Finis Preßburg. Germans in Bratislava 1918 – 1948

Author(s): Michal Schvarc / Language(s): English Publication Year: 0

Since its promotion to a free royal town in 1291 until the mid-20th century, Bratislava was strongly linked with the German ethnic group. It ware the German guests (hospites theutonici), who were granted extensive privileges from King Andrew III., and so they somehow pre-determined the ethnic picture of the city of Pressburg for several centuries, practically almost until modern times. After 1918, when Germans irretrievably lost their dominance, their representatives liked to use this fact as an argument in order to maintain, or to win, minority rights for their community. The advent of the modern age, industrialisation, migration for employment, different demographic development of various ethnic groups, and, from the late 19th century, increasingly intensive “magyarisation” played a key role in the change of the city’s ethnic composition.

Německý bolševismus a komunistické skupiny v Čechách v počátcích ČSR

Author(s): Zdeněk Kárník / Language(s): Slovak Publication Year: 0

Prvopočátky ohlasu bolševického převratu a pak třetí ruské revoluce mezi německými radikály v Československu byl jednoznačný: mísil se v něm maximální radikalismus sociální s radikalismem nacionálním. Bez jakýchkoli pochyb se tak vyjádřily dva dokumenty, jež jsou k dispozici, a to leták „Arbeiter Brünns! Bürger!“ z ledna 1919, a leták ohlašující založení Kommunistische Partei Deutschböhmen, zachycený v březnu toho roku na severu Čech. Oba útočí na českou vládu jako hlavního nepřítele a představitele imperialismu (německý třídní nepřítel nebyl brán v potaz), nýbrž i to, že počítají s organizační základnou německých zemí a území, založených v teritoriu již existující ČSR, a s jejich automatickým připojením k „Velkoněmecku“. Ideologické zaměření vůdců hnutí situaci odpovídalo.

Trianonský diskurz v slovenskej beletrii

Author(s): Roman Holec / Language(s): Slovak Publication Year: 0

Umelecká literatúra, a z nej predovšetkým próza, zvykne odrážať spoločenské problémy, atmosféru, spoločenský diskurz, individuálne túžby človeka a ďalšie témy, pre ktoré tvorí neopakovateľné zrkadlo spoločnosti i jednotlivca a súčasne nezastupiteľný historický prameň s veľkou výpovednou hodnotou. Klasické písomné pramene inštitucionálneho pôvodu svojou selektívnosťou (autorskou, ale i zo strany uchovávajúcej inštitúcie) obyčajne nestačia na zodpovedanie mnohých otázok. Pramene súkromného charakteru sú zase zväčša ťažko dostupné alebo úplne absentujú. Literárne pramene majú preto legitímny charakter a vhodne dopĺňajú vyššie uvedené typy najčastejšie využívaných pramenných zdrojov. Jednou z oblastí, kde zohrávajú nezastupiteľnú úlohu, je kreovanie a formovanie historickej pamäti, resp. kanonizovanie interpretácie historických udalostí.

Apponyi a Trianon na stránkach slovenskej autonomistickej tlače v prvej polovici 20. rokov 20. storočia

Author(s): Peter Macho / Language(s): Slovak Publication Year: 0

V príspevku analyzujem publicistické texty, ktoré vychádzali na stránkach dvoch periodík. Ide o Národnie noviny a denník Slovák. Profi lovali sa ako tlačové orgány politických strán, ktoré sa usilovali o zavedenie autonómie Slovenska v rámci Československej republiky. Napriek tomu, že Národnie noviny vychádzali v pomerne nízkom náklade, v časti slovenskej spoločnosti si uchovávali určitý kredit zdedený ešte z čias Rakúsko-Uhorska. Od roku 1918 si hľadali svoje miesto na žurnalistickej scéne: najprv fungovali ako tlačový orgán Slovenskej národnej rady, následne sa po krátkom intermezze straníckej fúzie národniarov a agrárnikov od roku 1922 defi nitívne stali tlačovým orgánom osamostatnenej Slovenskej národnej strany.

