![Eszmék, forradalmak, háborúk. Vadász Sándor 80 éves](/api/image/getbookcoverimage?id=document_cover-page-image_532778.jpg)
Eszmék, forradalmak, háborúk. Vadász Sándor 80 éves
Sándor Vadász was 80 years old in 2010. His colleagues greeted him with studies. At the end of the volume there is an interview with professor Vadász about his life.
More...We kindly inform you that, as long as the subject affiliation of our 300.000+ articles is in progress, you might get unsufficient or no results on your third level or second level search. In this case, please broaden your search criteria.
Sándor Vadász was 80 years old in 2010. His colleagues greeted him with studies. At the end of the volume there is an interview with professor Vadász about his life.
More...
In this book, the fourth term of the Civil Society Dialogue Grant Program, supported by the Ministry of European Union of the Republic of Turkey, was carried out in partnership with Uskudar University, Haci Habibullah Geredevi Foundation (HAGEV) and CEIPES (Italy) Hand in hand with Refugee Children' project, the papers and speeches presented at the International Symposium on Children and Migration are brought together with the reader.
More...
Nakon pada Bosne pod otomansku vlast (1463) razrušeni su, spaljeni i napušteni mnogi samostani u Bosni. Jedan od njih je i Lašvanski samostan, koji se nalazio, prema izvješćima bosanskih apostolskih vikara o pohodima Lašvanskoj župi, na Guvnima, naselju današnje dolačke župe. Ne znamo ni koliko je bilo braće u njemu kad je krajem 15. stoljeća stradao ni kamo su nakon njegova stradanja otišli. U nekim šematizmima provincije Bosne Srebrene piše da su odmah nakon toga prešli u Guču Goru. Makar sjedište vjerskog i franjevačkog života u Gučoj Gori, i to za čitavu Lašvansku dolinu, sezalo tako daleko u povijest, ipak je godina 2009. jubilarna - stopedeseta godina od njegova osnutka i postojanja u pravnom smislu. Sve do tada je ondje bila kuća, kasnije franjevačka rezidencija, u kojoj su boravili franjevci odakle bi odlazili obavljati pastoralnu službu po čitavoj Lašvanskoj dolini, pa i šire. Uz dopuštenje crkvenih vlasti, general Reda Manje Braće, dekretom od 30. svibnja 1859., proglašava samostan u Gučoj Gori. Sagradio ga je biskup fra Marijan Šunjić, rodom iz Bučića, jedan od najobrazovanijih ljudi svoga vremena. Organizatori za obilježavanje stopedesete obljetnice samostana odlučili su tim povodom održati znanstveni skup i izdati malu monografiju o samostanu. Znanstveni skup je održan 25. i 26. rujna 2009. godine, a monografija je ugledala svjetlo dana nekoliko dana prije održavanja znanstvenog skupa. U životu svakog naroda važno mjesto zauzima kulturno-povijesno naslijeđe kao dokaz stvaralaštva i životne snage naših predaka, kao simbol duha i pobjede čovjeka koji je ostavio znakove svoga postojanja. Stara je i mudra izreka koja se pripisuje fra Filipu Lastriću: “Pročitao sam kako je neki ozbiljan povjesničar rekao da je za svakoga čovjeka sramota ako ne pozna kraja u kojem boravi, ako ne zna kako je u njega došao i od kojih je pređa potekao”. A fra Ljubo Hrgić piše u svom Dnevniku: “Dane i noći hodao bih pokraj Lašve i gubio se u šumama. Tražio bih po grobljima starim, tražio bih staru dušu Bosne, drevnu tišinu. Možda je sav mistični čar moje zemlje u njenoj vjekovnoj tišini”. Koliko je Bosna i Hercegovina bila “svoja” svjedoče i samostan i crkva u Gučoj Gori. Ne samo što su ondje bili odgojni zavodi provincije Bosne Srebrene, nego se u njemu nalazila i pučka škola; ne samo što su franjevci Guče Gore vodili važne kulturne i poljoprivredne ustanove već su u njemu omladinska društva nalazila svoje prostorije. Selo Guča Gora nalazi se na 11. kilometru od Travnika i devetom od naselja Doca na Lašvi. Pogled iznad sela penje se prema sivom golom brdu Humu, te Carinama, stijenama koje kao da podupiru jedan plato, borovom šumom obrastao. A dolje, s druge strane prema jugu, vrletna se konfiguracija tla blago spušta prema dolini, praćena njivama, livadama i šumom. Ondje se nalazi prelijepa građevina, kao arhitektonski dragulj, s netaknutom i neunakaženom prirodom s kojom se teško može usporediti koji drugi krajolik. Sam je objekt bio prepušten igri povijesti, čiji su vjetrovi divlje trgali bosanski mir i idilu. Međutim, samostan se uvijek ponovno kao iz pepela dizao i fratri su u njemu započinjali novi život. Tako to traje već 150 godina od njegova proglašenja, a od davne 1706., dakle više od 300 godina, kada se prvi puta spominje, kao sjedište stare Lašvanske župe. Radovi sa simpozija u povodu stopedesete obljetnice postojanja samostana u Gučoj Gori pružaju čitatelju mogućnost upoznavanja s povijesnim zbivanjima, nekad dramatičnim i sudbonosnim, tijekom ne tako lake, ali ipak poštovanja vrijedne prošlosti samostana; također upoznavanja života kako običnih ljudi i istaknutih pojedinaca tako i povijesnih i kulturnih spomenika lašvanskog kraja.. Iznoseći mnoštvo povijesnih podataka i zanimljivih zgoda i nezgoda iz burne prošlosti i iz svakodnevnog života ljudi, autori svojim radovima skidaju prašinu s temelja iz kojih je nikao gučogorski samostan, ali i pročišćavaju izvore na kojima se snagom napajaju ljudi koji vole i samostan i svoj zavičaj. U tim radovima izlaze na vidjelo heroji, znameniti pojedinci, koji su ostali nepokolebivi u vjernosti Bogu, svome narodu i svojoj državi čak i onda kad je to, ljudski gledano, bilo nemoguće; ali izdvajaju i antiheroje, koji su, posebno u otomansko vrijeme, gušili život i rušili sve što drugačije od njih misli, govori i vjeruje. U odabiru autora i radova za jedan simpozij postoji opasnost da ostane po strani nešto što je važno. Radovi sa simpozija su upravo zbog toga poziv čitatelju na traženje i čitanje literature, izvještaja i kronika o svemu što je vezano za gučogorski samostan i njegovu povijest. U tom su smislu poticajne riječi fra Jake Baltića, graditelja samostana i velikog ljetopisca: “Svakomu čoviku, koji iole ima prosvete, milo je čitati i znati povijest svojih starih. Kakvi su naši stari bili? Što se s njima zbilo? Kako su se u događajim vladali? Kad bi se tako što napisano našlo od naših starih, prije šest stotina godina barem, ako ne starije, to bi vridilo prema dragom kamenju. Jer događaje i dila svojih starih pred očima imati, mogo bi se čovik okoristiti u svom življenju. Mudrih je ljudi izreka: ‘Nauči se na primjeru mnogih, što treba nasljedovati, a što izbjegavati’. Neka ti učitelj bude tuđi život’”.
