. Sve to ostaje uključeno u feminizme, što njih ne čini ništa manje „verodostojnim“.
More...
Rijetko koji velikani nastavljaju tako intenzivnu povijest poslije smrti kao sveci. Duboko urezani u religiozno i povijesno pamćenje oni prelaze prostorne i duhovne okvire svog zemaljskog života. To se svakako može kazati za svete Iliju i Juraja koji su putem hagiografskog predstavljanja i liturgijskog štovanja bili živo prisutni u općoj Crkvi kršćanskog Istoka i Zapada. Franjevačka propovjednička literatura i pjesništvo 18. stoljeća u njihovu predstavljanju kao da ima obvezu snažno naglasiti da su oni zaštitnici Bosne još od davnih vremena.
More...
Oklijevalo kakvo jesam, navadno u strijepnji pred javan nastup, polustoljetnoj “profi ” – rutini unatoč, vazda dvojim oko začimanja, pa se, i sad, utječem drevnoj (klasičnoj) uputi kako je najprimjerenije što prozborit – in medias… Dakako, zazvan horizonat očekivanja pûtī na latinštinu – in medias res, što hoće reći eda je, vazda, ma kakav nagovor valjáno začimati na alkarsku: “usridu”, i to: bez “pripetavanja”…
More...
Društvene i političke prilike u Bosni XVIII. stoljeća u presudnoj je mjeri i dugotrajno obilježio dugi Austrijsko-turski rat (1683.-1699.) sa svim strašnim posljedicama (ponajprije ratna uništavanja i seobe velikog broja stanovništva, a što je nužno proizvelo i promjenu socijalne i konfesionalne strukture stanovništva i s njom sve prateće pojave, doseljavanje u Bosnu muslimanskoga stanovništva s netom oslobođenih hrvatskih i ugarskih prostora, glad kao izravnu posljedicu rata, te brojne pohare kuge 1707., 1731., 1741., 1753., 1761., 1783., 1788., 1796. godine) koje su trajnije obilježile potonju povijest Bosne. Pustolovna i nadasve krvava avantura princa Eugena Savojskog povukla je za sobom brojno katoličko stanovništvo i franjevce kao njegove duhovne vođe u, od Turaka novooslobođene, hrvatske krajeve: Slavoniju i Dalmaciju. Kako će to kataklizmično smanjiti broj katoličkog življa, franjevaca i njihovih samostana u Bosni, to će s vremenom dovesti i do diobe redodržave Bosne Srebrene na mletački, turski i austrijski dio i bezmalo njezin nestanak, a za čiji će se opstanak s mnogo napora boriti i izboriti Filip Lastrić, koga stoga prozvaše, uz ocem bosanske historiografije, i ocem Provincije.
More...
Potridentské ženské rehole sú také náboženské spoločenstvá založené po roku 1500, ktorých regula alebo stanovy dostali defi nitívnu podobu po tridentskom koncile (1562). Začiatkom 17. storočia nastala v katolíckych krajinách západnej Európy tzv. „úžasná invázia konventov“. V priebehu troch - štyroch desaťročí vznikali v mestách malé náboženské komunity, ktoré si dávali za cieľ službu Bohu a blížnemu. Masívny prílev mladých ľudí, ktorí vstupovali do nových spoločností, sa tradične vysvetľoval spoločenskými tlakmi, túžbou uniknúť pred „zlým svetom“ a všeobecnou úzkosťou. Elisabeth Rapleyová však berie do úvahy aj entuziazmus a zmysel pre poslanie – „apoštolát“. Po celej kresťanskej Európe sa objavujú brožúry pojednávajúce o zbožnosti, ktoré sa stávali dostupnými v „dobrých“ mestských rodinách. V uliciach a na rozličných verejných priestranstvách sa prihovárali obyvateľom mesta kazatelia, ktorí ich zoznamovali s novými prejavmi zbožnosti. Rovnako v spovedniciach dochádzalo k veľkým obráteniam a prijímaniu zásadných rozhodnutí. Pierre de l‘Estoile vo svojich memoároch v roku 1606 napísal: „To nebolo predtým bežné v Paríži a kdekoľvek inde, že by synovia a dcéry z dobrých rodín – muži i ženy veľkých kvalít – opúšťali svoje domovy a vstupovali do týchto reholí.“ Nové konventy na začiatku 17. storočia menili celkový ráz miest v celej katolíckej časti Európy. V kedysi moslimskom meste Cordóba v Španielsku pribudli v priebehu 17. storočia tri mužské rehole, ktoré doplnili už sedem, existujúcich od začiatku novoveku. Vo Francúzsku hnutie nabralo také rozmery, že nárast počtu konventov vyvolával až nevôľu obyvateľov miest. Poslanci parlamentu v Rouane sa sťažovali, že „za 20-30 rokov vstúpilo do mesta toľko rozličných mníšok, že prevýšili počtom tie, ktoré tu pôsobia už roky.“ Bolo bežné, že rehole s podobnými „charizmami“ navzájom súperili o priazeň jednotlivých miest, pričom sa neštítili ani vzájomného očerňovania.