Dejiny a kultúrna trauma. Trianon a politiky verejného spomínania na Slovensku a v Maďarsku

Author(s): Dagmar Kusá,Miroslav Michela / Language(s): Slovak Publication Year: 0

Dňa 4. júna 2010, na 90. výročie podpísania Trianonskej mierovej zmluvy, boli v Komárne slávnostne odhalené dva nové pomníky, verejne reprezentované ako „slovenský“ a „maďarský“. Prvý mal byť výrazom vďaky a ten druhý zosobňovať smútok. Spomenuté akcie navštívilo niekoľko stoviek ľudí a miestne bezpečnostné zložky mali pohotovosť, keďže podobné akcie sú vnímané ako doména rôznych radikálov. Na prvú akciu, zorganizovanú Slovenskou národnou stranou (SNS), autobusy priviezli množ- stvo podporovateľov z iných miest krajiny. Druhé podujatie, zorganizované miestnym občianskym združením, nepodporili ofi ciálni predstavitelia mesta a ani Selyeho univerzita. V oboch prípadoch vystúpili ako hlavní rečníci privezení hostia, medzi nimi aj historici, ktorí svojimi prejavmi spomienkové stretnutia legitimizovali. V tom istom čase bol odhalený v susednom Komárome tretí pomník. Osadili ho neďaleko hranič- ného mostu, ktorý tak od júna 2010 „strážia“ dva, na prvý pohľad veľmi podobné kamenné pomníky, ktoré však nesú zásadne rozdielny odkaz. Prvý „ochraňuje“ územie Slovenska a status quo, druhý upozorňuje na nespravodlivosť tohto stavu a snaží sa udržať nádej na jeho zmenu.

Výber z použitej literatúry

Author(s): Author Not Specified / Language(s): Slovak Publication Year: 0

Organizácia a činnosť Československej vojenskej spravodajskej služby v rokoch 1919 – 1939

Author(s): Miloslav Čaplovič / Language(s): Slovak Publication Year: 0

Niekoľko mesiacov po vzniku Československa bol v máji 1919 v štruktúre ministerstva národnej obrany (MNO) zriadený Hlavný štáb (HŠ). Vznikol zlúčením III. odboru „A“ MNO s Hlavným veliteľstvom čs. vojsk na Slovensku a disponoval veliteľskou pôsobnosťou ministerstva. Tvorili ho štyri oddelenia: 1. operačné, 2. organizačné a mobilizačné, 3. spravodajské, 4. dopravné. Bolo to naposledy, čo sa pri spravodajskom oddelení objavilo číselné označenie „3“, pretože krátko nato sa naďalej tradične v celom medzivojnovom období ako aj v štábe čs. MNO v Londýne v rokoch 2. svetovej vojny a v povojnovej čs. armáde do roku 1950 používalo označenie 2. oddelenie Hlavného štábu, alebo tiež MNO, Hlavný štáb/2. oddelenie. Napriek tomu, že v prvých rokoch 2. spravodajské oddelenie HŠ, ktoré nadviazalo na činnosť bývalého osobitného útvaru vojenskej polície cisárskej a kráľovskej armády Rakúsko-Uhorska, plnilo predovšetkým úlohy defenzívneho charakteru, v druhom desaťročí existencie prvej republiky sa stalo osou a centrom čs. vojenského výzvedného spravodajstva. Do roku 1926 rozvíjalo svoju činnosť v podmienkach aktívnej pôsobnosti Francúzskej vojenskej misie v ČSR, ktorej príslušníci zastávali aj najvyššie veliteľské a štábne funkcie v čs. armáde, počnúc funkciou náčelníka HŠ. Podľa vzoru francúzskej vojenskej spravodajskej služby malo 2. spravodajské oddelenie, ako organická súčasť HŠ MNO, relatívne samostatné postavenie.