More...
Roku 2013 môžeme pokojne dať nálepku „rok výročí“. Dňa 1. januára 2013 oslávilo Slovensko svoje dvadsiate narodeniny. Takisto sme oslávili naše dvadsaťročné pôsobenie na pôde OSN, dekádu programu oficiálnej rozvojovej spolupráce a pripomenuli sme si, že ubehlo 1 150 rokov od príchodu Konštantína a Metoda na naše územie. Rok 2013 však mal okrem tej oslavnej aj pracovnú dimenziu: pokračoval v zabehanej tradícii globálnych, ale aj regionálnych problémov, bol rokom udalostí, na ktoré naša zahraničná politika, resp. diplomacia musela neodkladne reagovať, a priniesol i situácie, ku ktorým stačilo zaujať stanovisko, či tie, ktorých priebeh verejnosť ani nezaregistrovala. Ambíciou tejto publikácie, ako takmer každý rok opakujem v predhovore, je analyzovať zahraničnú a európsku politiku Slovenska v celej jej komplexnosti na viacerých úrovniach. Je to cieľ ambiciózny, no nevyhnutný aj preto, že zahraničnopolitická, ale i tá európska kritická debata v SR je na iné zdroje, ktoré uchovávajú pamäť o vývine a ďalšom smerovaní zahraničnej a európskej politiky, chudobná. Prirodzene, ako vydavateľ máme limity (primárne finančné), ktoré nás pri tvorbe tejto publikácie obmedzujú v jej rozsahu i forme, a preto sa v ročenke analyzujú hlavne udalosti, ktoré v RC SFPA a v edičnej rade považujeme za tie najdôležitejšie. V roku 2013 medzi takéto témy nepochybne patrili rokovania o rozpočte Únie na roky 2014 – 2020 a jeho schválenie či prehlbovanie hospodárskej a menovej únie. Obísť nemožno ani rozšírenie Únie o Chorvátsko, ktorého členstvo Slovensko dlhodobo podporovalo, či zamyslieť sa nad úspešne neúspešným Vilniuskym samitom Východného partnerstva. Čoraz dôležitejšou témou boli pokračujúce prípravy na naše prvé predsedníctvo v Rade EÚ. V oblasti bezpečnostnej a obrannej politiky v minulom roku rezonovala na ministerstve obrany príprava a publikácia bielej knihy, v medzinárodnom meradle „vytŕčali“ iránsky jadrový program či situácia v Sýrii. Nemohli sme opomenúť ani čoraz intenzívnejšiu spoluprácu vo formáte vyšehradskej štvorky či aktivity našich subjektov v oblasti verejnej diplomacie a rozvojovej spolupráce. Tieto i mnohé (aj keď nie všetky) ďalšie udalosti roka 2013 si našli priestor už v 15. ročenke. Opäť sme sa snažili, aby autori udalosti nielen opísali, resp. odprezentovali, ale poskytli aj svoju analýzu, videnie a odporúčania. Aj preto sme preferovali autorov s odstupom, t. j. z mimovládneho či akademického prostredia. Prvým v zozname autorov, ktorí poskytli svoj pohľad na rok 2013, je opäť minister zahraničných vecí a európskych záležitostí. Ten vo svojom texte prezentuje problémy a aspekty slovenskej zahraničnej politiky z pohľadu inštitúcie zodpovednej za výkon zahraničnej a európskej politiky. Odborná časť sa začína príspevkom Vladimíra Bilčíka, vedúceho európskeho programu Výskumného centra Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku (RC SFPA), ktorý analyzuje podstatné udalosti v európskej politike Slovenska počas roka 2013. Základnou tézou príspevku Zsolta Gála z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského je, že aj keď v roku 2013 nastal mierny ekonomický rast a stabilizovala sa situácia v eurozóne, Únia čelila a čelí veľkým vnútorným problémom. Kombinácia vysokého dlhu a nízkeho rastu sa preto podľa autora javí ako čoraz reálnejšia hrozba. Slovenskú energetickú politiku v kontexte nášho fungovania v širšom európskom priestore komplexne zhodnotil analytik RC SFPA Karel Hirman. Svoj pohľad na bezpečnostnú a obrannú politiku Slovenska v roku 2013, ktorý uzatvára časť o pôsobení SR v medzinárodnom prostredí, spracoval Róbert Ondrejcsák, riaditeľ Centra pre európske a severoatlantické vzťahy. Základnou myšlienkou jeho textu je, že rok 2013 bol pri kľúčových témach medzinárodnej bezpečnosti rokom kontinuity, no na úrovni ministerstva obrany bola premárnená šanca nájsť riešenie problémov Ozbrojených síl SR. Druhú časť ročenky, ktorá sa venuje prioritným oblastiam našej zahraničnej politiky, otvára príspevok Tomáša Strážaya, vedúceho výskumného programu Stredná a juhovýchodná Európa v RC SFPA, ktorý analyzuje stredoeurópsku spoluprácu v roku 2013. Riaditeľ RC SFPA a vedúci výskumného programu Východná Európa Alexander Duleba ponúka stručný analytický prehľad vzťahov SR s krajinami východnej Európy v roku 2013. Ako poznamenáva, udalosti na Ukrajine nastolili kľúčovú dilemu pre ďalší vývin zahraničnej politiky SR. Slovensko bude podľa neho musieť buď znova a jasne pomenovať svoje priority vo vzťahoch s krajinami východnej Európy, alebo zostať krajinou s nečitateľným postojom voči rusko ukrajinskej kríze, ktorej vyústenie predurčí ďalší vývin v Európe. Slovenské aktivity na západnom Balkáne, kde majú naše aktivity i diplomacia cveng, už tradične hodnotil nezávislý novinár Július Lőrincz. Tretia časť, ktorá sa zaoberá nástrojmi zahraničnej politiky, pozostáva z textu Nory Beňákovej z občianskeho združenia Človek v ohrození a Petra Brezániho z RC SFPA, ktorí svoju pozornosť upriamili na fungovanie rozvojovej spolupráce. Zhodnotili uskutočňovanie cieľov nastavených v