More...
The flames of the Holy Inquisition illuminated the Christian Middle Ages. Faith in God could not exist without belief in the infernal powers. An irreconcilable and cruel battle with the devil and with people accused of making a pact with him and recognizing him as their supreme lord in place of God had to support faith and obedience. Flames and stakes with heretics, witches and other servants of the devil blazed across Europe. The ecclesiastical and secular authorities used them to get rid of inconvenient people, but especially they evoked fear and terror towards their power. Anybody could be accused. Torture easily forced confessions of such acts that human reason cannot believe. The former Kingdom of Hungary was no exception, although the witch-hunts here were organized later and did not reach the same dimensions as in Western Europe. In the region of present Slovakia, they tried, tortured, beheaded and burnt witches in Bratislava, Komárno, Šamorín, Trenčín, Trnava, Štítnik and other towns. The former free royal borough of Krupina in Slovakia holds the sad record for the number of trials, convictions and executions of victims. Witches were still burnt there in 1741 and inquisitors appointed by the magistrates in 1744 questioned a woman accused of witchcraft.
More...
At the very beginning I would like to make two remarks. Firstly, the paper is rather a case study than a theoretical or a typological approach to witchcraft. Secondly: I am deeply convinced that the witch trials at Szeged can only be understood properly if their discussion is placed into the context of the history of the town. Therefore in the first part of my paper I am going to deal with the urban development of Szeged.
More...
Práce, ktoré sa venujú dejinám genealógie, sa ani len nezmieňujú o tom, že aj významný historik 18. storočia Matej Bel patril medzi genealógov, a to napriek tomu, že Bel mal od začiatku naplánované, že v Notitiách, v historicko-geografickej práci, predstavujúcej uhorské stolice, sa bude venovať aj dejinám šľachtických rodov. Tento svoj plán – aj keď medzerovito a zlomkovito – aj splnil. Výsledky jeho práce genealógovia 18. storočia akceptovali, neskôr sa však bádatelia na ne odvolávali už len zriedkavo. Zhromaždené údaje bratislavského vedca, resp. jeho rozhodné predstavy v tejto téme si bádatelia, zaoberajúci sa dejinami tohto vedného odboru v 20. storočí nevšimli, možno pre encyklopedický charakter Notícií, ktoré sú na prvý pohľad tematicky dosť neprehľadné, a tiež možno aj pre ich nedokončenosť. V tejto štúdii by sme chceli napraviť toto poľutovaniahodné zanedbanie. Najprv preskúmame, v akej forme sa chcel Bel zaoberať dejinami rodov, a aké uhorské, alebo zahraničné diela a vplyvy ho podnietili k takýmto výskumom; potom prehľadne z celých Notícií – nielen z tlačených častí, ale aj z tých, ktoré zostali v rukopise – predstavíme výsledky jeho výskumov, resp. ich ďalšie využitie a citovanie v 18. storočí. V druhej časti štúdie sa budeme venovať analýze histórie rodu Thurzo z Belovho pera – čo je v skutočnosti dielo v diele, veď v opise Oravskej stolice, kde sa nachádza, zaberá takmer polovicu textu. Zároveň budeme venovať pozornosť aj metódam práce Mateja Bela, mož- nostiam a hraniciam ním prevedeného výskumu.
More...
Oravský hrad patril medzi dôležité opevnené sídla rodiny Thurzovcov v období 16. a 17. storočia. Napriek tomu, že sa nezdržiavali na ňom rovnako často, ako napr. v Bytči, alebo na hrade Lietava, patril k dôležitému centru rozsiahleho Oravského panstva. Dôsledkom jeho významu bola skutočnosť, že Thurzovci sa postarali o jednu z najvýznamnejších prestavieb Oravského hradu. Zároveň môžeme povedať, že ich iniciatívou nadobudol hrad pôdorys a takú objemovú skladbu objektov, aká sa zachovala do súčasnosti. Prakticky zavŕšili stavebný vývoj hradného areálu, pretože mladšie úpravy hradu súviseli s odstraňovaním následkov tragického požiaru v roku 1800. O význame thurzovských prestavieb svedčí skutočnosť, že renesančná „thurzovská“ podoba hradu, bola prijatá v 50. až 70. rokoch 20. storočia za základnú východiskovú metodickú ideu pri Generálnej obnove hradného areálu.
More...