IN ABSENTIO (Súdne procesy s predstaviteľmi politickej emigrácie v rokoch 1939 – 1945)

Author(s): Ondrej Podolec / Language(s): Slovak Publication Year: 0

Ovládnutie priestoru strednej Európy nacistickým Nemeckom znamenalo zásadnú zmenu vnútropolitických pomerov na Slovensku, resp. v Česko-Slovensku. Len časť politického spektra mohla na domácej scéne ďalej pokračovať v aktívnej politike, pričom mnohí tak činili už pod novou politickou značkou. Niektorí politici sa ocitli pred možnosťou voľby medzi pôsobením v rámci úzkeho priestoru vymedzenom pre politiku totalitného štátu pod patronátom nacistického Nemecka a odchodom do emigrácie či ilegality. Často sa potom stávalo, že bývalí politickí súpútnici pôsobili v politických štruktúrach dvoch štátov, ktorých existencia sa navzájom vylučovala. Pomyselná hranica medzi dvoma politickými svetmi niekedy viedla aj naprieč jednotlivými rodinami.

Metamorfózy medzivojnového slovenského politického života s akcentom na židovské obyvateľstvo na príklade mestečka Spišská Belá

Author(s): Peter Švorc / Language(s): Slovak Publication Year: 0

Dejiny sú jedným z najpozoruhodnejších, ale aj jedným z najkomplikovanejších fenoménov ľudskej existencie. Pochopiť ich priebeh, smerovanie, ale aj ich napĺňanie ľudskou činnosťou nie je jednoduché ani len na pohľad. No i napriek tomu, resp. práve preto, musí historická veda, ktorá dostala do vienka úlohu zmapovať ľudskú spoločnosť v jej vývoji, pozorne sledovať všetky stránky jej života, mapovať ich vzájomné dotyky, ich prelínanie, ich konflikty, aby mohla vo fáze syntézy načrtnúť základné tendencie historického vývoja. A tak potom tzv. „veľké dejiny“ s celoštátnym či celonárodným charakterom prezentujú verejnosti proces, ktorým prešla spoločnosť v skúmanom historickom období. Súčasne ukazujú, čo všetko ho determinovalo a posúvalo do tej či onej polohy a ako sa tento proces javil a javí navonok. To následne umožňuje historikom vysloviť charakteristiku spoločnosti a urobiť súd o výsledkoch svojho poznania. No a v tomto okamihu môže bádateľ odrazu stáť na „tenkom ľade“. Jeho charakteristika, ktorá naozaj platí na široké spoločenstvo, v istom momente stráca svoju platnosť. Stráca ju vlastne vtedy, keď ju chceme mechanicky aplikovať na jednotlivé zložky spoločnosti, na ich vývoj, na ich vlastné „malé“ dejiny.

Vymedzenie pojmu žida v právnych normách slovenského štátu

Author(s): Katarína Zavacká / Language(s): Slovak Publication Year: 0

Ochrana národnostných a rasových menšín, zakotvená vo versaillských mierových zmluvách a vzťahujúca sa i na Nemecko, nielenže v tejto krajine od roku 1933 prestala platiť, ale do popredia sa dostal nový fenomén – úplné popretie rovnosti človeka pred zákonom, predovšetkým na základe rasového princípu. Pri transformácii demokratického politického systému na nový – totalitný – došlo teda v chápaní vzťahu politiky a práva k zásadným zmenám. Nemeckí národní socialisti, vychádzajúc z ideologických zásad Hitlerovho Mein Kampf presadili názor, že zákony nepomôžu, dôležitejšia je vraj „instinktivně cítěná potřeba německého národa“. V týchto intenciách vyhlásil roku 1933 poslanec ríšskeho snemu za NSDAP Dr. Freisler: „Co pak tu záleží na nějakém rozhodnutí státního dvora! Pryč se směšnou posvátností paragrafů! Národ přece neobětuje vlastní život pro pár paragrafů.“ Pre tých, ktorým totalitná ideológia imponovala, to znamenalo prekročenie morálneho Rubikonu. „Podle nacistické theorie je zákon toliko zbraní v politickém boji. Kerrl, státní úředník, který se stal ministrem spravedlnosti v Prusku, tvrdil v prvních dnech revoluce, že se zákon musí zbavit posedlosti ‘mrtvou objektivností’, tohoto žalostného dědictví liberalismu. Hitler tento názor schválil.“