dokumentoch, snažili sa poskytnúť sumár aktivít slovenskej rozvojovej pomoci v roku 2013 a v záujme skvalitnenia a zefektívnenia ODA predložili niekoľko návrhov a odporúčaní. Túto časť uzatvára príspevok Ondreja Ga- žoviča z Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, ktorý sa zameral na hodnotenie a prezentáciu aktivít slovenskej verejnej diplomacie. Naďalej pokračujeme v rubrike Z histórie slovenskej zahraničnej politiky, ktorej zaradenie je podmienené pripomenutím si významného výročia súvisiaceho s dôle- žitými osobnosťami alebo udalosťami slovenskej zahraničnej politiky. Dvadsať rokov samostatnej slovenskej zahraničnej politiky takouto udalosťou hodnou zaznamenania určite bolo, preto sme do tejto edície zaradili krátku, ale obsažnú analýzu dvoch dekád našej zahraničnej politiky, ktorú spracoval Alexander Duleba. Expertnú časť tradične dopĺňajú prílohy – chronológia dôležitých zahraničnopolitických udalostí, zoznam medzinárodných zmlúv, informácie o štruktúre a predstaviteľoch orgánov štátnej správy pôsobiacich v zahraničnej politike, zoznam diplomatických misií a predstaviteľov SR v zahraničí, diplomatického zboru v SR, informácie o vojenských misiách v zahraničí a podobne. Pevne verím, že aj táto ročenka si nájde cestu k čitateľom a poslúži všetkým, ktorí sa zaujímajú o minulosť, prítomnosť i budúcnosť Slovenska a jeho zahraničnej politiky. Na záver by som sa rád poďakoval Ministerstvu zahraničných vecí a európskych záležitostí SR za spoluprácu na tomto projekte a za to, že vďaka ich podpore sme v budovaní tejto veľmi potrebnej tradície mohli aspoň v tomto formáte pokračovať.
More...
Rok 2012 bol rokom volebným. Opäť došlo k úplnej politicko-mocenskej výmene, a teda i k výmene tých, ktorí za realizáciu zahraničnej politiky nesú ústavnú zodpovednosť. Po prvý raz v histórii Slovenska je minister zahraničných vecí zároveň podpredsedom vlády. Nové funkčné postavenie ministra vo vláde prináša možnosti pohnúť našu zahraničnú politiku (a nielen v inštitucionálnom a vo finančnom zmysle) o krok (skok) vpred. Ostáva veriť, že táto šanca neostane premárnená ako v predchádzajúcom volebnom období, keď bol ministrom zahraničných vecí predseda najsilnejšej koaličnej strany. Niečo už v roku 2012 naznačili aj výrazné inštitucionálne zmeny. Významne sa posilnili kompetencie rezortu zahraničných vecí, ktorý je tak okrem zahraničnej politiky zodpovedný i za koordináciu politík EÚ, krajanskú agendu, jednotnú prezentáciu v zahraničí, presadzovanie obchodno-ekonomických záujmov či za agendu ľudských práv. Koniec koncov, v roku 2012 sa tiež rozšíril názov samotného ministerstva, čím sa zohľadnila jeho koordinačná úloha v oblasti európskych politík. Táto ročenka prináša analytické hodnotenie zahraničnej a európskej politiky, prirodzene, s limitmi, ktoré publikácia tohto typu má. Neanalyzuje všetky oblasti či regióny, v ktorých bola naša zahraničná politika viditeľná či aktívna, ale primárne tie, ktoré považujeme v príslušnom roku za kľúčové. Už tradične je asi tou najdôležitejšou téma vývinu politík a inštitúcií EÚ, ktorá má výrazný dosah na domácu politiku a už dávno nie je doménou výhradne rezortu zahraničných vecí. Roku 2012 dominovala stabilizácia eurozóny a paralelná diskusia o budúcom viacročnom finančnom rámci. Načrtli sa línie ďalšieho postupu, podarilo sa dosiahnuť dohodu o jednotnom dohľade nad bankami, čo je pomerne významný krok smerom k bankovej únii, pokračovala diskusia v rámci štyroch pilierov navrhnutých predsedom Európskej rady. Aj keď sa situácia v súvislosti s krízou v eurozóne navonok upokojila, rok 2012 ukázal, že kríza priniesla zásadné otázky pre ďalší vývin a fungovanie inštitúcií EÚ, ktoré si vyžadujú dlhodobé riešenia. V roku 2012 sa začali prípravy na naše historicky prvé predsedníctvo v Rade EÚ – na ministerstve sa vytvoril koncepčný materiál o východiskách, zasadala medzirezortná koordinačná rada a začala sa budovať databáza expertov. Druhým pomyselným pilierom slovenskej zahraničnej politiky je naše členstvo v NATO, ktorému v roku 2012 dominovala otázka efektívneho využitia zdrojov, partnerstiev (najmä nedostatočná kooperácia s EÚ) či Afganistanu. Okrem toho bolo nevyhnutné sledovať turbulentný vývoj v krajinách Blízkeho východu a severnej Afriky. V oblasti bezpečnostnej politiky okrem uvedených tém stoja za zmienku prípravy bojovej skupiny V4 či úspešné uchádzanie sa našej ambasády v Belehrade o úlohu Kontaktného veľvyslanectva NATO. V oblasti susedskej a regionálnej spolupráce nemožno vynechať spoločný postoj krajín V4 k novej finančnej perspektíve EÚ na roky 2014 – 2020, ktorý prejavili v spoločnej deklarácii prijatej vo formáte V4 + Slovinsko. Aj v roku 2012 platilo, že naše vzťahy so susedmi boli dobré. Vláda pokračovala v nekonfrontačnom štýle komuniká- cie s Maďarskom, čo však neznamená, že sa pretrvávajúce problémy podarilo vyriešiť. Tieto i ďalšie udalosti roka 2012 si našli priestor v 14. ročenke – či už pri bilancovaní nášho pôsobenia a presadzovania cieľov, resp. záujmov v medzinárodnom prostredí, analýze uskutočňovania prioritných oblastí našej zahraničnej