Author(s): Grigorij Mesežnikov / Language(s): Slovak
Publication Year: 0
Zahraničnú politiku každého štátu ovplyvňuje množstvo faktorov: geografická poloha, veľkosť územia, ekonomický potenciál, stav ozbrojených síl, zvláštnosti historického vývoja, kultúrne tradície, postavenie v systéme medzinárodných vzťahov. Kľúčovú a často priamo určujúcu úlohu zohráva v zahraničnopolitickom smerovaní tohoktorého štátu aj celkový charakter vnútropolitického vývoja (typ politického režimu, stabilita mocenských inštitúcií, pôsobenie hlavných politických aktérov, stav politickej kultúry). Mimoriadne dôležitý význam nadobudla pre Slovenskú republiku po rozdelení ČSFR v roku 1993 účasť na integračných procesoch. Integračné úsilia boli podmienené dvoma základnými faktormi, vonkajším a vnútorným. Prvý, vonkajší, súvisel s celkom pochopiteľnou snahou malého štátu, ktorým Slovenská republika je, stať sa súčasťou formujúcich sa medzinárodných, resp. nadnárodných štruktúr založených na princípoch demokratickej integrácie, poskytujúcej malým štátom nezanedbateľné výhody. Druhý, vnútorný, súvisel s modelom spoločenskej transformácie po kolapse komunistického režimu. Cieľom transformácie v krajinách strednej Európy vrátane bezprostredných susedov SR malo byť vytvorenie spoločnosti liberálno- demokratického typu s fungujúcou trhovou ekonomikou, pluralitným politickým systémom, právnym štátom, efektívnou ochranou ľudských práv a občianskych slobôd. Práve tento typ spoločnosti je príznačný pre členské štáty dvoch najvýznamnejších integračných zoskupení, EÚ a NATO, do ktorých sa SR hlási. Pochopiteľne, úsilie stredoeurópskych štátov vstúpiť do týchto zoskupení pôsobí na tieto štáty vysoko motivujúco z hľadiska napredovania transformačných procesov. Keďže je zrejmé, že členstvo v obidvoch spomínaných zoskupeniach môže významne prispieť k celkovej stabilizácii spoločenského vývoja a k upevneniu dosiahnutých výsledkov transformácie, zmysel zmien, ktoré sa začali na Slovensku odvíjať po roku 1989, by sa dal vyjadriť heslom Späť do Európy. Logika vývoja po kolapse komunizmu v strednej Európe bola totiž neúprosná. Ak si tá-ktorá krajina predsavzala vybudovať politické a ekonomické základy demokratickej spoločnosti, nevyhnutne sa musela zapojiť do procesov, ktoré ju približovali k spoločenstvu štátov založenému na systéme univerzálnych hodnôt slobody, demokracie a trhu. Keďže o účasť na integračných procesoch sa usilujú aj krajiny bezprostredne susediace so Slovenskom, stávajú sa integračné pozície SR faktorom významne ovplyvňujúcim jej bilaterálne vzťahy s ČR, Poľskom a Maďarskom, ako aj intenzitu multilaterálnej regionálnej spolupráce. Vychádzajúc z horeuvedeného, môžeme tvrdiť, že podobne ako v iných stredoeurópskych štátoch, aj na Slovensku sa spoločenská transformácia po páde komunistického režimu a zapojenie sa do procesov európskej integrácie ukázali ako dve strany tej istej mince.
More...