Postavenie národnostných menšín v Slovenskej republike (1939 – 1945)

Author(s): Ondrej Podolec / Language(s): Slovak Publication Year: 0

Percentuálne zastúpenie národnostných menšín v slovenskej spoločnosti sa po územných stratách, spojených s prvou Viedenskou arbitrážou (1938) a tzv. malou vojnou (1939), výrazne zmenšilo. Z hľadiska štátnej moci bola v politickej praxi akceptovaná len existencia troch minorít: nemeckej, maďarskej a rusínskej. Uplatňovanie práv iných národností – Čechov, Židov, Rómov – nebolo vo vtedajších mocensko-politických pomeroch reálne. Osoby českej národnosti nová štátna moc nepovažovala za autochtónnu národnostnú menšinu, ale za pozostatok zamestnávateľskej politiky bývalého československého štátu. Ich prítomnosť sa teda chápala ako problém v oblasti zamestnanosti, ktorý sa riešil núteným odchodom českých zamestnancov zo Slovenska. Ani postavenie Židov a Rómov nebolo ponímané v rovine práv národnostnej menšiny. Ich prítomnosť na území štátu vládnuci režim vnímal ako „problém“, ktorý bolo potrebné „riešiť“. Perzekúciu na rasovom princípe pritom zakotvovala osobitná legislatíva. V štúdii sa preto budem zaoberať len postavením troch, štátom reflektovaných národnostných menšín.

La minorité polonaise ou la préhistoire des enseignements langues et cultures d’origines en France (1919–1939)

Author(s): Jean-Luc Sochacki / Language(s): French Publication Year: 0

In 1919, France and Poland signed a Convention on emigration/immigration in order to expedite the sending of Polish workers to France. No clause in this document provided for the schooling of Polish children. French employers and Polish workers then set up a Polish-speaking education programme.With a view to possibly and soon returning to their homeland, maintaining Polish identity was necessary and entailed that people learn their native language, but also all about Poland’s history and geography. Faced with the creation of these “Polish classes”, several government circulars were published in the 1920s to regulate these teachings and authorise foreign instructors, thus infringing the principle of non-differentiation of children educated under the French Republican school system. When studying this issue of Polish lessons taught in France between 1919 and 1939, it is interesting to see how the Polish minority held a vital (and enduring) role in the establishment of the Native Languages and Cultures education programme in France (the ELCO, still currently at the heart of a debate).

Parodies of Authority in the Soviet Anti-utopias from 1918-1930

Author(s): Andrzej Dróżdż / Language(s): English Publication Year: 0

Fiuméből a nagyvilágba

Author(s): Ilona Fried / Language(s): Hungarian Publication Year: 0

Leo Valiani was a politician, historian and journalist born in the town of Fiume in 1909. He was first sentenced to prison as an anti-fascist in 1928. He befriended Arthur Koestler while both men were detained in the Le Vernet camp in France in 1939. In 1943, the Allies sent Valiani behind enemy lines, and he became a leading member of the Comitato di Liberazione Nazionale Alta Italia, one of the leading groups of the victorious uprising of Milan in April 1945. In 1946, Valiani was elected to the Italian Constituent Assembly. After the dissolution of his party, the Partito d’Azione, Valiani chose to work as an economist, an analyst for a leading bank. He maintained his ideals of democracy, and published the history of the Italian resistance movement, as well as essays on the socialist movement, the Spanish Civil War, etc. He was also a scholar of Hungarian history. He was one of the promoters of the international campaign for the liberation of Hungarian intellectuals arrested after the defeat of the revolution of 1956. In 1966, he published his most important work: The End of Austria–Hungary. He became senator for life in 1980, and continued his work, publishing essays and leading articles right until his death in 1999.