politiky, alebo pri hodnotení efektivity nástrojov na jej realizáciu. Prvým hodnotiteľom roka 2012 je po ročnej pauze spôsobenej predčasnými voľ- bami minister zahraničných vecí. Vo svojom príspevku hodnotí a prezentuje problémy a aspekty slovenskej zahraničnej politiky, ktoré hlbšie rozoberajú i ďalší autori, a to, čo našu zahraničnú politiku s novým vedením čaká. Hoci má byť ročenka primárne pôdou na analytické hodnotenie, otvárací príspevok a pohľad ústavného činiteľa, ktorý je za realizáciu zahraničnej a európskej politiky zodpovedný, dáva čitateľovi jedinečnú možnosť nazrieť v rámci jednej publikácie na ten istý „problém“ z rozličných (vecných i politických) uhlov pohľadu. Odborná časť sa tradične začína príspevkom Vladimíra Bilčíka, vedúceho európskeho programu Výskumného centra Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku (RC SFPA), ktorý stručne analyzuje podstatné udalosti v európskej politike Slovenskej republiky počas roku 2012. Pohľad Andrey Elschekovej-Matisovej a Romana Lajčiaka z ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí sa sústreďuje na navrhnuté ekonomické integračné procesy v kontexte prehlbovania európskej hospodárskej a menovej únie, a to vzhľadom na fakt, že ich uskutočňovanie bude v budúcnosti pre vývoj EÚ smerodajné. Základnou tézou príspevku ekonomického analytika na Inštitúte ekonomických a spoločenských analýz Martina Vlachynského bolo, že v roku 2012 sa situácia na jednej strane upokojila, no na druhej strane začalo byť jasné, že ekonomická, finančná a najmä dlhová kríza predstavuje dlhodobý problém, ktorého sa Európa tak skoro nezbaví. Slovenskú energetickú politiku v kontexte nášho fungovania v širšom európskom priestore komplexne zhodnotil analytik z Energy Analytics Michal Hudec. Analýzu bezpečnostnej a obrannej politiky Slovenska v roku 2012 s čiastočným presahom do roku 2013 spracoval Ivo Samson, analytik z Inštitútu bezpečnostných a obranných štúdií na Ministerstve obrany SR. Základnou myšlienkou jeho príspevku je, že Slovensko sa v roku 2012 nachádzalo v prostredí, ktoré umož- ňovalo používanie politických nástrojov na dosiahnutie bezpečnosti a pokúšalo sa aj o konzerváciu svojich vojenských spôsobilostí. Druhú časť ročenky, ktorá sa venuje prioritným oblastiam našej zahraničnej politiky, otvára príspevok Juraja Marušiaka z Ústavu politických vied SAV ponúkajúci pohľad na vývoj slovensko-maďarských vzťahov, v rámci ktorých možno v roku 2012 konštatovať pozitívnu dynamiku, avšak podobne ako v minulosti z nich nevymizli protichodné tendencie. Zásadný význam má skutočnosť, že vládnuce elity oboch štátov si uvedomujú nutnosť stredoeurópskej spolupráce. Tomáš Strážay, vedúci výskumného programu Stredná a juhovýchodná Európa v RC SFPA, aj v tomto ročníku analyzuje naše stredoeurópske aktivity v rámci vyšehradskej spolupráce. Riaditeľ RC SFPA a vedúci výskumného programu Východná Európa Alexander Duleba ponúka stručný analytický prehľad vzťahov SR s krajinami východnej Európy v roku 2012 v rámci dvoch hlavných častí: prvá mapuje vzťahy SR s krajinami Východného partnerstva a druhá je venovaná slovensko-ruskej relácii. Slovenské aktivity na západnom Balkáne, kde majú naše aktivity i diplomacia určitú autoritu, hodnotil nezávislý novinár Július Lőrincz. Tretia časť, ktorá sa zaoberá nástrojmi zahraničnej politiky, pozostáva z textu Nory Beňákovej z občianskeho združenia Človek v ohrození, Petra Brezániho z RC SFPA a Jána Mihálika zo Saleziánov Dona Bosca, ktorí svoju pozornosť upriamili na fungovanie rozvojovej spolupráce. Zhodnotili uskutočňovanie cieľov nastavených v dokumentoch, snažili sa poskytnúť sumár aktivít slovenskej rozvojovej pomoci v roku 2012 a v záujme skvalitnenia a zefektívnenia ODA predložili niekoľko návrhov a odporúčaní. Naďalej pokračujeme v rubrike Z histórie slovenskej zahraničnej politiky, ktorej zaradenie je podmienené pripomenutím si významného výročia súvisiaceho s dôležitý- mi osobnosťami alebo udalosťami slovenskej zahraničnej politiky. V roku 2012 opustil tento svet neorenesančný slovenský diplomat, vysokoškolský profesor, polyhistor, multilingvista, spevák, spisovateľ, skladateľ, výtvarník a športový pretekár, a preto sme do tohtoročnej edície zaradili stať o Jurajovi Králikovi, ktorú opäť spracoval skúsený diplomat a historik Miroslav Musil. Expertnú časť tradične dopĺňajú prílohy – chronológia dôležitých zahraničnopolitických udalostí, zoznam medzinárodných zmlúv, informácie o štruktúre a predstaviteľoch orgánov štátnej správy pôsobiacich v zahraničnej politike, zoznam diplomatických misií a predstaviteľov SR v zahraničí, diplomatického zboru v SR, informácie o vojenských misiách v zahraničí a podobne. Pevne veríme, že aj táto ročenka si nájde cestu k čitateľom a poslúži všetkým, ktorí sa zaujímajú o minulosť, prítomnosť i budúcnosť Slovenska a jeho zahraničnej politiky. Na záver by som sa rád poďakoval Ministerstvu zahraničných vecí a európskych záležitostí SR za spoluprácu na tomto projekte a za to, že vďaka ich podpore sme v budovaní tejto veľmi potrebnej tradície mohli pokračovať aj v tomto roku.
More...
This is only for the second time in the history of this edition, that the Yearbook assesses a year which saw a complete political power shift and thus an exchange of those who make and decide on foreign policy. It was an election year, a year of foreign policy accent shift, and a year of institutional and personnel changes (not only) at the Foreign Ministry. For the first time, the leader of the strongest coalition party became the Foreign Minister; a person with the real political power to move our foreign policy (and not only in the institutional or financial sense) a step (leap) forward. One can only hope that the current Government will also have the political will to do so. The first few post-election months have, however, already provided some indications. First of all, the integration of the diplomatic service, discussed often since 1993, became reality in 2010 and represents an important milestone in the future realization of our foreign policy. Progress was also achieved in strained neighborhood relations. Despite a complicated bilateral agenda, many open issues and rather different approaches, an open confrontation with Hungary was replaced with an unemotional and calm (sometimes even too calm) dialogue supplemented by European solutions. Slovakia’s new “leadership” also changed its stance toward our only neighbor being in a different international regime. It is very positive that our Government came to the understanding that irrespective of the political leadership, supporting the integration process of Ukraine into the EU is a part of our own policy of overcoming regional disparities within Slovakia and thus it is in our state’s interest. Progress was also made in regional cooperation in the field of natural gas supply security (sadly, once again we only resolved to risk-prevention measures after it had happened, but better late than never). It is a new and positive phenomenon in our cooperation with V4 partners and Austria. From Slovakia’s perspective, regional cooperation in energy mainly solves our problem. The loan to Greece along with the European Financial Stability Mechanism, were important issues before as well as after the elections. As of yet, we do not know the answers to gradually emerging questions, but we know that it is in our interest to have a stable currency and a stable euro zone with satisfied citizens. It is therefore crucial to answer the following question first: “Which decisions will contribute to the long-term stability of our currency, the euro.” A significant improvement was also achieved under the former leadership in relations between NGOs and the Ministry, when the NGDO Platform chair and the Foreign Minister signed a Memorandum of understanding in May 2010. It is only good that continuity is clearly visible in this direction after the elections. A positive signal was sent – not only to Europe, but to the entire world – by the determination of our representatives not to celebrate the anniversaries of totalitarian/ authoritarian regimes which violate basic human rights. We must also appreciate the principal position of our diplomacy on awarding the Nobel Prize to a Chinese dissident, on the release of Myanmar’s political prisoners, and the clear position on the Belarusian regime’s repression of its own citizens. These (and many other) events of the (entire) year 2010 are addressed in what is now the 12th Yearbook – whether in an assessment of our performance and promotion of our goals or interests in the international environment, an analysis of the realization of priority foreign policy goals, or in an evaluation of the efficiency and effectiveness of instruments for their realization. Obviously, the book only offers an analytical assessment within the natural limits of the publication of this kind, covering not all the fields and regions in which our foreign policy was visible or active. Slovakia’s President is the first to assess the year 2010 in this year’s edition. Even though the Yearbook is primarily meant for analytical assessments, the editorial board considers an opening address and position of the only supreme official to be in office for all of 2010 to be a positive contribution. Traditionally, the views and opinions of the Foreign Minister are present in the Yearbook. In his contribution, he presents and assesses the issues and aspects of Slovakia’s foreign policy, which are thoroughly examined by other authors in the book, as well as his opinions on the future of our foreign policy under the new leadership. Both texts give the reader a unique opportunity of seeing the same issue from different (this time also politically) angles in one publication. The expert section is opened by the evaluation of Slovakia’s operation in the international environment. The contribution of Vladimír Bilčík from the Research Center of the Slovak Foreign Policy Association (RC SFPA) assessing Slovakia’s performance within the EU is, as always, the introductory text of this section. He addresses issues related to the practical implementation of the Lisbon Treaty and the consequences of the financial and economic crises. He also analyzes how the election campaign prior to the June 2011 parliamentary elections in Slovakia influenced the positions of Slovakia’s politicians in the EU, i.e. the loan to Greece issue, the creation of the European Financial Stability Mechanism, as well as changes in the competences of individual governmental departments. Security and defense policy, or an analysis of our capacities and capabilities to participate on international security respectively, is offered by Ivo Samson, head of the International Security research program at the RC SFPA. He analyzes it through the prism of three key events of 2010: parliamentary elections in Slovakia, the new NATO Strategic Concept, and Slovakia’s strategic review of defense policy process. The ever more serious and urgent issue of climate change is addressed in the text of Juraj Mesík, an independent analyst. He takes a detailed look at developments between the Copenhagen and Cancun summits, including the summit conclusions, and maps the main climate events of 2010 – both in the global perspective and from Slovakia’s point of view – while outlining what the population will have to face in the future. The part focusing on Slovakia’s operation in the international environment concludes with the text of Irina Mattová, from the University of Prešov, characterizing global governance, mapping the agenda of non-formal groups (G8, G20), and indicating the driving forces that will determine the future agenda of these groups in relation to Slovakia. The second part of the Yearbook, focused on the priorities of our foreign policy, is opened by the article of Juraj Marušiak, from the Institute of Political Science of the Slovak Academy of Sciences. He analyzes the issue being rich for developments every year – Slovak–Hungarian relations. Relations with Hungary represented a specific problem encompassing both a foreign and a domestic policy dimension. The domestic policy dimension not only concerned ethnical cleavages on Slovakia’s political scene but also relations between “Slovak” and “Hungarian” political parties within Slovakia respectively. Tomáš Strážay, head of the RC SFPA Central and Southeastern Europe research program, analyzes Slovakia’s Central European activities. Due to the Visegrad 2010 jubilees his analysis is split into two parts: an outline of the key factors that characterized Visegrad cooperation throughout the years and an analysis of V4 priorities in 2010 with an emphasis on the preparation and realization of Slovakia’s V4 Presidency. Director and head of the RC SFPA Eastern Europe research program, Alexander Duleba, gives an analytical “picture” of Slovakia’s relations with both, EU Eastern Partnership countries and Russia, while comparing the policies toward individual countries under the governments of Robert Fico and Iveta Radičová. Slovak activities in the Western Balkans which still belong to the regional priorities of Slovakia’s foreign policy and being a region where Slovakia has a good reputation and trustworthy political positions, were assessed by an independent journalist, Július Lőrincz. The third part of the book, devoted to the foreign policy instruments, is opened by a text from Nora Beňáková, Chairman of the NGDO Platform, Ján Mihálik, from PDCS, and Peter Brezáni, from RC SFPA, who focus their attention on the functioning of our most visible bilateral foreign policy tool – development cooperation. The authors evaluate the practical fulfillment of goals set in documents and attempt to provide an overview of Slovakia’s development assistance activities in 2010. The article offers a set of proposals and recommendations to improve the ODA quality and efficiency. The section dedicated to foreign policy instruments closes with a text by Ondrej Gažovič, from the Institute of European Studies and International Relations of the Faculty of Social and Economic Sciences at the Comenius University in Bratislava, who assesses the changes in Slovakia’s public diplomacy in 2010. He also offers an overview of the practical activities of this policy, the opportunities that were seized and squandered, and a reflection on the future perspective of public diplomacy in the context of Slovakia’s foreign policy. The expert section is concluded with another new thing, the regularly irregular section: The history of Slovak foreign policy. Its inclusion will be conditioned by the commemoration of a significant anniversary related either to an important person or event in Slovak foreign policy. Since 2010 we commemorated the 130th anniversary of the birth of a prominent Slovak diplomat – Milan Rastislav Štefánik, we decided to begin with a study on his diplomatic and strategic successes written by the experienced diplomat and historian, Miroslav Musil. The expert section is traditionally supplemented by annexes, such as the chronology of the most important foreign policy events, a list of international treaties, information on the structure and representatives of state administrative bodies operating in foreign policy, a list of diplomatic missions and representatives of the SR abroad, the diplomatic corps of the SR, information on military missions abroad etc. We firmly believe that this Yearbook will once again find its readers and serve all those who are interested in the past, present, and future of Slovakia and her foreign policy. In conclusion, we would like to thank the Ministry of Foreign Affairs of the Slovak Republic for its cooperation in this project and its support, and for the fact that thanks to this cooperation we are able to continue building this much needed tradition.