Kiemelkedő államférfi avagy Közép–Európa rossz szelleme?

Author(s): László Gulyás / Language(s): Hungarian Publication Year: 0

For Hungary, state and nation, among those non–Hungarians who ex-erted the greatest influence on its history of the 20th century, Edward Benes ranks among the most influential of the Central European politi-cians. The important stages of his career often intersected the path of Hungary’s history. In this essay we survey the career of Edward Beneš particularly his foreign policy from his birth to his death.

Milan Hodža

Author(s): Iván Halász / Language(s): Hungarian Publication Year: 0

Dr. Milan Hodža (1878–1944) was the first prime minister of Czechoslovakia with Slovak origin (1935–1938), but he was active in the public life from the end of 19th century. Before the first world war he was the member of Hungarian parliament and the unofficial advisor of the Franz Ferdinand (Belveder Circle). Hodža this time established the Slovak agrarian democratic political movement and after 1919 he was the deputy president of the Czechoslovak Agrarian Party, which was the most important civic party in the interwar period. Hodža always supported the idea of the cooperation of the Central European countries. Especially important was this idea for him during his emigration under second world war. Hodža did not agree with the pro-Soviet orientation of emigrant president Edvard Beneš and they had many conflicts. Beneš was the winner of this struggle and Hodža emigrated to USA. There he wrote the main publication of his life – the concept of the fedaration in the Central Europe.

III. Viktor Emánuel

Author(s): Jenő Horváth / Language(s): Hungarian Publication Year: 0

Victor Emmanuel III reigned for a long time, for 46 years (1900–1946), all the same the international historical litterature hardly deals with him, his name is only mentioned in the publications. Even the Italian his-torians have not written much about him. In the first trimester of the 20th century he was praised by the majority of the publications. But from the last third of the thirties the critical tone intensified with him because he legitimized Mussolini's increasingly aggressive foreign policy. And though he dismissed Mussolini in 1943, but the critical tone on him did not chan-ge. After 1945 he just saw the events. The referendum in 1946 decided the fate of the monarchy and the king.

Fejtő Ferenc, Közép–Európa közvetítője Franciaországban

Author(s): D. Gusztáv Kecskés / Language(s): Hungarian Publication Year: 0

Francois Fejtő as a journalist and intellectuel, expert of the communist World, was a particularly succesfull mediator of East and Central Europe in France where he emigrated in 1938 from Hungary to.

Az elfeledett Nathan Birnbaum és a megtalált keleti zsidóság

Author(s): Krisztina Kurdi / Language(s): Hungarian Publication Year: 0

Nathan Birnbaum was a remarkable figure in the Jewish political life of the Austro–Hungarian Monarchy and beyond. He played a very import-ant role in all the major Eastern European Jewish political movements. He was acknowledged not only as one of the founders of the Zionism but also as a major figure of the Jewish politics and thought.His life had three main phases, representing a progression in his think-ing: a Zionist phase (1882 – 1899); a Jewish cultural autonomy phase (1900 – 1914) which included the organization of the first Yiddish langua-ge conference in Czernowitz; and last period of his life (1915–1937) when he turned to Orthodox Judaism.

George Frederick Cushing és Magyarország a hidegháború korában

Author(s): Anita Madarász / Language(s): Hungarian Publication Year: 0

The cultural aspect of the Cold War served, supplemented and even overwrote the political maneuvers in many areas. It created such oppor-tunities for the West which made a significant contribution to map the communist countries and make the most effective infiltration possible; of course, this was true in the contrary too, since it was an excellent intelli-gence field also for the East. In this essay, I am dealing only with a smaller but inevitably important segment of this area through the example of the School of Slavonic and East European Studies (SSEES) and Professor George Frederick Cushing (1923-1996). In this case, education did not conceal mutual, general knowledge, since such contacts are related to the history of intelligence in many ways.