More...
Myšlienka vydávať Ročenku zahraničnej politiky Slovenskej republiky vznikla v obnovenom Slovenskom inštitúte medzinárodných štúdií na základe diskusií s pra covníkmi Inštitútu a nezávislými expertmi ešte v prípravnej fáze zriaďovania Inštitú tu v roku 1998. Spoločenská objednávka pravidelne vydávať zborník názorov a hod notení zahraničnej politiky štátu vyplynula z potreby registrovať vo forme dostupnej odbornej verejnosti vývoj v oblasti zahraničnej politiky v kľúčovom období zrodu štátu. Ročenka ako dobový zdroj informácií a hodnotení zahraničnej politiky zo stra ny rozhodujúcich aktérov spolu s priebežnou chronológiou zahraničnopolitických udalostí a ďalšou faktografiou je v tej či onej podobe štandardným výstupom vo väč šine vyspelých krajín. Na Slovensku je potreba vydávania Ročenky ešte umocnená dvoma faktormi: prílišnou závislosťou trendov zahraničnej politiky od aktuálnej vládnej garnitúry a z toho vyplývajúcim nedostatkom kontinuity v dlhšom časovom hori zonte, ako aj neexistenciou oficiálneho zborníka dokumentov zahraničnej politiky. Preto sa stáva, že už niekoľko mesiacov po zmene vlády je veľmi ťažké získať akýkoľ vek dobový dokument, či vyjadrenie ku kľúčovým zahraničnopolitickým momentom ovplyvňujúcim postavenie Slovenska na roky, možno aj desaťročia. Z tohto hľadiska je škoda, že prvý ročník Ročenky vychádza až v ôsmom roku existencie Slovenskej republiky, zostáva nám iba utešiť sa povestným - lepšie neskoro ako vôbec. Zvolanie Hodnotiacej konferencie zahraničnej politiky Slovenskej republiky 1999 bolo prvotne zamýšľané ako impulz pre ústavných činiteľov a iné významné osob nosti z oblasti zahraničnej politiky a medzinárodných vzťahov k príprave príspevkov do Ročenky. Už prvý ročník konferencie však preukázal na slovenské pomery nezvy čajný záujem jednotlivých aktérov o vystúpenie a prezentovanie svojho pohľadu na mnohé záležitosti v kompetencii ministerstva zahraničných vecí, v oblasti zahranič nej politiky Slovenska i širších medzinárodných vzťahov. Najvyššia úroveň politic kých predstaviteľov spolu s účasťou zástupcov mimovládnych organizácií a vysokých úradníkov ministerstva zahraničných vecí, ako aj samotný obsah pritiahol veľký záu jem médií a diplomatického zboru v Bratislave. Niektoré vystúpenia na konferencii boli následne živo diskutované, čo potvrdilo všeobecný záujem o dianie na konferen cii. Je evidentné, že hodnotiaca konferencia vo svojom prvom ročníku úspešne otvo rila tradíciu verejných diskusií a prezentácií k otázkam zahraničnej politiky na Slovensku na najvyššej možnej úrovni. Ročenka i konferencia by sa nemohli uskutočniť bez vypätia a nadšenia zainteresovaných ľudí a sponzorskej finančnej podpory Konrad Adenauer Stiftung. Na tomto mieste by som chcel poďakovať predovšetkým PhDr. Alene Kotvanovej zo Slovenské- ho inštitútu medzinárodných štúdií, ktorá vykonala leví podiel práce na organizácii konferencie a zostavení Ročenky, ďalej JUDr. Štefanovi Šebestovi z Ústavu štátu a prá- va Slovenskej akadémie vied za poskytnutie cenných rád a lektorovanie ročenky a v neposlednom rade Frankovi Spenglerovi a Agáte Peškovej z Konrad Adenauer Stiftung za finančnú podporu pri realizácii projektu. Verím, že v roku 2001 sa Slovenskému inštitútu medzinárodných štúdií podarí zorganizovať konferenciu ešte lepšie a vydať ročenku v kratšom čase ako pri tomto úvodnom pokuse.
More...
The book presents the results of new research in Slovak history in the field or period called “the long 19th century”, i.e. dating from the rule of Joseph II. in the late 18th century until the First World War. The focus of research was on the themes and domains which were either neglected in the past or needed reconsidering. The book centres on five fields and is composed of five chapters. The first chapter is called “The Nation and the national issue”. It presents new aspects by exploring one of the most principal themes of 19th century. In his study, László Vörös reflects about the modern concept of the nation, which won recognition by the most contemporary historians, ethnologists and sociologists: the nation as an imagined community and an imagined tradition which is connected with the modernisation epoch. Nationalism is specifically an urban phenomenon. In the Slovak historiography, the national movement had been explored mostly in the rural area, in the peasant milieu, because the majority of the Slovak ethnic population was composed of peasants. Eva Kowalská aimed to change this perspective and concentrated on explaining urban aspects of Slovak nationalism. In case of Slovakia, these aspects are more interesting since the Slovaks in the 19th century had no important central city, and only small towns in the countryside (like Turčiansky Sv. Martin), had tried to compensate this lack. In his contribution, Peter Macho summarises how the symbol of the Tatra mountains as well as other Slovak geographic-territorial symbols were present in the Slovak nationalist discourse. Peter Šoltés elaborates on the theme and the activities of the Slovak Evangelical intelligentsia in the first half of the 19th century. The second chapter “The National movement in foreign and domestic politics” deals with the important connection of nationalism and politics. Slovak foreign political thought was traditionally orientated toward the Russian Empire. In his contribution, Dušan Kováč shows the other side of the Slovak foreign orientation: their attitude to the Western powers England and France. Dušan Škvarna attempts at a reconsideration of the role and inspiring function of the Slovak National Council, established during the 1848 revolution. The Swiss political scientist Josette Baer, a specialist in the field of Slavonic and lately mainly of Slovak political thought, presents her analysis of the early political activities of Vavro Šrobár (an important personality of Slovak politics in the 20th century), especially his leading role in the so-called “Hlasist movement”. The third chapter is dedicated to the juridical system and economic issues. Tomáš Gábriš presents a very useful survey of the juridical system in Hungary and its changes in the era of modernization during the 19th century. His paper shows that in Hungary the tendency to modernize was clashing with very difficult obstacles, mainly ideological and political ones. The attempt to create the centralised “nation state” in Hungary restrained the most important liberal-democratic reforms of the juridical system. In her contribution, Eva Ondrušová deals with the traditional studies of economic cameralism and its influence on the economic theory and practise in the 19th century. Ľudovít Hallon and Miroslav Sabol follow the history of the Pittel and Brausewetter architectural company, which was much closely connected with and active in the very broad Pressburg (Bratislava) area. Very new themes are presented in the forth chapter named “Society, social life and environment”. Gabriela Dudeková outlines the system of poor relief in the Habsburg monarchy; her focus is on the mechanisms how the authorities denied social care to specific groups in Hungary. Slovak emigration to America is a very traditional issue in Slovak historiography. Igor Harušťák tries to consider this problem in the broader Central- and East-European context. Prior to 1989, research about the nobility as a social strata was neglected in Slovak historiography. Even after 1989, this theme was intensively researched mainly in the period of middle ages and the early modern times. However, from the social point of view, important and interesting issues are e. g. the nobility’s life style as well as the attempts of these “high society” members to preserve their status in the modern 19th century. Daniel Hupko deals with these issues focussing on the example of Lucia Wilczek. Roman Holec presents a completely new approach in his contribution about the changes in the relationship ‘man – animal’ as manifestation of a new attitude to nature during the 19th century. The last chapter of this volume is dedicated to “The Churches in the social – modernizing processes “.Ingrid Kušniráková analyses the controversial interferences of Joseph II. into the life of the Roman Catholic Church, especially the closing-down of some cloisters. Tomáš Králik focuses on the relations of the Vienna court to the St. Elisabeth convent in Pressburg (Bratislava). The chapters of this collective monograph will serve as a basis for the draft of a new synthetis on Slovak history in the “long 19th century”.
More...
Like “The Catcher in the Rye” or “The Adventures of Huckleberry Finn”, “Botchan”, a hilarious tale about a young man's rebellion against "the system" in a country school, is a classic of its kind. Among Japanese readers both young and old it has enjoyed a timeless popularity, making it, according to Donald Keene, "probably the most widely read novel in modern Japan." The setting is Japan's Deep South, where the author himself spent some time teaching English in a boys' school. Into this conservative world, with its social proprieties and established pecking order, breezes Botchan, down from the big city, with scant respect for either his elders or his noisy young charges; and the result is a chain of collisions large and small. Much of the story seems to occur in summer, against the drone of cicadas, and in many ways this is a summer book light, funny, and never slow-moving. Here, in a lively new translation much better suited to Western tastes than any of its forebears, Botchan's homespun appeal is all the more apparent, and even those who have never been near the sunlit island on which these calamitous episodes take place should find in it uninterrupted entertainment.
More...
According to CLEPA (the European association of automotive suppliers), there are more than 3000 automotive suppliers in EU member countries, with 5mln employees and turnover of more than EUR 600 bln. In Bulgaria, there are more than a hundred companies that deliver components to big multinationals from the automotive sectors. The majority of local suppliers (first, second and third tier) are independent local and foreign companies, although subsidiaries of international first-tier suppliers function as well. Irrespective of certain difficulties in the field research, the findings show the following: - Foreign buyers are not interested in the environmental and social policies of local suppliers. The social and environmental impact of the suppliers within the local community is not an interest as well; - Foreign buyers do not embed in their contracts with the suppliers' requirements for compliance with ESG standards; - Local suppliers comply with the legally established norms about air pollution, the protection of soil and water and the management of the waste. How have we interpreted the above findings: buyers rely on local legislation and they do not go beyond. We did not manage to contact the procurement offices of foreign buyers and their boards. We tried to discover evidence in their annual reports and we interviewed the representative offices of big multinationals - European and Asian. Despite the fact that we received similar answers, we did not include them in our analysis. Our research proved the importance of the holistic approach when evaluating sustainable development policy of listed companies. The reverse mirror is not a research method only. It is another tool for evaluating the effectiveness of sustainable framework of corporate governance.
More...
The book approaches the history of Latvia from the earlist traces of human habitat to the present. It is a rather detailed analysis blending methods of political history, social history, economic history, international relations, nationalities studies, etc. and tackling the main lines of history of all communities living or which have lived in Latvia.
More...
In 2011, Egyptians overthrew their authoritarian president, Hosni Mubarak. Since then, tumultuous shifts in civilian rule and military interventions have marred Egypt’s transition to democracy, prompting speculation about the potential for reversion to an authoritarian system. How revolutionary was Egypt’s change and how much of it remains? Among the most basic barometers of overall systemic revolutionary change is the education system and, more precisely, the way history is taught. “History is written by the victors,” Winston Churchill was to have remarked, and so history is often rewritten after a revolution. The victors usually want the old narrative removed and their own, new vision presented in textbooks, as they are understood to shape young people’s understanding of the past and present, thus they are conducive to the survival of the new regime.
More...
An intellectual biography of one of the most influential Chinese political and social thinkers at the turn of XIXth/XXth centuries.
More...
Analogia sugerată de titlu a mai fost făcută. Potrivit lui Kundera, relația aceasta nu este întâmplătoare, ci consecința unui proiect: „Europa Centrală tânjea să fie o versiune concentrată a Europei înseși”. (II, 223) Mai mult decât atât, habsburgii au modelat Europa prin chiar eșecul lor, încât așa se explică asemănarea: „...nu au reușit să construiască o federație a unor națiuni egale, iar eșecul lor este răspunzător de dezastrul întregii Europe”. (II, 226) Jean Clair, în schimb, este atent la proiecția inversă, dinspre prezent către trecut. Creatorii vienezi fuseseră cunoscuți în Europa unul câte unul, dar fenomenul global al culturii vieneze n-a intrat în conștiința continentală decât atunci când s-a ajuns la un nou sfârșit de secol. întrebarea pusă de Jean Clair e retorică: „Oare trebuia, pentru ca să luăm cunoștință de această extraordinară unitate culturală a lumii vieneze [...], să atingem noi înșine sfârșitul secolului?” (I, 46-47)
More...
Revista noastră evocă activitatea unui grup de cercetare, ilustrată deocamdată printr-un număr de sesiuni de comunicări științifice, cărți, traduceri. Ne-am propus să redescoperim „cea de a treia Europă”, pusă în umbră de superstiții politice, culturale, literare, ocultată de fanaticii naționalismelor de pretutindeni. E greu să descoperi relațiile adevărate, reale, profunde care s-au creat în spațiul Europei Centrale în ultimele două secole ; dar și mai greu este să studiezi aceste relații din unghiul de vedere al unui spațiu deseori considerat unilateral - spațiul Banatului, al Transilvaniei, al României. O impresionantă cantitate de documente se oferă cercetării : de-a lungul timpului, acest spațiu s-a constituit ca un model de conviețuire. Pentru Lumea de mâine, acest spațiu oferă enorm. Deci nu numai studiu pur și simplu, ci o încercare de a interveni în agitata lume de azi cu o propunere de Model ; o încercare de a defini și de a fixa un șir de repere. Activitatea intelectuală se complinește cu acțiunea, în tentativa de a solidariza un șir deforțe cărturărești, capabile a inaugura un comparatism recuperator și, prin aceasta, modelator. Cei care scriu revista sunt, în marea lor majoritate, tineri sub treizeci de ani. Vrem ca revista să afirme un spirit tânăr, dezinhibat, viu, dinamic. Nu în ultimă instanță, un grup- -model, pentru care cercetarea să însemne creație. în rest, despre proiectele grupului A TREIA EUROPĂ (bibliotecă central-europeană, dicționare ale literaturilor central-europene, traduceri, simpozioane, conferințe ș.a.) s-a scris. Revista e, în felul ei, documentul, mărturia, liantul, manifestul. Apariție semestrială, ea dă sens și ritm unei acțiuni - sperăm - de durată. Să fie într-un ceas bun.
More...
Europa Centrală - nevroze, dileme, utopii inaugurează o colecție editorială, „A treia Europă”, lansată la Polirom (seria teoretică) și, în paralel, la Univers (seria de ficțiune). O antologie de acest gen, reunind nume și texte consacrate ale domeniului, se dorește în primul rînd un instrument de lucru operativ și eficient, delimitînd - pe cît posibil- un cîmp de studiu, aproximînd o paradigmă, configurînd, cu alte cuvinte, o serie de repere în funcție de care s-ar putea dezvolta o strategie de cercetare. Pornind de la aceste premise, s-ar părea că oportunitatea și utilitatea unei asemenea antologii nu riscă să fie pusă la îndoială. Și totuși. E, încă, Europa Centrală o temă de actualitate? Mai poate fi interesat cititorul român de o asemenea problematică?
More...
There are very few books on Croatian history in English, especially those covering the entire history of Croatia and the Croats from prehistory to the present day. For this reason, the researchers at the Croatian Institute of History, the largest and most important historiographical institution in the Republic of Croatia, decided to write a history according to the best academic standards, i.e. objectively and impartially described, and explain the most important processes, events, movements, organizations, political parties, and individuals in Croatian history that significantly influenced its course. The many centuries of Croatian presence in this area at the crossroads of Central and South-Eastern Europe have been crucially determined by the constant interaction of Croats with their immediate and more distant neighbours. It is equally important to keep in mind that the supreme political (state) centre of the Croats and the Croatian state was not always within the Croatian ethnic and political area. Consequently, the political, social, and economic development of the Croats was often influenced by external factors, so it is sometimes difficult for the uninitiated reader to understand the main historical factors and causes that have unquestionably shaped Croatian history until the present day.
More...
Some time ago, Dr. sc. Milan Kruhek, a former director and longtime employee of the Croatian Institute of History, turned seventy. With his dedicated scientific work, as well as his many years of leading the Department of Medieval History at the Croatian Institute of History, Dr. sc. Milan Kruhek has gained a reputation, both in Croatia and abroad, as one of the leading experts on Croatian medieval and early modern history. Precisely for this reason, and at the suggestion of the employees of the Department of Medieval History, the director of the Croatian Institute of History, Dr. sc. Jasna Turkalj, decided to honor him with a collection of papers in his honor.
More...
Volumul de față reprezintă o premieră în peisajul editorial românesc, fiind o radiografie a învățământului românesc din perspectiva limbilor studiate și a oportunităților disponibile de găsire a unui loc de muncă pentru cunoscătorii de limbi străine. Cercetarea întreprinsă de un colectiv de 30 de autori prezintă în amănunt, inclusiv prin mijloace grafice și fotografii, valorificând sursele de informare disponibile, pregătirea multilingvă în România – la nivel preuniversitar, universitar și postunivesitar, precum și în context extrașcolar –, la aceasta adăugându-se o analiză amănunțită a competențelor lingivistice și a inserției pe piața muncii din România. Cele șapte anexe completează și sintetizează informațiile cuprinse în capitolele cărții.Cartea se adresează, așadar, nu doar profesorilor de limbi străine sau angajatorilor, ci și tuturor acelora care sunt interesați să afle detalii riguros documentate despre prezența limbilor materne și moderne în mediul educațional și profesional românesc, în contextul unui mediu european și internațional dinamic din punct de vedere economic, social și politic, în care cunoașterea limbilor străine de către cetățenii români, dar și cunoașterea limbii române de către cetățenii străini care studiază și lucrează în România reprezintă un element care poate asigura o bună inserție pe piața educțională și a muncii.The present volume is unique on the Romanian publishing market, as it is a comprehensive overview of the Romanian education system from the perspective of the languages present in the curricula and of the opportunities for insertion on the labour market available for language proficient individuals. The result of research undertaken by a group of 30 authors, the book provides extensive details on and a cross-regional comparison of the opportunities for studying languages at pre-university, university and extracurricular level, with valuable appendices that complement and summarize the information presented throughout the book.The volume is therefore aimed not only at foreign language teachers or employers, but also at all those who are interested in finding out rigorously documented details about the presence of languages in the Romanian educational and professional environment, against the background of a dynamic economic, social and political European and international context, in which proficiency in foreign languages by Romanian citizens, as well as the mastery of the Romanian language by foreign citizens studying and working in Romania, are key elements that may ensure a good insertion on the educational and labor market.
More...